SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 704/2014-24
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. marca 2015 v senátezloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra Dobríkav konaní o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, obaja
, zastúpených advokátkou JUDr. Vladimírou Běhalovou, Rastislavova 68,Košice, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konanívedenom pod sp. zn. 17 C 1/2013 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 11 C 713/1001), takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právona prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konanívedenom pod sp. zn. 17 C 1/2013 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 11 C 713/1001)p o r u š e n é b o l i.
2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C1/2013 konal bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €(slovom šesťtisíc eur) a ⬛⬛⬛⬛ finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovomdvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť im do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ a trovy konania v sume 456,78 € (slovom štyristopäťdesiatšesť eura sedemdesiatosem centov) na účet ich právnej zástupkyne advokátky JUDr. VladimíryBěhalovej, Rastislavova 68, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtorozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímsp. zn. III. ÚS 704/2014 z 9. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomOkresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 1/2013 (ďalej aj„napadnuté konanie“).
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:„Sťažovatelia sú na strane žalovaných účastníkmi konania vedeného pred Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. 17 C 1/2013 v právnej veci žalobcov ⬛⬛⬛⬛ a spol. proti odporcom ⬛⬛⬛⬛, v konaní o určenie vlastníckeho práva a náhradu škody s prísl. Konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 11 C 713/1991 a následne pod sp. zn. 14 C 176/1998.
Žaloba vo veci bola podaná ešte dňa 13.06.1991, odkedy je konanie vedené voči sťažovateľovi v 1. rade. Dňa 22. 06. 2004 bola žaloba rozšírená aj vo vzťahu k sťažovateľke v 2. rade.
Konanie v označenej právnej veci doposiaľ nebolo právoplatne skončené ani po viac ako 23 rokoch od podania návrhu na začatie konania, vec je stále prejednávaná pred súdom prvého stupňa. Voči sťažovateľovi v 1. rade je konanie vedené viac ako 23 rokov a 4 mesiace, voči sťažovateľke v 2. rade viac ako 10 rokov a 4 mesiace.
Okresný súd Košice - okolie vydal vo veci dňa 09. 04. 2008 rozsudok č. k. 14 C/176/1998-154, ktorým bolo žalobe navrhovateľov vyhovené. Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 2 Co/313/2008-199 zo dňa 15. 07. 2010 rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5 Cdo 289/2010 zo dňa 15. 11. 2011 napadnutý rozsudok Krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesením č. k. 2Co/363/2011-256 zo dňa 02. 11. 2012 Krajský súd v Košiciach rozhodol o zrušení rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 09. 04. 2008 a o vrátení veci na ďalšie konanie. Vec je v súčasnosti opätovne vedená pred Okresným súdom Košice - okolie, vo veci doposiaľ nebolo rozhodnuté...
Sťažovatelia majú za to, že konanie v označenej právnej veci trvá neprimerane dlhú dobu viac ako 23 rokov a 4 mesiace vo vzťahu k sťažovateľovi v 1. rade a viac ako 10 rokov a 4 mesiace vo vzťahu k sťažovateľke v 2. rade a dochádza v ňom k zbytočným prieťahom.“
Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovatelia navrhujú,aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C1/2013 porušil ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť ⬛⬛⬛⬛ finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €, ⬛⬛⬛⬛ finančnézadosťučinenie v sume 4 000 €, ako aj úhradu trov konania.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom sp. zn.Spr V/722/14 doručeným ústavnému súdu 26. januára 2015, v ktorom sa okrem inéhouvádza:
„Dĺžka konania nebola ovplyvnená len činnosťou resp. nečinnosťou okresného súdu, ale aj správaním sa účastníkov konania a potrebou dôsledného a rozsiahleho zisťovania skutkového stavu veci. Až do augusta 2006 navrhovatelia niekoľko krát menili a spresňovali petit žaloby a okruh účastníkov konania. Dňa 3.8.2006 t. j. po 8 -ich rokoch trvania súdneho konania navrhovatelia konečne ustálili okruh aktívne a pasívne legitimovaných účastníkov konania a spresnili petit žaloby a súd mohol o žalobe rozhodovať. Následne bolo nariadené znaleckého dokazovanie, ktoré bez zavinenia súdu trvalo cca 5,5 mesiaca a do dvoch rokov súd vo veci rozhodol. Odvolacie konanie trvalo cca 2 roky a následné dovolacie konanie ďalší cca 1 rok. Okrem obdobia počiatočných zbytočných prieťahov v konaní, kedy súd vo veci vykonával úkony len sporadicky, od začiatku r. 2004 okresný súd konal vo veci priebežne a nebolo zistené dlhšie časové obdobie jeho nečinnosti...
Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že sťažovateľmi žiadané finančné zadosťučinenie je neprimerane vysoké, navrhujem ústavnému súdu, aby v prípade vyslovenia, že právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote porušené bolo, priznal im nižšie ako žiadané finančné zadosťučinenie.“
Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 20. januára 2015 k sťažnosti bol aj tentoprehľad procesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania, z ktoréhovo vzťahu k predmetu sťažnosti boli relevantné tieto:
„Konanie č. 17C/1/2013 (pôvodne 14C/176/1998) bolo začaté na základe uznesenia tunajšieho súdu právoplatného dňa 30.6.1998, kedy súd uznesením z konania 11C/173/1991 vylúčil na samostatné konanie proti odporcom v 4. až 6. rade. Predmetom konania je ochrana vlastníckeho práva proti neoprávnenému zásahu, určenie vlastníckeho práva a náhrada škody...
30.6.1998 - právoplatnosť uznesenia, ktorým bolo konanie voči odporcovi v 1. rade ⬛⬛⬛⬛ zastavené, pripustenie do konania ďalších účastníkov, vylúčenie návrhu ⬛⬛⬛⬛ navrhovateľa proti odporcom v 4. a 6. rade na samostatné konanie... 15.1.2001 - referát sudcu o nariadení pojednávania na deň 21.2.2001... 21.2.2001 - pojednávanie - odročené na neurčito, uložené navrhovateľom predložiť žiadosť ⬛⬛⬛⬛ o uplatnenie finančnej náhrady, žiadosť práv. zástupcu navrhovateľov o ⬛⬛⬛⬛ poskytnutie lehoty 2 mesiace za účelom vypracovania geometrického plánu a ⬛⬛⬛⬛ na úpravu petitu... 15.1.2004 - výzva právnemu zástupcovi navrhovateľa na oznámenie mena a aktuálnych ⬛⬛⬛⬛ adries odporcov... 2.3.2004 - referát sudcu o nariadení pojednávania na deň 7. 4. 2005... 7.4.2004 - pojednávanie - odročené na neurčito, uložené navrhovateľom v lehote ⬛⬛⬛⬛ 30 dní doručili súdu návrh s upraveným okruhom aktívne a pasívne legit. ⬛⬛⬛⬛ účastníkov a úpravou petitu... 8.10.2004 - referát sudcu o nariadení pojednávania na deň 10.11.2004... 10.11.2004 - pojednávanie, odročené na 9.12.2004 pre neprítomnosť zástupcu MF SR... 9.12.2004 - pojednávanie - odročené na neurčito, uložené navrhovateľom do 31.12.2004 ⬛⬛⬛⬛ upraviť návrh 5.4.2005 - výzva navrhovateľom na úpravu petitu v zmysle pojednávania zo dňa ⬛⬛⬛⬛
9.12.2004 v lehote 15 dní 12.4.2004 - urgencia na úpravu petitu v zmysle pojednávania zo dňa 9.12.2004 v lehote ⬛⬛⬛⬛ do 15 dní 17.6.2005 - urgencia - na úpravu petitu v zmysle pojednávania zo dňa 9.12.2004 2.11.2005 - referát sudcu o nariadení pojednávania na deň 7.12.2005... 7.12.2005 - pojednávanie - odročené na deň 15.3.2006... 15.3.2006 - pojednávanie - odročené na neurčito za účelom ustanovenia znalca z odboru ⬛⬛⬛⬛ geodézia a kartografia... 11.9.2006 - uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania, uložené vypracovať ⬛⬛⬛⬛ znalecký posudok v lehote do 30 dní... 15.11.2006 - zaslanie spisu znalcovi 31.1.2007 - urgencia na predloženie znaleckého posudku...
7.3.2007 - oznámenie znalcovi o predĺžení lehoty na vypracovanie znaleckého posudku 30.4.2007 - doručený znalecký posudok 22.5.2007 - uznesením rozhodnuté o znalečnom... 20.8.2007 - opravné uznesenie (uznesenia o znalečnom)... 24.10.2007 - referát sudcu o nariadenie pojednávania na deň 28.11.2007... 28.11.2007 - pojednávanie - odročené na deň 27.2.2008 27.2.2008 - pojednávanie - odročené na deň 9.4.2008 s tým, že bude vyžiadaný spis Št. notárstva R/1410/69 9.4.2008 - pojednávanie - vyhlásený rozsudok... 9.5.2008 - vyhotovený rozsudok s referátom na doručenie účastníkom konania... 23.7.2008 - opravné uznesenie (uznesenia o znalečnom)... 19.9.2008 - uznesenie na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie (2x)... 24.10.2008 - spis predložený KS v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní... 15.7.2010 - vyhlásenie rozsudku KS KE, zmenený rozsudok prvostupňového súdu, tak, že žalobu zamieta 13.8.2010 - vrátený spis spolu s rozsudkom KS KE na Okresný súd Košice – okolie... 20.9.2010 - doručené dovolanie navrhovateľov v l. a v 2. rade so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov... 22.11.2010 - uznesenie o priznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov... 23.12.2010 - spis doručený NS SR na rozhodnutie o dovolaní... 15.11.2011 - uznesenie NS SR o dovolaní 25.11.2011 - uznesenie NS SR doručené OS KE – okolie... 14.12.2011 - spis doručený Krajskému súdu v Košiciach 2.11.2012 - rozhodnutie KS KE (uznesenie) 3.1.2013 - spis po rozhodnutí Krajským súdom v Košiciach vrátený Okresnému súdu Košice – okolie... 7.4.2014 - referát sudcu o určenie termínu pojednávania na deň 22.5.2014 22.5.2014 - pojednávanie, odročené na deň 4.9.2014 na základe návrhu účastníkov konania, navrhovateľom uložené oznámiť výsledok mimosúdnej dohody... 4.9.2014 - pojednávanie - odročené na návrh účastníkov konania na deň 4.12.2014, navrhovateľom uložené oznámiť výsledok mimosúdnej dohody...
11.12.2014 - pojednávanie - odročené na deň 26.2.2015 na návrh účastníkov konania.“
Ústavný súd zistil, že pojednávanie uskutočnené 26. februára 2015 bolo odročenéna neurčito pre účel uzavretia mimosúdnej dohody vo veci účastníkmi konania.
K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti zaujali sťažovatelia stanovisko v podanídoručenom ústavnému súdu 16. februára 2015, v ktorom sa okrem iného uvádza:
«Konanie voči sťažovateľovi v 1. rade bolo začaté ešte v roku 1991 (žaloba bola podaná dňa 30.6.1991); bolo vedené pod sp. zn. 11C/713/1991, neskôr pod sp. zn. 14C/176/1998 a v súčasnosti je vedené pod sp. zn. 17C/1/2013. Dňa 22.06.2004 bola žaloba rozšírená aj vo vzťahu k sťažovateľke v 2.rade. Okresný súd Košice - okolie nevenoval žiadnu pozornosť úkonom súdu v období rokov 1991 až 1998. Sťažovatelia však majú za to, že v tomto období súd vykonával úkony veľmi sporadicky. Nečinnosť súdu vidia sťažovatelia okrem obdobia od 1991 do 1998 aj v týchto obdobiach: Najmä
- od 30.6.1998 /právoplatnosť uznesenia o zastavení konania voči odporcovi v 1. rade, o pripustení vstupu ďalších účastníkov do konania a vylúčení návrhu proti odporcom v 4.až 6.rade na samostatné konanie /do 9.2.2000/ referát sudcu o doručenie návrhu odporcom v 4. až 6.rade/
- od 9.2.2000 do 21.2.2001, kedy sa uskutočnilo pojednávanie
- od 21.2.2001 do 13.2.2003, resp. 15.1.2004 /výzva súdu právnemu zástupcovi navrhovateľa/
- od 3.1.2013 /vrátenie spisu z Krajského súdu v Košiciach/ do 22.5.2014, kedy sa vo veci uskutočnilo pojednávanie.
Okresný súd Košice - okolie vo vyjadrení k sťažnosti uviedol, že navrhovatelia opakovane menili a spresňovali petit žaloby a okruh účastníkov konania a až po 3.8.2006, kedy ustálili okruh aktívne a pasívne legitimovaných účastníkov konania, mohol súd o žalobe rozhodovať. K tomuto tvrdeniu sťažovatelia uvádzajú, že zmena návrhu na začatie konania je úkonom účastníka konania a je viazaná na súhlas súdu. Aj pred 3.8.2006 súd mohol vo veci konať a rozhodovať. Sťažovatelia majú za to, že zmena, resp. spresňovanie petitu žaloby a okruhu účastníkov konania nemali zásadný vplyv na trvanie konania. Okrem toho sťažovatelia poukazujú na to, že oni ako odporcovia k prieťahom v konaní žiadnym spôsobom neprispeli.
Podľa názoru sťažovateľov je neprijateľné, aby konanie o určenie vlastníckeho práva, v ktorom sa rieši „existenčná otázka“ vyžadujúca si „mimoriadnu pozornosť“, nebolo právoplatne skončené od roku 1991 /odkedy je vedené konanie voči sťažovateľovi v 1. rade/. I keď sťažovateľka sa stala účastníčkou konania až od roku 2004, už od roku 1991 o konaní vedela a žila v strachu, že sťažovatelia ako manželia prídu o nehnuteľnosti, ktoré nadobudli v dobrej viere ešte v roku 1988.»
Obsah vyžiadaného súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedenév jeho vyjadrení z 20. januára 2015, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od nehonemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa sťažnosťou okrem iného domáhajú vyslovenia porušenia svojhozákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vecverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovatelia zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktoréhokaždý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehoteprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdupre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádzazo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súdesa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnomkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konaniaobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vetyOSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitýdôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí bolipredvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď bude konať novépojednávanie a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o určení vlastníckehopráva a náhrade škody vo vzťahu k nehnuteľnostiam. V súvislosti s uvedeným ústavný súdz vecného hľadiska pripúšťa, že ide o zložitejšie konanie, čo však na druhej strane okresnýsúd nezbavuje zodpovednosti za stav napadnutého konania v čase rozhodovania o sťažnostiústavným súdom. Ústavný súd konštatuje, že skutkovou ani právnou zložitosťou veci nie jemožné ospravedlniť skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené anipo takmer 24 rokoch od jeho začatia.
2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom, podľaktorého ústavný súd z pohľadu prieťahov posudzuje priebeh napadnutého konania. Ústavnýsúd nezistil také okolnosti, ktoré by v súvislosti s dĺžkou konania bolo potrebné pripísaťna ťarchu sťažovateľom, ktorí v predmetnom konaní vystupujú na strane odporcov(žalovaných). Na uvedenom nič nemení ani súhlas sťažovateľov s pokusom účastníkovkonania uzavrieť vo veci mimosúdnu dohodu, ktorý na predĺženie konania mal zanedbateľnývplyv.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, bol samotný postup okresného súdu.
Jurisdikcia ústavného súdu („ratione temporis“) sa vzťahuje na obdobiepo 15. februári 1993, teda od nadobudnutia účinnosti zákona o ústavnom súde. Bez zreteľana vznik právomoci ústavného súdu v rámci posúdenia základnej otázky, či sa vecsťažovateľov prerokovala na okresnom súde v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd užkonštantne prihliada aj na dobu, ktorá v konaní uplynula v období do 15. februára 1993(m. m. IV. ÚS 47/03).
Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd prihliadalna § 100 ods. 1 prvú vetu OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súdi bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Z vykonaných procesných úkonov okresného súdu vyplýva, že jeho postup v zásadecharakterizovala nečinnosť a neefektívnosť. Neefektívnosť postupu okresného súdu jecharakteristickou črtou pre takmer celý priebeh napadnutého konania, a preto ústavný súdnepovažuje za potrebné bližšie vymedzovať obdobia nečinnosti a hodnotiť konkrétneprocesné úkony okresného súdu.
Ústavný súd v súvislosti s hodnotením priebehu napadnutého konania považujeza rozhodujúce, že konanie nebolo právoplatne skončené ani po takmer 24 rokoch od jehozačatia, čo je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľné. Na tejto skutočnosti podľanázoru ústavného súdu nič nemôže zmeniť ani fakt, na ktorý poukázal okresný súdvo svojom vyjadrení k sťažnosti, že odvolacie a dovolacie konania trvali takmer 3 roky a žeúčastníci konania viackrát navrhovali zmenu petitu žaloby a upresňovali okruh účastníkovkonania.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súduv napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného právasťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľovna prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právona prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupomokresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súduvo svojej veci nachádzajú.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Sťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia, a to v sume 8 000 € a ⬛⬛⬛⬛ v sume 4 000 € z dôvodov uvedených vo svojejsťažnosti. Poukázali najmä na to, že dlhoročné súdne konanie v nich vyvoláva„pretrvávajúce pocity neistoty, krivdy, úzkosti a frustrácie“.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúcehoporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovorupriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedenéhopod sp. zn. 17 C 1/2013, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu a najmävýznam sporu pre sťažovateľov, považoval ústavný súd priznanie sumy 6 000 € a ⬛⬛⬛⬛, ktorá sa stala účastníčkou konania od roku 2004, 2 000 €za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré imvznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátkouJUDr. Vladimírou Běhalovou. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môžev odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorémuúčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvých dvochúkonoch právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskejrepubliky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 €, a pri treťom úkone právnej službyz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok2014, ktorá je 839,83 €.
Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podaniesťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), pričom výšku základnej sadzby tarifnejodmeny bolo potrebné v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky znížiť u oboch sťažovateľov o 50 %,lebo ide o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Úhrada za dvaúkony právnej služby vykonané v roku 2014 a za jeden úkon právnej služby vykonanýv roku 2015 predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 8,04 € a 1 x 8,39 €) u jednéhosťažovateľa sumu 228,39 € a trovy právneho zastúpenia dvoch sťažovateľov boli priznanév celkovej sume 456,78 €.
Ústavný súd vo zvyšnej časti návrhu týkajúceho sa trov konania nevyhovel.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnejzástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. marca 2015