znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 70/2013-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. I. H., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. J., K., pre namietané porušenie jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa   čl. 46 ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby – západ Bratislava a jeho rozhodnutím zo 6. augusta 2012, rozhodnutím Okresnej   prokuratúry   Trnava   z 8. októbra   2012, „rozhodnutím“ Krajskej   prokuratúry v Trnave   z 27.   decembra   2012   a „rozhodnutím“ Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky z 26. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. I. H.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára 2013 doručená sťažnosť Mgr. I. H., K. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky,   sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby – západ Bratislava   (ďalej   len   „úrad   inšpekčnej   služby“)   a jeho   rozhodnutím   zo 6. augusta   2012, rozhodnutím Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“) z 8. októbra 2012, „rozhodnutím“ Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) z 27. decembra 2012 a „rozhodnutím“ Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) z 26. októbra 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že proti nemu ako príslušníkovi Policajného zboru bolo   23.   decembra   2010 začaté   konanie   vo   veci   prepustenia   zo   služobného   pomeru. Sťažovateľ   vyslovil   názor,   že   v rámci   tohto   konania   došlo   k viacerým   pochybeniam pri zabezpečovaní dôkazov v snahe prepustiť ho zo služobného pomeru, pretože na jeho miesto vyšetrovateľa mal v dohľadnej dobe nastúpiť iný vyšetrovateľ. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ 31.   januára   2011 podal   trestné   oznámenie na   niektoré   osoby   –   príslušníkov polície, ktoré sa podľa jeho názoru pričinili o to, že dokazovanie v predmetnej veci bolo vykonané „nezákonným spôsobom a protiprávne“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol: «Zo strany inšpekcie MV SR Bratislava došlo k prvému porušeniu môjho práva tým, že moje trestné oznámenie podané osobne dňa 31. 01. 2011... bolo vybavené po zákonom stanovenej lehote vydaním uznesenia o odmietnutí veci až dňa 11. 04. 2011, čo považujem za neprípustné.

Dňa 29. 08. 2011 som žiadal o vylúčenie inšpekcie MV SR Bratislava, pričom moja žiadosť   nebola   vybavená...   Toho   istého   dňa   som   zároveň   žiadal   o   podanie   informácie v akom   stave   je   moje   trestné   oznámenie,   nakoľko   Vyššia   vojenská   prokuratúra   T.   ma písomne listom zo dňa 14. 07. 2011 pod číslom Vn 162/11 informovala o tom, že zo strany prokurátora bol daný pokyn, aby bolo začaté trestné stíhanie...

Dňa 21. 10. 2011 som prevzal z Vojenskej obvodnej prokuratúry B. pod číslom 0 Pv 148/11 zo dňa 17. 10. 2011 upovedomenie o tom, že vyšetrovateľka z MV SR 2. inšpekčné oddelenie v B... začala trestné stíhanie vo veci pod ČVS: 104/IS-2-V-2011 zo dňa 09. 08. 2011,   a   takisto   moja   žiadosť   o   odňatie   veci   spod   pôsobnosti   MV   SR   Bratislava   bola odstúpená na iné oddelenie v rámci inšpekcie MV SR Bratislava.

Dňa 14. 11. 2011... som prevzal upovedomenie vyšetrovateľky PZ s dátumom 17. 10. 2012,   že   vo   veci   môjho   trestného   oznámenia   zo   dňa   31.   01.   2011   bolo   začaté   trestné stíhanie za prečin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona...

Dňa 03. 01. 2012 mi bola doručená odpoveď na moju sťažnosť zo dňa 08. 11. 2011, týkajúca sa postupu vyšetrovateľky ako aj nečinnosti v trestnom konaní, kde mi z Okresnej prokuratúry JUDr. J. Ž. pod číslom 3 Pv 572 zo dňa 28. 12. 2011 okrem iného na obranu za nečinnosť vyšetrovateľky uviedla, že prieťahy spôsobené vyšetrovateľkou, citujem: „sú však spôsobené objektívnymi príčinami, a to z dôvodu tak reorganizačných zmien v rámci úradu inšpekčnej služby, ako i dlhodobej práceneschopnosti vyšetrovateľky PZ.“...

V trestnom konaní som bol v pozícii poškodeného... V predmetnom konaní som dňa 25. 01. 2012 požiadal vyšetrovateľa, ktorý viedol trestné konanie, o zaslanie a doručenie vyšetrovacieho spisu vedeného pod ČVS: SKIS- 104/IS-2-V-2011   na   inšpekčné   oddelenie   v K.,   kde   som   mal   vypovedať   v   danej   veci, z dôvodu, že som chcel uplatniť svoje práva vyplývajúce z § 46 ods. 1 Trestného poriadku, teda   nazrieť   do   spisu   ako   aj   vyjadriť   sa   ku   všetkým   dovtedy   vykonaným   vyšetrovacím úkonom a zadováženým dôkazom.

Dňa 26. 01. 2012 som bol informovaný, že vyšetrovateľ PZ mne neposkytne spis na nahliadnutie.   Z   uvedeného   dôvodu   som   toho   istého   dňa   opätovne   podal   žiadosť o zaslanie vyšetrovacieho spisu, kde som uviedol okrem iného, že mám zdravotné problémy a nie som schopný absolvovať cestu do B...

Vyšetrovateľ PZ, ktorý viedol trestné konanie, mi... opakovane dňa 02. 02. 2012 zasielal len oznámenie, že nazretie do spisu mi bude umožnené v B. po vopred dohodnutom termíne. Toto konanie vyšetrovateľa považujem za účelové, úmyselné mne škodiť.

Žiadosťou   o   preskúmanie   postupu   policajta   zo   dňa   18.   02.   2012   adresovanou Okresnej   prokuratúre   v   Trnave   som   sa   domáhal   svojich   práv,   avšak   bezvýsledne. Dňa 21. 02. 2012 som opakovane bol predvolaný k výsluchu na inšpekciu MV SR v K., kde v úvode môjho výsluchu som žiadal opakovane o odňatie veci spod pôsobnosti inšpekcie MV SR v Bratislave...

Dozorujúca   prokurátorka   Okresnej   prokuratúry   Trnava   vo   svojom   upovedomení zo dňa 22. 03. 2012 pod číslom 3 Pv 572/11 použila argumenty, ktoré nemali opodstatnený základ a to najmä skutočnosť, že preštudovať spis možno len v úradných miestnostiach, čo neupravuje žiadny predpis, avšak v tomto prípade je možné uviesť, že môj výsluch v K. bol vykonávaný v úradnej miestnosti a neexistovala žiadna zákonná prekážka na nazretie do spisu. Napokon mi prokurátorka oznámila, že ak sa nemôžem dostaviť na nazretie do spisu do B., môžem si dať vyhotoviť kópiu na svoje náklady...

Dňa 19. 04. 2012 som požiadal KP Trnava o preskúmanie postupu policajta, kde som okrem iného uviedol, že zo strany vyšetrovateľa ako aj dozorujúcej prokuratúry som bol donútený k tomu, aby som požiadal opakovane o zaslanie celej kópie vyšetrovacieho spisu... V tomto liste už po tretíkrát som upozornil KP Trnava, že som žiadal a žiadam o odňatie veci spod pôsobnosti inšpekcie MV SR Bratislava, pričom moja žiadosť nebola vybavená.

Dňa 01. 06. 2012 som obdržal uznesenie MV SR zo dňa 23. 05. 2012 pod ČVS: SKIS- 459/OISZ-V-2011 o neodňatí veci... Na margo uvádzam, že predmetné uznesenie nebolo vydané v súlade s Trestným poriadkom, nakoľko v súlade so zákonom malo byť vydané týmto orgánom podľa ustanovenia § 201 ods. 6 písm. a) Tr. por. (per analógiám) a malo mať formu príkazu. Taktiež malo mne byť doručené rozhodnutie vo forme jeho rovnopisu - písomného vyhotovenia, výtlačku a nie vo forme fotokópie. Mojej osobe bolo nesprávne a nezákonne   vydané   uznesenie   o   neodňatí   veci   a   to   doručené   vo   forme   fotokópie,   čo považujem za nezákonné a porušenie mojich práv...

Dňa 22. 06. 2012 som prevzal upovedomenie z KP Trnava zo dňa 11. 06. 2012 pod číslom 1 KPt 135/12, kde sa prokurátor v plnej miere stotožnil s doterajším konaním a rozhodnutím tak vyšetrovateľa PZ ako aj okresnej prokuratúry.

Dňa 27. 06. 2012 som podal sťažnosť na GP SR, kde som podrobne popísal celý postup,   v   ktorých   prípadoch   došlo   k   porušeniu   zákona   a   mojich   práv,   počnúc vyšetrovateľmi PZ inšpekcie MV SR v Bratislave, OP a KP Tmava. Dňa 27. 07. 2012 som na   KP   Trnava   odoslal   sťažnosť   týkajúcu   sa   nezákonného   postupu   vo   veci   nezaslania fotokópie vyšetrovacieho spisu zo strany vyšetrovateľa PZ.

Dňa 14. 08. 2012 som prevzal uznesenie inšpekcie MV SR v Bratislave zo dňa 06. 08. 2012   pod   číslom   ČVS:   SKIS-459/OISZ-V-2011,   ktorým   vyšetrovateľ   PZ   zastavil   trestné stíhanie bez ohľadu na to, že mi nezaslal fotokópiu vyšetrovacieho spisu, ktorú mi prisľúbil zaslať v liste zo dňa 22. 05. 2012 po splnení podmienok. Dňa 15. 08. 2012 som opakovane na OP Trnava zaslal sťažnosť voči predmetnému uzneseniu spolu aj so zaslaním dôkazného materiálu...

Dňa 17. 10. 2012 som prevzal z OP Trnava pod sp. značkou 3 Pv 572/11 uznesenie o zamietnutí mojej sťažnosti... Dozorujúca prokurátorka kopírovanie výsluchov... obhajuje tým,   že   v   prípade   G.   a V.   ide   o   policajtov,   ktorí   spracovali   spoločný   záznam,   ktorí vypovedali k danému skutku opakovane a je dokonca vysoko pravdepodobné, že použijú zhodné a obdobné slová a slovné konštrukcie pri popise daného incidentu. Ďalej uvádza, že ich výpovede budú súladné nielen v základných črtách, ale aj v podrobnostiach... Na tomto skutkovom základe došla prokurátorka k záveru, že nedošlo ku spáchaniu skutku, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie.

Toto   stanovisko   dozorujúcej   prokurátorky   je   v   hrubom   a   zásadnom   rozpore s postupom v zmysle Trestného poriadku... Tvrdenie prokurátorky, že policajt je verejný činiteľ len ak koná v zmysle Trestného poriadku prípadne zákona č. 171/1993 Zb., ale ako náhle koná v inej oblasti alebo koná ako nadriadený v konaní o prepustení zo služobného pomeru,   nemá   postavenie   verejného   činiteľa   je   nesprávne   a   nezákonné,   nakoľko   táto špecifikácia kedy je a kedy nie je policajt počas výkonu služby verejným činiteľom je iba domnienkou prokurátorky, nakoľko policajt od času nástupu do služby do času skončenia služby   je   stále   verejným   činiteľom.   Takisto   policajt   je   verejným   činiteľom   pri   úkonoch v správnom konaní, priestupkovom konaní, teda počas celej doby výkonu služby... Dňa 18. 10. 2012 som na GP SR zaslal žiadosť - doplnenie svojho oznámenia zo dňa 27.   06.   2012   týkajúce   sa   rozhodnutia   prokurátora   krajskej   prokuratúry   o   preskúmanie postupu,   kde   okrem   iného   som   opakovane   urgoval   vybavenie   môjho   podnetu   ohľadom nezaslania fotokópie predmetného vyšetrovacieho spisu...

Dňa 05. 11. 2012 mi bolo doručené upovedomenie z GP SR pod č. IV/1 GPt 449/12 zo dňa 26. 10. 2012, kde prokurátor... uviedol, že v konaní vyšetrovateľa PZ, prokurátorky okresnej   prokuratúry,   prokurátora   krajskej   prokuratúry   nezistil   pochybenia,   ktoré   by vyžadovali prijatie opatrení a zároveň mali za následok nezákonné rozhodnutie...

Dňa 04. 01. 2013 som prevzal z KP Trnava pod č. 1 KPt 135/12 zo dňa 27. 12. 2012 upovedomenie... Prokurátor JUDr. N... Zároveň dodáva, že aj keby v danom prípade došlo ku   kopírovaniu   dotknutých   výsluchov,   čo   týmto   vyjadrením   aj   sám   pripúšťa,   tak   bez splnenia ďalších zákonných podmienok by nešlo o trestný čin v zmysle § 326 Trestného zákona. V celom tomto konaní od samého počiatku som poukazoval na porušenie zákona, porušenie povinnosti verejného činiteľa ako aj porušenie mojich práv, a to, že vyšetrovateľ PZ   a   prokuratúry   si   osvojili   len   trestný   čin   zneužitie   právomoci   verejného   činiteľa   je chybné,   nakoľko   v   mojom   prípade   došlo   aj   k   inej   trestnej   činnosti   a   to   trestný   čin poškodzovania cudzích práv. Z uvedeného dôvodu toto rozhodnutie KP Trnava považujem za nezákonné.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1. Základné právo sťažovateľa na inú právnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a a čl. 48 ods. 2 opomenutím konania MV SR sekcia kontroly a inšpekčnej služby,   úrad   inšpekčnej   služby,   odbor   inšpekčnej   služby   -   západ   Bratislava   ako   aj následnými rozhodnutiami Inšpekcie MV SR o zastavení trestného konania zo dňa 6. 8. 2012, rozhodnutie Okresnej prokuratúry v Trnave zo dňa 8. 10. 2012, rozhodnutie Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa 27. 12. 2012 a Generálnej prokuratúry zo dňa 26. 10. 2012 porušené bolo.

2. Uznesenie o zastavení trestného stíhania zo dňa 6. 8. 2012, zo dňa 8. 10. 2012 rozhodnutiami Okresnej prokuratúry v Trnave zo dňa 8. 10. 2012, rozhodnutie Okresnej prokuratúry v Trnave zo dňa 8. 10. 2012, rozhodnutie Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa 27. 12. 2012 a Generálnej prokuratúry zo dňa 26. 10. 2012 sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie   konanie   Ministerstvu   vnútra   SR   sekcii   kontroly   a   inšpekčnej   služby,   úradu inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby - západ Bratislava

3.   Ministerstvo   vnútra   SR   sekcia   kontroly   a   inšpekčnej   služby,   úradu   inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby - západ Bratislava, Okresná prokuratúra v Trnave, Krajská prokuratúra   v   Trnave   a   Generálna   prokuratúra   SR   sú   povinné   uhradiť   sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 35. 000 EUR.

4.   Ministerstvo   vnútra   SR   sekcia   kontroly   a   inšpekčnej   služby,   úradu   inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby - západ Bratislava, Okresná prokuratúra v Trnave, Krajská prokuratúra v Trnave a Generálna prokuratúra SR sú povinné uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 20   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje,   akého rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Okrem všeobecných náležitostí podľa § 20 zákona o ústavnom súde sťažnosť musí obsahovať aj náležitosti podľa § 50 citovaného zákona, medzi ktoré nevyhnutne patrí aj označenie   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili základné práva alebo slobody.

Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie   konania,   čo   osobitne   platí   v prípadoch,   v ktorých   osoby   požadujúce   ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma   pritom   tak   všeobecné,   ako   aj   osobitné   náležitosti   návrhu   (sťažnosti)   podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   pripomína,   že   uplatnenie   jeho   právomoci   je   v súlade   s   § 20   ods. 3 zákona   o   ústavnom   súde   viazané   na   splnenie   viacerých   formálnych   a obsahových náležitostí.   Viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   sa   vzťahuje   zvlášť   na   návrh   výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Petit musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (obdobne III. ÚS 41/07, III. ÚS 248/08, IV. ÚS 138/08).

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   petit   sťažnosti   podanej sťažovateľom nie je vymedzený určito a zrozumiteľne.

Sťažovateľ,   ktorý   je   zastúpený   kvalifikovaným   právnym   zástupcom,   v petite sťažnosti   neoznačil   namietané   konania   a rozhodnutia   orgánov   verejnej   moci   spisovými značkami tak, ako to vyžaduje § 50 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde. V úvode odôvodnenia sťažnosti síce sťažovateľ predostrel svoje námietky (majúce charakter popisu skutkových   okolností)   prehľadným   spôsobom,   ale   postupným   uvádzaním   ďalších skutkových okolností spojených s úkonmi orgánov činných v trestnom konaní a orgánov prokuratúry, ktoré označil viacerými spisovými značkami, vytvoril podobu neprehľadnej a nezrozumiteľnej   sťažnosti.   Navyše,   sťažovateľ   sa   viac   sústredil   na   popis   skutkových okolností   prípadu   ako   na   právne   argumenty   podmieňujúce   jeho   ústavný   problém,   čím opomenul   podstatu   čl.   124   ústavy,   podľa   ktorého   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd pripomína, že spomínaný rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľa,   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnej povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 32/2011).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a   takto   chrániť   a   presadzovať   práva   a   záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa advokátom   konštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľa   vykazuje   nedostatky   náležitostí predpísaných zákonom o ústavnom súde, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   z   uvedeného   dôvodu   už pri jej   predbežnom   prerokovaní   odmietol   (obdobne napr. III. ÚS 210/09, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 26/2012).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2013