SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 70/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpenej advokátom Mgr. Tomášom Adamcom, Levočská ulica 3,Spišská Nová Ves, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konanívedenom pod sp. zn. 32 Cb 201/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a preneprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomOkresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.32 Cb 201/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:„Okresnému súdu Bratislava I bola dňa 25. 10. 2013 doručená Žaloba na zaplatenie sumy 13.278,- € s príslušenstvom, pričom podľa potvrdenia o prijatí veci, bola táto právna vec so spisovou značkou 32 Cb/201/2013, pridelená sudkyni JUDr. Gabriele Buľubašovej. K dátumu vyhotovenia tejto sťažnosti Okresný súd Bratislava I neurobil ani jeden z úkonov a je absolútne nečinný, bez akejkoľvek reakcie na vyššie vedenú žalobu.“
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnostina ďalšie konanie nálezom vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.32 Cb 201/2013 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal v napadnutom konaní konať bez zbytočnýchprieťahov a aby jej priznal finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €, ako aj úhradu trovkonania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarityvyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohouústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámcipredovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislostiinštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatnýchdo úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktorénemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie jeprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktorému zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitieje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákonsťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorýchpoužitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnostisťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnejochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočnýchprieťahov v napadnutom konaní je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu(napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04) podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť,či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odsekucitovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účelzistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Akorgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečívykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuténedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahyv konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil dovtedajší protiprávnystav zapríčinený neprerokovaním veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd pretoo sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok,ktorý mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienkunesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených nevyplýva, že by sťažovateľka v konaní predústavným súdom kvalifikovane právne zastúpená advokátom v zmysle § 62 zákonao súdoch uplatnila sťažnosť na orgáne štátnej správy okresného súdu, čím by mu poskytlapriestor na odstránenie nečinnosti v napadnutom konaní.
Ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre (napr. IV. ÚS 26/2012,IV. ÚS 93/2012) uviedol, že na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle§ 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade netrváv prípadoch, keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdubola už prima facie zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej vecinemožno podľa jeho názoru bez ďalšieho konštatovať.
Vzhľadom na to, že ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniupodmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo stranysťažovateľky z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol ju ako neprípustnú(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd nad rámec poznamenáva, že podľa jeho názoru napadnuté konanienetrvá tak dlho, aby bez ďalšieho bolo možné dospieť k záveru, že došlo k porušeniuzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, a preto bolo možné sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abypo splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veciza predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočnýchprieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej uvedenýminezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. marca 2015