SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 7/2025-13
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného JANÍČEK LEGAL, s. r. o., Kominárska 2, 4, Bratislava, proti postupu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn. 515/2021-142-I a sp. zn. 27285/2021/20-II a postupu Správneho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. BA-1S/27/2022 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 9. októbra 2024 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom ministerstva a tiež postupom správneho súdu v označených konaniach. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prikázal správnemu súdu konať bez zbytočných prieťahov, uplatňuje si priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 1 600 eur a náhradu trov konania.
2. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ popísal nasledovný stav veci:
3. Sťažovateľ podal ministerstvu 23. októbra 2021 žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, v ktorej žiadal o sprístupnenie: „... všetkých vyjadrení SR zaslaných ESĽP, a to v celom znení vrátane všetkých príloh, vo veci Shiksaitov v. Slovenská republika a o sprístupnenie všetkých vyjadrení sťažovateľa, ktoré boli doručené SR v označenom konaní, v celom znení vrátane všetkých príloh“.
4. Ministerstvo 4. novembra 2021 sprístupnilo prostredníctvom mailu časť požadovaných informácií a v rozsahu nesprístupnených informácií vydalo rozhodnutie sp. zn. 515/2021-142-I.
5. Sťažovateľ podal 15. novembra 202l proti uvedenému rozhodnutiu ministerstva rozklad, o ktorom rozhodla ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutím č. 27285/2021/20-II zo 6. decembra 2021 tak, že rozhodnutie ministerstva zo 4. novembra 2021 potvrdila ako vecne správne a rozklad sťažovateľa zamietla. Rozhodnutie o rozklade bolo sťažovateľovi doručené 17. decembra 2021.
6. Sťažovateľ sa správnou žalobou z 3. februára 2022 podanou pôvodne na Krajskom súde v Bratislave domáha preskúmania zákonnosti uvedených rozhodnutí správneho orgánu. Dňa 26. júla 2022 sťažovateľ po výzve správneho súdu predložil repliku k vyjadreniu ministerstva k žalobe. Od tohto úkonu, teda za 26 mesiacov, správny súd neurobil voči sťažovateľovi žiaden úkon.
7. Sťažovateľ preto tvrdí, že konanie o sprístupnenie informácií, o ktoré žiadal, trvá od 23. októbra 2021 a stále nie je právoplatne ukončené, ku dňu podania ústavnej sťažnosti trvá konanie už takmer 35 mesiacov.
II.
Argumentácia sťažovateľa
8. Sťažovateľ tvrdí, že k zásahu do jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov došlo postupom správneho súdu, ktorý nerozhodol ani po 32 mesiacoch odo dňa doručenia žaloby a po 35 mesiacoch od podania žiadosti o sprístupnenie informácií správnemu orgánu. Sťažovateľ teda touto ústavnou sťažnosťou namieta neprimeranú dĺžku celého konania iniciovaného jeho žiadosťou o sprístupnenie informácií, na ktorých sprístupnenie mal právo v lehote 8 pracovných dní.
9. Sťažovateľ sa teda domáha prieskumu celkovej dĺžky správneho a súdneho konania, ktoré je podľa jeho názoru potrebné vnímať ako nedeliteľný celok a nemožno ho fragmentovať na jednotlivé parciálne konania, tieto konania nemožno posudzovať izolovane. Sťažovateľ poukazuje najmä na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Perhács proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 59327/19, nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 518/2021 zo 16. februára 2022, sp. zn. III. ÚS 667/2022 zo 7. februára 2023 a nález sp. zn. III. ÚS 471/2023 z 23. novembra 2023.
10. Sťažovateľ uvádza, že predmetná vec vedená pred správnym súdom predstavuje bežnú súčasť rozhodovacej činnosti správneho súdnictva, nejde o vec právne zložitú. Tvrdí, že nijakým spôsobom sám neprispel k celkovej dĺžke konania pred správnym súdom, počas celého konania bol aktívny a poskytoval súdu súčinnosť. Sťažovateľ je toho názoru, že v konaní pred súdom došlo k značným prieťahom.
11. K namietanému porušeniu základného práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy sťažovateľ uvádza, že obsahom tohto základného práva je aj právo na uskutočnenie konania o sprístupnenie informácie v primeranej lehote, pretože po uplynutí určitého času už informácie strácajú význam a podstatu pre žiadateľa o sprístupnenie informácie, čo podľa jeho názoru potvrdzuje nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 518/2021 zo 16. februára 2022, nález sp. zn. III. ÚS 667/2022 zo 7. februára 2023 a nález sp. zn. IV. ÚS 330/2024 z 27. augusta 2024. To sa stalo aj v tomto prípade, keď informácia po takmer 35 mesiacoch od podania žiadosti nemôže naplniť svoj cieľ. Z toho dôvodu sa základné právo sťažovateľa na informácie stalo iba teoretické, iluzórne a bez reálneho a praktického významu.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
12. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je úlohou ústavného súdu posúdiť, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
13. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
14. Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
15. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania. V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom. Poskytnutie ochrany ústavnosti ústavným súdom predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom predpísaných náležitostí ústavnej sťažnosti. Ústavný súd sa preto môže zaoberať ústavnou sťažnosťou z hľadiska jej vecnej stránky iba v prípade, ak spĺňa všetky zákonom o ústavnom súde ustanovené formálne a obsahové náležitosti.
16. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ k ústavnej sťažnosti nepriložil žiaden dôkaz o zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd (§ 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde), v ústavnej sťažnosti žiadny dôkaz ani nenavrhol (§ 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Pripojenie dôkazu, resp. navrhnutie dôkazu je obligatórnou náležitosťou ústavnej sťažnosti vyžadovanou zákonom. V okolnostiach posudzovanej veci má nesplnenie zákonom predpísanej dôkaznej povinnosti sťažovateľa za následok, že ústavný súd nemôže vyhodnotiť ako preukázanú ani len skutočnosť, že namietané konanie na správnom súde vôbec prebiehalo, príp. prebieha. Keďže aj tvrdené porušenie základných práv sťažovateľa ministerstvom je viazané podľa jeho tvrdenia na stále prebiehajúce konanie pred správnym súdom, bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietnuť z rovnakého dôvodu.
17. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že označený nedostatok zákonom predpísaných náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti (§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
18. Na perfektnosť základných náležitostí návrhu slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.
19. Z dôvodu existencie uvedeného nedostatku ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
20. Sťažovateľovi, samozrejme, odmietnutie aktuálnej ústavnej sťažnosti nebráni, aby sa na ústavný súd obrátil s novou ústavnou sťažnosťou (spĺňajúcou zákonom požadované náležitosti) proti postupu všeobecného súdu konajúceho v jeho veci, keďže zákon o ústavnom súde v § 55 písm. a) takúto možnosť implicitne nevylučuje.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2025
Robert Šorl
predseda senátu