SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 703/2014-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2014predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátskou kanceláriou AS Legal s. r. o., Hlučínska 1,Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Milan Šulva, pre namietanéporušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomKrajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Co 244/2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola4. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 19 Co 244/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:„Dňa 15.12.2011 vydal Okresný súd Prievidza rozsudok sp.zn. 12C/244/2009 vo vecisťažovateľky ako žalobkyne ⬛⬛⬛⬛, trvale bytom ⬛⬛⬛⬛ - ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a žalovanej MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r. o.,IČO: 31 444 873, Bratislavská 1/a, Bratislava - Záhorská Bystrica 843 56. Protipredmetnému rozsudku Okresného súdu Prievidza podala odvolanie žalovaná MARKÍZA -SLOVAKIA, spol. s r. o. dňa 19.3.2012 a taktiež sťažovateľka, ktorá odvolanie zaslaladňa 9. 3. 2012.
Predmetná vec napadla Krajskému súdu v Trenčíne dňa 31. 7. 2012 a bola jejpridelená sp. zn. 19Co/2442/2012. Za obdobie takmer 27 mesiacov, počas ktorého bola vecpridelená senátu 19 Co Krajského sudu v Trenčíne, tento nevykonal žiadny úkon vo veci.Ku dnešnému dňu Krajský súd v Trenčíne v predmetnej veci nerozhodol.Z dôvodu trvajúcich prieťahov v konaní a neštandardného postupu senátu 19 CoKrajského súdu v Trenčíne sťažovateľka podala predsedovi Krajského súdu v Trenčínesťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní a námietku zaujatosti voči senátu 19Co. Krajskýsúd v Trenčíne na sťažnosť na prieťahy odpovedal tak, že prieťahy zistené neboli.“
Ďalej sťažovateľka uviedla: „Senát 19 Co Krajského súdu v Trenčíne rozhodoval i v konaní sp. zn. 19 Co/731/2013 vo veci sťažovateľky ako žalobkyne a žalovaného v I. rade
, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ a žalovanej v II. rade MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r. o., IČO: 31 444 873, Bratislavská 1/a, Bratislava - Záhorská Bystrica 843 56. Predmetná vec napadla Krajskému súdu Trenčín dňa 11. 10. 2013.
Je nevyhnutné brať na zreteľ to, že veci pod sp. zn. 19 Co/731/2013 a sp. zn. 19Co/244/2012 sú takmer totožné z hľadiska právneho a skutkového stavu (rozhodné skutkové okolnosti sa týkajú rovnakých reportáží odvysielaných žalovanou v II. rade MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r. o.) a i účastníci konania sú takmer identickí, z čoho vyplýva, že miera právnej obtiažnosti a rozsiahlosť skutkového stavu v oboch súdnych sporoch je rovnaká.
Vo veci pod sp. zn. 19 Co/731/2013 nariadil Krajský súd v Trenčíne verejné vyhlásenie rozsudku na deň 15. 5. 2014, napriek tomu, že vec napadla na príslušný súd o 437 dní neskôr ako vec pod sp. zn. 19Co/244/2012, pričom vo veci pod sp. zn. 19Co/244/2012 neurobil Krajský súd v Trenčíne žiadny úkon. Takéto konanie sa nejavilo sťažovateľke ako nestranné a odôvodnené.“
Napokon sťažovateľka uviedla:„Sťažovateľka z dôvodu vážnych pochybností o objektívnosti a nestrannosti senátu 19 Co Krajského súdu v Trenčíne vyvolaných neodôvodneným urýchleným postupom vo veci 19 Co/731/2013 a naopak extrémne pomalým postupom vo veci pod sp. zn. 19Co/244/2012 podala námietku zaujatosti voči sudkyniam senátu 19 Co Krajského súdu v Trenčíne. Najvyšší súd SR rozhodol o námietke zaujatosti podanej sťažovateľkou v konaní sp. zn. 19 Co 73/2013 uznesením zn. 8 Nc 19/2014 zo dňa 4. 6. 2014, ktoré bolo Krajskému súdu v Trenčíne doručené dňa 18. 6. 2014. Najvyšší súd SR rozhodol tak, že sudkyne senátu 19Co nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
Už dňa 17. 7. 2014 vyhlásil senát 19Co Krajského súdu v Trenčíne vo veci 19 Co/731/2013 potvrdzujúci rozsudok.
Vyššie uvedenými skutočnosťami sťažovateľka preukazuje predovšetkým to, že neexistujú žiadne objektívne príčiny na prieťahy v konaní 19Co/244/2012 v trvaní ku dnešnému dňu takmer 27 mesiacov, nakoľko príslušný senát 19 Co bol oboznámený s rozhodnými skutkovými okolnosťami i právnymi tvrdeniami z rozhodovania vo veci 19 Co/731/2013, v ktorej mal byť už dňa 15. 5. 2014 vyhlásený rozsudok.“
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol:„1. Postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 19Co/244/2012 bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
2. Krajskému súdu v Trenčíne prikazuje v ďalšom konaní vedenom pod sp. zn. 19Co/244/2012 konať bez zbytočných prieťahov...“.
Ďalej sťažovateľka navrhuje, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučineniev sume 5 000 € a úhradu trov konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonompredpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupomvšeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušeniektorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť pretomožno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistilžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť bymohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľkysmerujúcom proti postupu krajského súdu, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočnéprieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie jej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom krajským súdompod sp. zn. 19 Co 244/2012.
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného právana konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže podľa štandardnejjudikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného právasa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahynetrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 343/04,III. ÚS 59/05).
Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie na krajskom súde prebieha od 31. júla 2012,keď mu bol postúpený spis okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní. Ústavný súd ďalejzistil a aj samotná sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že verejné vyhlásenie rozsudku bolonariadené na 15. máj 2014, teda po 1 roku a približne 9 mesiacoch od predloženia vecina rozhodnutie o podaných odvolaniach proti prvostupňovému rozsudku Okresného súduPrievidza sp. zn. 12 C 244/2009 z 15. decembra 2011. Vyhlásenie rozsudku nariadenéhona 15. máj 2014 sa však neuskutočnilo z dôvodu, že sťažovateľka podala v zmysle § 15aObčianskeho súdneho poriadku námietku zaujatosti. V tejto súvislosti sťažovateľkav sťažnosti sama uvádza, že „Najvyšší súd SR rozhodol tak, že sudkyne senátu 19 Co nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci“. Krajský súd následnepo vrátení súdneho spisu z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci
13. novembra 2014 vyhlásil rozsudok, teda ešte pred rozhodovaním ústavného súduo sťažnosti sťažovateľky.
Ústavný súd na základe uvedeného zastáva názor, že dĺžka predmetného odvolaciehokonania aj napriek nečinnosti krajského súdu sama osebe nebola takej povahy, aby len na jejzáklade bolo možné v okolnostiach danej veci vysloviť namietané porušenie právsťažovateľky, resp. že doba konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. 19 Co 244/2012zasiahla z dôvodov, za ktoré nesie zodpovednosť krajský súd, samotnú podstatu a účelzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie (m. m. II. ÚS 93/03).
Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,III. ÚS 59/05).
V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sanevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovaťako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základnéhopráva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buďnevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený(napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05). K takémuto záveru dospel ústavný súd ajpri predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľkyna ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 9. decembra 2014