znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 700/2014-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   17.   februára   2015v senáte   zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a zo   sudkyne   Jany   Baricoveja sudcu Rudolfa   Tkáčika   v konaní   o sťažnosti

,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Zuzanou   Bejdovou,Skuteckého 30,   Banská   Bystrica,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ÚstavySlovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenompod sp. zn. 25 Cb 85/2008 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   vecibez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupomOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 85/2008 p o r u š e n éb o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn.25 Cb 85/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a.

4. Okresný   súd   Bratislava   I j e   p o v i n n ý   uhradiť

trovy konania v sume 505,86 € (slovom päťstopäť eur a osemdesiatšesť centov)na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Zuzany Bejdovej, Skuteckého 30, Banská Bystrica,do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímsp. zn. III. ÚS 700/2014 z 9. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“, v citáciách aj „navrhovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 85/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Návrhom   na   vydanie   platobného   rozkazu,   datovaný   dňom   09.   08.   2007   sa sťažovateľ,   v   rámci   výkonu   svojej   podnikateľskej   činnosti,   domáhal   zaplatenia 361.979,00 Sk   s príslušenstvom,   titulom   nesprávneho   plnenia   z   poistnej   udalosti odporkyňou,   KOOPERATIVA   poisťovňa,   a.   s.   Vienna   Insurance   Group,   so   sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO 00 585 441.

Okresný   súd   Bratislava   I.   vydal   platobný   rozkaz,   sp.   zn.   1   Rob/804/207, dňa 28. 11. 2007, voči ktorému podala odporkyňa odpor. Vec bola prevedená do registra Cb a prebieha konanie pod sp. zn. 25 Cb/85/2007 (správne označenie konania je sp. zn.25 Cb 85/2008, pozn.).

Súd vo veci vytýčil pojednávania na termín 03. 09. 2010, 02. 03. 2011, 26. 10. 2011, 05. 04. 2013.

Na   návrh   sťažovateľa,   súd,   dožiadaním,   cestou   Okresného   súdu   Zvolen, dňa 12. 09. 2012, vypočul k veci svedka ⬛⬛⬛⬛.

Sťažovateľ, cestou svojej právnej zástupkyne, dňa 14. 01. 2013 adresoval Okresnému súdu Bratislava I. žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania. Mal za to, že vykonaním výsluchu svedka, doručenými podaniami vo veci samej, ako aj ostatnými listinami v súdom spise   je   dôkazná   situácia   v   takom   štádiu,   že   je   možné   po   niekoľkých   rokoch   vo   veci rozhodnúť.

Dňa 05. 04. 2013 sa konalo pojednávanie vo veci, na ktorom sa však zúčastnila iba právna zástupkyňa sťažovateľa. Protistrana sa na pojednávaní nezúčastnila, ospravedlnila sa spôsobom, ktorý žiadala právna zástupkyňa sťažovateľa prehodnotiť a vo veci konať. Súd napriek tejto argumentácii odročil pojednávanie na neurčito a k dnešnému dňu nie je vytýčený nový termín.

Máme za to, že uplynulá doba, viac ako 5,5 roka, je dostatočne dlhá na to, aby súd vo veci konal a vydal právoplatné rozhodnutie vo veci samej. Neprimeraná dĺžka konania pred súdom, oslabuje dôveru občanov na spravodlivé súdne konanie, verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov a tým aj v celkový súdny systém. Dôkaz: - výpis zo živnostenského registra sťažovateľa...“

Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené ani napriek sťažnostina prieťahy z 18. septembra 2013 adresovanej predsedníčke okresného súdu, sťažovateľžiada,   aby   ústavný   súd   v   náleze   vyslovil,   že   okresný   súd   v   konaní   vedenompod sp. zn. 25 Cb 85/2008 porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   aby   okresnému   súdu   prikázal   vo   veci   konaťbez zbytočných prieťahov a zaplatil sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €,ako aj úhradu trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom sp. zn.Spr 3498/2014 doručeným ústavnému súdu 23. októbra 2014, v ktorom sa okrem inéhouvádza:

«Ako uvádza sťažovateľ v ústavnej sťažnosti dňa 23. 09. 2013 bola Okresnému súdu Bratislava   I   doručená   sťažnosť,   podaná   z   dôvodu   namietania   prieťahov   v   konaní   veci vedenej na Okresnom súde Bratislava 1 pod sp. zn. 25Cb/85/2008. Predmetná sťažnosť bola listom   podpredsedníčky   Okresného   súdu   Bratislava   I   zo   dňa   21.   10.   2013   (odpoveď na sťažnosť), vyhodnotená ako dôvodná. V liste bolo podpredsedníčkou súdu konštatované, že nakoľko od prevedenia veci do súdneho oddelenia „Cb“ dňa 07. 05. 2008, bol zo strany súdu   vykonaný   procesný   úkon   až   dňa   01.   04.   2009,   kedy   súd   nariadil   vo   veci   termín pojednávania dňa 25. 09. 2009, je konanie namietanej veci v uvedenom období poznačené zbytočnými prieťahmi. Zároveň uviedla, že mimo uvedeného obdobia konal súd vo veci priebežne bez prieťahov. Vo veci bolo nariadených viacero termínov pojednávaní, ktoré boli odročené   bez   prejednania   veci   z   dôvodu   opakovaných   žiadostí   navrhovateľa   o   ich odročenie,   čo   výraznou   mierov   prispelo   k   tomu,   že   vec   nebola   doposiaľ   právoplatne skončená. Rovnako poukázala aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ si nesplnil povinnosť uloženú mu príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku vo všeobecných, resp. osobitných náležitostiach návrhu na začatie konania (napr. § 42 ods. 3, § 79 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku) a nepredložil súdu riadny návrh na začatie konania bez vád, čo taktiež prispelo k samotnému predĺženiu doby trvania konania.

Mám   za   to,   že   tak,   ako   uviedla   podpredsedníčka   Okresného   súdu Bratislava I vo svojej odpovedi na sťažnosť, súd v namietanej veci sp. zn. 25Cb/85/2008 mimo vyššie uvedeného obdobia (od prevedenia veci do súdneho oddelenia „Cb“ dňa 07. 05. 2008 do dňa 01. 04. 2009) koná bez prieťahov s tým, že k obdobiu, kedy sa vec nachádzala na Krajskom súde v Bratislave mi neprináleží sa vyjadrovať ako predsedníčke Okresného súdu Bratislava I.

Ako   je   vyššie   uvedené   na   celkovú   dĺžku   konania   malo   vplyv   okrem   nadmernej zaťaženosti súdu, aj potreba znaleckého dokazovania a vykonania výsluchu navrhnutých svedkov.   V   neposlednom   rade   k   predĺženiu   doby   trvania   konania   prispel   aj   samotný navrhovateľ, teda sťažovateľ, vzhľadom na podanie neúplného návrhu na začatie konania na súd,   ako   aj   podanie   opakovaných   žiadostí   navrhovateľa   o   odročenie   pojednávaní nariadených vo veci.

Ústavná sťažnosť je prípustná, len ak iné opatrenia neviedli k náprave. Odo dňa vybavenia sťažnosti sťažovateľa zo dňa 23. 09. 2013, listom podpredsedníčky Okresného súdu Bratislava I doručeným sťažovateľovi dňa 29. 10. 2013, uplynuli do dňa podania ústavnej sťažnosti iba necelé dva týždne, v priebehu ktorých nebolo možné dosiahnuť žiadnu nápravu, osobitne s prihliadnutím na skutočnosť, že spisový materiál namietanej veci bol v danom čase na Krajskom súde v Bratislave.»

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu zo 17. októbra 2014 k sťažnosti bol aj prehľaddosiaľ vykonaných procesných úkonov priebehu napadnutého konania:

„... dňa 13. 08. 2007, kedy bol Okresnému súdu Bratislava I doručený návrh vo veci samej, boli vo veci uskutočnené nasledujúce procesné úkony súdu a účastníkov konania: Dňa 06. 09. 2007 súd uznesením vyzval navrhovateľa na odstránenie vád návrhu. Dňa 05. 10. 2007 bol súdu doručený opravený návrh.

Dňa 29. 10. 2007 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, ktorý bol na účet súdu zaplatený dňa 19. 11. 2007.

Dňa 28. 11. 2007 vydal súd vo veci platobný rozkaz č. k. 1 Rob/804/2007 - 37. Dňa 12. 12. 2007 bol súdu doručený odpor odporcu. Dňa 14. 12. 2007 súd vyzval odporcu uznesením na zaplatenie súdneho poplatku za odpor a navrhovateľa na vyjadrenie sa k odporu v lehote 15 dní.

Dňa 07. 03. 2008 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k odporu. Dňa 30. 04. 2008 predložil súd uznesenie na zaplatenie súdneho poplatku za odpor justičnej pokladnici Krajského súdu v Bratislave za účelom vyrubenia súdneho poplatku za odpor.

Dňa 07. 05. 2008 bola vec z dôvodu podaného odporu v zmysle platného a účinného rozvrhu práce súdu prevedená do oddelenia obchodných vecí „25Cb“.

Dňa 01. 04. 2009 súd nariadil vo veci termín pojednávania dňa 25. 09. 2009, ktorý bol   odročený   na   neurčito   bez   prejednania   veci   z   dôvodu   ospravedlnenia   neúčasti navrhovateľa na pojednávaní a jeho žiadosti o odročenie pojednávania.

Dňa 11. 11. 2009 súd nariadil vo veci termín pojednávania dňa 12. 03. 2010, ktorý bol zrušený z dôvodu ospravedlnenia neúčasti navrhovateľa na pojednávaní a jeho žiadosti o odročenie pojednávania.

Dňa 25. 08. 2010 bolo súdu doručené oznámenie právneho zástupcu navrhovateľa o odvolaní plnej moci.

Dňa 29. 03. 2010 súd nariadil vo veci termín pojednávania dňa 03. 09. 2010, ktorý bol odročený na neurčito z dôvodu neúčasti navrhovateľa.

Dňa 05. 10. 2010 súd nariadil vo veci termín pojednávania dňa 02. 03. 2011, ktorý bol zrušený z dôvodu ospravedlnenia neúčasti navrhovateľa na pojednávaní a jeho žiadosti o odročenie pojednávania.

Dňa 29. 03. 2011 súd nariadil vo veci termín pojednávania dňa 26. 10. 2011. Dňa 14. 10. 2011 bolo súdu doručené oznámenie o prevzatí právneho zastupovania navrhovateľa a vyjadrenie k odporu

Dňa 26. 10. 2011 súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu vyjadrenia sa účastníkov ohľadne možného zmierneho vyriešenia veci.

Dňa   07.11.2011   bol   súdu   doručený   návrh   navrhovateľa   na   vykonanie   dôkazu výsluchom svedka.

Dňa   12.   01.   2012   súd   vyzval   účastníkov   na   oznámenie   otázok,   ktoré   majú   byť položené pri výsluchu svedka.

Dňa 16. 03. 2012 boli súdu doručené otázky navrhovateľa na svedka. Dňa 11. 06. 2012 súd dožiadal Okresný súd Zvolen o vykonanie výsluchu svedka. Dňa 12. 09. 2012 bol súdu vrátený spisový materiál veci s vybaveným dožiadaním. Dňa 01. 10. 2012 súd nariadil vo veci termín pojednávania dňa 05. 04. 2013, ktorý bol odročený na neurčito bez prejednania veci z dôvodu ospravedlnenia neúčasti odporcu na pojednávaní a jeho žiadosti o odročenie pojednávania.

Dňa   08.   04.   2013   bol   súdu   doručený   návrh   navrhovateľa   na   uloženie   sankcie odporcovi v zmysle ust. § 147a Občianskeho súdneho poriadku,

Dňa   10.   04.   2013   súd   uznesením   rozhodol   o   návrhu   navrhovateľa   na   uloženie sankcie odporcovi v zmysle ust. § 147a Občianskeho súdneho poriadku a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 15 Eur.

Dňa 26. 04. 2013 bolo súdu doručené odvolanie odporcu proti uzneseniu zo dňa 10. 04. 2013.

Dňa 30. 04. 2013 súd zaslal odvolanie na vedomie navrhovateľovi. Dňa   27.   05.   2013   súd   predložil   vec   Krajskému   súdu   v   Bratislave   za   účelom rozhodnutia o odvolaní.

Dňa 19. 09. 2014 Krajský súd v Bratislave rozhodol o podanom odvolaní uznesením, ktorým napadnuté uznesenie súdu potvrdil.

Dňa 07. 10. 2014 bol tunajšiemu súdu vrátený spisový materiál veci z Krajského súdu v Bratislave spolu s vyššie uvedeným uznesením.“

K   vyjadreniu   okresného   súdu   sťažovateľ   zaujal   stanovisko   v   podaní   doručenomústavnému súdu 4. februára 2015, v ktorom okrem iného uviedol:

«Vyjadrenie   predsedníčky   Okresného   súdu   Bratislava   I.   k   sťažnosti   obsahuje termínovú genézu vykonaných úkonov zákonného sudcu vo veci vedenej na tamojšom súde pod   sp.   zn.   25 Cb/85/2008,   ako   aj   v   konaní   ktoré   mu   predchádzalo,   pod.   sp.   zn. 1 Rob/804/2007.

Voči uvedeným skutočnostiam má sťažovateľ výhrady a to v tom smere:

1./

- nie je pravdou, že okresný súd vyzval účastníkov konania na predloženie otázok navrhnutému svedkovi ⬛⬛⬛⬛ dňa 12. 01. 2012,

- je pravdou že toto podanie súdu bolo datované týmto termínom, ale právnej zástupkyni navrhovateľa bolo toto súdne podanie doručené dňa 08. 03. 2012,

- právna zástupkyňa obratom, písomným podaním zo dňa 14. 03. 2012, predložila súdu formuláciu otázok na svedka,

- následne sa dňa 12. 09. 2012 osobne zúčastnila jeho výsluchu na Okresnom súde Zvolen

2./   Vo   vzťahu   k   participácii   samotného   sťažovateľa   na   priebeh   konania   jeho ospravedlňovaním sa neúčasti na pojednávaniach

V tomto smere sťažovateľ uvádza, že z jeho strany sa jednalo o termíny pojednávaní 25. 09. 2009, 12. 03. 2010, 03. 09. 2010 a 02. 03. 2011. To však boli jediné termíny ktoré súd   v   danom   období   vo   veci   vytýčil.   Po   prevzatí   právneho   zastupovania   navrhovateľa advokátkou, boli súdu doručované žiadosti o vytýčenie termínov pojednávania. Navrhovateľ v spore vystupoval aktívne, povinnosti uložené si splnil v súdnej lehote.

Sťažovateľ poukazuje aj na tú skutočnosť, že na poslednom pojednávaní konanom dňa 05. 04. 2013, protokolárne namietal nedôvodnosť odročenia pojednávania.

3./ Pokiaľ predsedníčka Okresného súdu Bratislava I. uvádza že počas postúpenia spisu na prejednanie o opravnom prostriedku odvolaciemu súdu nie je možné uplatňovať prieťahy v konaní, voči tomuto konštatovaniu sťažovateľ nemá námietky.

Sťažovateľ poukazuje na to, že zakomponovanie sankčného inštitútu v ust. § 147a O. s.   p.,   vo   svetle   prejednávaného   prípadu,   sa   javí   ako   úplne   zmätočné.   V   konečnom dôsledku to smerovalo k predĺženiu súdneho konania a čakaniu na termín pojednávania od 05. 04. 2013 podnes. Pokiaľ by navrhovateľ predpokladal takéto následky uplatnenia sankcie, určite by svoje rozhodnutie výrazne modifikoval.

Zákonodarca v ust. § 147a O. s. p. sledoval zamedzenie obštrukcií v súdnom skonaní, v   preventívnom   pôsobení   na   účastníkov   súdneho   konania   zúčastňovať   sa   vytýčených pojednávaní   pod   hrozbou   majetkovej   sankcie   a   tým   zamedzovať   prieťahom   v   konaní. Praktická aplikácia uvedeného inštitútu so sebou, v konkrétnom prípade, priniesla presne opačný efekt.

4./ Sťažovateľ nesúhlasí skonštatovaním predsedníčky Okresného súdu Bratislava I. o tom, že na celkovú dĺžku konania má vplyv potreba znaleckého dokazovania a výsluch navrhnutých svedkov.

Z obsahu súdneho spisu, prednesov účastníkov konania, resp. ich písomných podaní, nevyplýva žiaden návrh na vykonanie znaleckého dokazovania.

Práve   naopak,   sťažovateľ   vo   svojom   písomnom   podaní   zo   dňa   03.   11.   2011 konštatuje objektívnu nemožnosť vykonať riadne znalecké dokazovanie, poukazuje na to, že k poistnej udalosti - krádeži došlo dňa 15. 10. 2005.

Vo vzťahu k zmieňovaným výsluchom svedkov, zo strany účastníkov konania bol navrhnutý vypočuť iba svedok ⬛⬛⬛⬛ dňa 03. 11. 2011. Tento úkon vykonal dožiadaný súd dňa 12. 09. 2012, bez zbytočného odkladu po tom, ako prijal dožiadanie (s prihliadnutím na letné dovolenkové obdobie).»

Obsah vyžiadaného súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedenév jeho vyjadrení zo 17. októbra 2014, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od nehonemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa   svojou   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   základného   právapodľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorouúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sarozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnomkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konaniaobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   vyplýva   z   § 6   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vetyOSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvéhokritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom napadnutého konania vedeného v súčasnosti pred okresným súdompod   sp. zn.   25   Cb   85/2008   je   rozhodovanie   o uplatnenom   nároku   na   úhradu   poistnéhos príslušenstvom v súvislosti s poistnou udalosťou sťažovateľa.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   napadnutého   konaniaa stav, v akom sa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzalo, je zaoberanie saotázkou   prípadnej   právnej   a faktickej   zložitosti   napadnutého   konania   v súvislostis namietanými zbytočnými prieťahmi v preskúmavanom konaní irelevantné. Ústavný súdv tejto súvislosti poukazuje aj na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej ani prípadnázložitosť   sporu   nezbavuje   všeobecný   súd   ústavnej   zodpovednosti   za   zbytočné   prieťahyv konaní   zapríčinené   nesprávnou   organizáciou   práce   alebo   inými   nedostatkami   v jehopostupe vrátane nečinnosti (m. m. I. ÚS 47/96).

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní,či v napadnutom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom. Ústavný súd konštatuje, že ajsťažovateľ   má   nezanedbateľný   podiel   na   spomalení   priebehu   napadnutého   konania.Sťažovateľom   podaný   návrh   na   okresnom   súde   mal   nedostatky,   ktoré   boli   odstránenéaž na základe   výzvy   okresného   súdu,   v   dôsledku   neúčasti   sťažovateľa   sa   neuskutočnili4 nariadené pojednávania, ktoré bolo potrebné odročiť na neurčito, a napokon je potrebnépoukázať   na   to,   že   sťažovateľ   podal   sťažnosť   ústavnému   súdu   necelé   dva   týždneod momentu, keď mu bola doručená odpoveď podpredsedníčky okresného súdu na jehosťažnosť na prieťahy, čím nebol vytvorený dostatočný priestor na eventuálne odstránenieprieťahov   v napadnutom   konaní.   Uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   pripísal   na   ťarchusťažovateľa a zohľadnil ich pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd skúmal, či v napadnutom konanídošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.

Keďže   napadnuté   konanie   v jeho   viac   ako   7,5-ročnom   priebehu   je   ako   celokpoznačené   nečinnosťou   a neefektívnosťou,   ústavný   súd   nepovažuje   za   potrebné   bližšievymedzovať obdobia nečinnosti a hodnotiť konkrétne procesné úkony. O uvedenom svedčískutočnosť, že v doterajšom priebehu napadnutého konania okresný súd vykonal v meriteveci   iba   2   jednoduché   procesné   úkony.   Na   konštatovaní,   že   napadnuté   konanie   v jehodoterajšom priebehu je nečinnosťou a neefektívnosťou poznačené ako celok, nič nemení anifakt, že na predĺžení jeho doterajšieho priebehu má, ako už bolo na inom mieste tohtonálezu   uvedené,   nezanedbateľný   podiel   sám   sťažovateľ,   a ani   to,   že   v súvislostis rozhodovaním o opravných prostriedkoch sa súdny spis okresného súdu nachádzal viacako 1 rok na Krajskom súde v Bratislave.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v poukazovaní na „enormnú zaťaženosť súdu“ústavný súd nemohol akceptovať, pričom poukazuje na svoju ustálenú štandardnú judikatúru(napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štátmusí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže včase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorýoprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom nazmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnomdôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy vsúdnom konaní.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   doterajším   postupomokresného   súdu   v napadnutom   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   25   Cb   85/2008   došlok zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd rozhodol,   že základné   právo   sťažovateľana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupomokresného   súdu   v napadnutom   konaní porušené,   prikázal   mu,   aby   vo   veci   konal   bezzbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľdomáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € za to, že bolpovinný strpieť stav nečinnosti Okresného súdu Bratislava I. Ústavný súd zohľadniac všetkyokolnosti prípadu finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nepriznal, pretože sťažovateľ svojusťažnosť v tomto smere jednak náležite nezdôvodnil a jednak svojím správaním a svojímprístupom k súdnemu konaniu sa na prieťahoch do značnej miery sám podieľal. Výroko porušení základného práva a príkaz súdu vo veci konať sú preto na odstránenie zistenýchporušení ústavy postačujúce.

Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesenímuložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovikonania jeho trovy (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikliv dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátkou JUDr. ZuzanouBejdovou. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvých dvochúkonoch právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskejrepubliky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 €, a pri treťom úkone právnej služby vychádzalz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok2014, ktorá bola 839,83 €.

Ústavný súd zistil,   že uplatnená suma trov konania za tri   úkony právnej službyvrátane DPH a režijného paušálu v sume 505,86 € je nižšia ako suma vypočítaná ústavnýmsúdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov a neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal sťažovateľovi úhradu trovkonania v sume uplatnenej jeho právnou zástupkyňou.

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnejzástupkyni sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehoteuvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2015