SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 702/2024-18
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, t. č. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti uzneseniu Okresného súdu Trnava sp. zn. 9Nt/115/2020 z 21. februára 2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5Tos/51/2023 zo 6. júla 2023 takto
r o z h o d o l :
1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
2. Žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. októbra 2023 domáha preskúmania rozhodnutí všeobecných súdov o jeho návrhu na povolenie obnovy konania v jeho právoplatne skončenej trestnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 3T/73/2019. Vzhľadom na to, že podanie sťažovateľa trpelo viacerými nielen formálnymi, ale aj vecnými nedostatkami, ústavný súd výzvou z 24. januára 2024 sťažovateľa vyzval na odstránenie nedostatkov jeho podania. Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ reagoval podaním z 5. februára 2024 doručeným ústavnému súdu 7. februára 2024, v ktorom iba čiastočne odstránil nedostatky svojho podania. Vo svojom podaní z 5. februára 2024 sťažovateľ upresnil, že podal, resp. chcel podať ústavnú sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 9Nt/115/2020 z 21. februára 2023 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 5Tos/51/2023 zo 6. júla 2023, ktoré žiada preskúmať, pretože ich považuje za nezákonné a neústavné. Zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom z dôvodu nemajetnosti.
II.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
2. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne neopodstatnený.
3. V súlade s § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f) odstrániteľné nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie konania odmietne.
4. Podľa § 42 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie, ktorým sa začína konanie pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
5. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu,..., bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
6. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.
7. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody, c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí, d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
8. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na to, že sťažovateľa osobitnou výzvou z 26. januára 2024 vyzval na odstránenie formálnych, ako aj vecných nedostatkov podanej ústavnej sťažnosti. V rámci odstránenia vecných nedostatkov bolo povinnosťou sťažovateľa, a to aj v laickej rovine, uviesť, v čom nachádza neústavnosť uznesenia okresného súdu sp. zn. 9Nt/115/2020 z 21. februára 2023 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 5Tos/51/2023 zo 6. júla 2023, pretože vyjadrenie len nesúhlasu s ich obsahom nedáva ústavnému súdu žiadny priestor ich meritórneho prieskumu (rozumej aj akéhokoľvek prieskumu) predmetných rozhodnutí a podmienkou ustanovenia právneho zástupcu sťažovateľovi je podľa § 37 zákona o ústavnom súde samotná dôvodnosť podanej ústavnej sťažnosti. Inými slovami, ústavný súd musí najprv posúdiť samotnú dôvodnosť podanej ústavnej sťažnosti a až následne v prípade pozitívneho záveru skúmať splnenie ďalších podmienok konania, medzi ktoré patrí aj ustanovenie právneho zástupcu sťažovateľovi (za preukázania splnenia podmienky nemajetnosti). Podmienky konania pred ústavným súdom sú sťažovateľovi známe, a to nielen z výzvy ústavného súdu z 26. januára 2024, ale aj odloženia ústavnej sťažnosti v konaní vedenom pod sp. zn. Rvp 1919/2022-2 zo 6. septembra 2022.
9. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že ústavná sťažnosť sťažovateľa pôsobí vo vzťahu k napádanému uzneseniu okresného súdu sp. zn. 9Nt/115/2020 z 21. februára 2023 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 5Tos/51/2023 zo 6. júla 2023 nedostatočne, pretože jej chýba nielen relevantné odôvodnenie, ale akékoľvek odôvodnenie [§ 43 ods. 1 v spojení s § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde], čo predstavuje nedostatok zakladajúci dôvod na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku náležitostí ustanovených zákonom (podobne III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, I. ÚS 291/2017, IV. ÚS 91/2018, IV. ÚS 343/2020). Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je v tomto konkrétnom prípade teda podstatná najmä požiadavka plynúca z § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde, a to požiadavka relevantnej ústavnoprávnej argumentácie (konkrétne skutkové a právne dôvody) namietaného porušenia práv, ako aj z § 45 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ktorý taktiež absentuje úplne. Inými slovami, sťažovateľ ani na podklade výzvy ústavného súdu nedoplnil ním podanú ústavnú sťažnosť o argumentáciu, ktorou by aj v laickej forme odôvodnil, resp. vysvetlil, prečo nesúhlasí s uznesením krajského súdu sp. zn. 5Tos/51/2023 zo 6. júla 2023, ktorým nebolo vyhovené jeho návrhu na povolenie obnovy konania, pričom svoje námietky mohol ústavnému súdu predložiť aj laickou formou (rozumej aj zo svojho uhla pohľadu), keďže konanie pred ústavným súdom nie je ovládané vyhľadávacou zásadou, ale prejednacou zásadou, v rámci ktorej musí sťažovateľ rozporovať akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci vlastnými argumentačnými námietkami, čo však sťažovateľ aj napriek výzve ústavného súdu z 26. januára 2024 a ani po uplynutí lehoty na to určenej neurobil. V dôsledku toho tak nevymedzil parametre ústavného prieskumu ústavného súdu, a preto v primárnej rovine ústavný súd odmieta ním podanú ústavnú sťažnosť z dôvodu nedostatku náležitostí ustanovených zákonom podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.
III.
Žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu
10. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.
11. Podľa § 37 zákona o ústavnom súde navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
12. Vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd uvádza, že takýmto žiadostiam vyhovie v prípade súčasného (kumulatívneho) splnenia podmienok vyplývajúcich z § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde a jeho ustálenej doterajšej judikatúry v tejto oblasti, t. j. ak ustanovenie právneho zástupcu odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa (ak vzhľadom na svoje majetkové pomery nedisponuje dostatočnými zdrojmi na úhradu trov právneho zastúpenia) a ak zároveň nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
13. Z dôvodu odmietnutia sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti v celom jej rozsahu ako zjavne neopodstatnenej nie je splnená druhá podmienka na postup ústavného súdu podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a to že v právnej veci sťažovateľa nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. V dôsledku tohto záveru ústavný súd ani nepristúpil k preverovaniu majetkových pomerov sťažovateľa a sťažovateľom uplatnenej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom nevyhovel (výrok 2 tohto uznesenia). Tým je zároveň subsidiárne daný vo vzťahu k výroku 1 tohto uznesenia aj dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. b) zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. decembra 2024
Robert Šorl
predseda senátu