znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 70/03-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2003   predbežne   prerokoval   sťažnosť   E.   H.,   bytom   G.,   namietajúcu   porušenie základných práv a slobôd zaručených čl. 2 ods. 2, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozhodnutiami   Sociálnej   poisťovne, pobočky   Rožňava,   sp.   zn.   200-113-4002/2000-1   z 19.   apríla   2000,   Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava, sp. zn. 433-1474-6020/2000 zo 14. augusta 2000, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 S 287/00-13 z 12. marca 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. H.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 24.   februára 2003 doručená   sťažnosť E.   H.,   bytom G.   (ďalej len „sťažovateľka“), namietajúca porušenie jej základných práv a slobôd zaručených čl. 2 ods. 2, čl. 39 ods.   1   a 2,   čl.   46   ods.   1   a čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len   „ústava“)   rozhodnutiami   Sociálnej   poisťovne,   pobočky   Rožňava,   sp.   zn. 200-113-4002/2000-1   z 19.   apríla   2000,   Sociálnej   poisťovne,   ústredia   Bratislava, sp. zn. 433-1474-6020/2000 zo 14. augusta 2000, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 S 287/00-13 z 12. marca 2002.

Sťažovateľka   uviedla,   že   Sociálna   poisťovňa,   pobočka   Rožňava,   vydala 19.   apríla   2000   rozhodnutie   sp.   zn.   200-113-4002/2000-1,   ktorým   rozhodla, že sťažovateľka od 3. septembra 1996 nie je zúčastnená na nemocenskom poistení. Tomuto   rozhodnutiu   vytýka   viaceré   pochybenia,   a to   v postupe   správneho   orgánu, ktorý je upravený zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení   neskorších   predpisov.   Proti   tomuto   rozhodnutiu   podala   sťažovateľka odvolanie,   o ktorom   nadriadený   orgán   -   Sociálna   poisťovňa,   ústredie   Bratislava, rozhodol   14.   augusta   2000,   keď   vydal   rozhodnutie   sp.   zn.   433-1474-6020/2000, ktorým potvrdil pôvodné rozhodnutie.

Krajský   súd   rozsudkom   sp.   zn.   3   S 287/00   z 12.   marca   2002   rozhodnutie Sociálnej   poisťovne,   ústredia   Bratislava,   sp.   zn.   433-1474-6020/2000   potvrdil. Sťažovateľka prevzala rozhodnutie 22. mája 2002.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľky.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Sťažovateľka   namieta   porušenie   základných   práv   a slobôd   rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, ako aj krajského súdu.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Týmto   dňom   bol   u sťažovateľky   22.   máj   2002,   keď   prevzala   rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 3 S 287/00 z 12. marca 2002.

V tejto   veci   nie   je   rozhodujúce,   že   sa   sťažovateľka   uchádzala   aj   o použitie mimoriadnych prostriedkov prokurátorom, pretože tieto nie je sťažovateľka oprávnená použiť podľa osobitného predpisu. Ich použitie je v úplnej rozhodovacej právomoci generálneho prokurátora Slovenskej republiky a nie je možné ich zahrnúť pod opravné prostriedky uvedené v ustanovení § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd už vo veci sp. zn. I. ÚS 7/00 zaujal stanovisko, že ak platná právna úprava   neposkytuje   oprávnenie   podať   podnet   na   podanie   sťažnosti   pre   porušenie zákona   (absencia   právneho   nároku   na   podanie   sťažnosti),   nemožno   sa   úspešne domáhať na ústavnom súde jeho ústavnej ochrany.

Ústavný   súd   už   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   (napr.   I.   ÚS   33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III.ÚS 62/02) uviedol, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd.

Zákonnú   podmienku   podania   sťažnosti   v lehote   dvoch   mesiacov   nemožno odpustiť.

Táto lehota v čase, keď sa sťažovateľka domáhala ochrany svojich základných práv a slobôd, už uplynula, a preto jej sťažnosť ústavný súd odmietol podľa   § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   bez   toho,   aby   sa   zaoberal   ďalšími   nedostatkami náležitostí sťažnosti (právne zastúpenie).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2003