znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 7/2012-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   R.,   s.   r.   o.   „v   likvidácii“,   Š.,   zastúpenej advokátkou   JUDr.   J.   F.,   Advokátska   kancelária,   B.,   vo veci   namietaného   porušenia základného   práva   zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 35/2005 a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti spoločnosti R., s. r. o. „v likvidácii“, z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra 2011 doručená sťažnosť spoločnosti R., s. r. o. „v likvidácii“, Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom pod sp. zn. 27 Cb 35/2005.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   vystupuje   v procesnej   pozícii   žalobcu v označenom   konaní   okresného   súdu.   Do   konania   vstúpil   v máji   2010   následkom singulárnej sukcesie. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že ústavný súd už trikrát o jeho sťažnosti   namietajúcej   zbytočné   prieťahy   v predmetnom   konaní   žalovaného   súdu rozhodoval, pričom zakaždým bola jeho sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená (II.   ÚS   466/2010,   II. ÚS   105/2011   a I.   ÚS   163/2011).   V nadväznosti   na   to   sťažovateľ uvádza podrobnosti z priebehu žalovaného konania, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že „spor sa nehýbe z miesta“, pojednávanie nariadené na 12. september 2011 bolo zrušené.

S poukazom   na   rozhodnutie   ústavného   súdu   vo   veci   sp.   zn.   I.   ÚS   52/2001 argumentuje   sťažovateľ   v prospech   záveru,   že „môže   legitímne   uplatňovať   právo na spravodlivý proces aj pre štádium konania, ktoré predchádzalo zmene účastníkov“.

K priebehu predmetného konania sťažovateľ uvádza, že „minimálne od predloženia obšírneho   stanoviska   žalobcu   z 12.   04.   2010...   sporové   strany   i súd   vyčerpali   možnosti ďalšieho dokazovania a neexistuje prekážka meritórne rozhodnúť. Pozície sporových strán sú rigidné, viac listinných dôkazov objektívne neexistuje a pamäť svedkov sa plynutím času istotne nebude prehlbovať.“.

Na   pozadí   stabilizovanej   rozhodovacej   praxe   ústavného   súdu   zdôrazňujúcej požiadavku   efektivity   procesného   postupu   súdu   ako   jednej   z   obsahových   zložiek základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy sťažovateľ tvrdí, že „OS Bratislava III v tangovanom období... síce vykonal ‚akýsi‘ procesný úkon, reálne však išlo o alibizmus bez odozvy do reálneho procesného pokroku v kauze.“. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd je v označenom konaní „v podstate dlhodobo nečinný“ a „nepostupuje v zmysle platných procesných noriem“.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že okolnosti jeho prípadu majú za následok nemožnosť považovať sťažnosť podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) za postup umožňujúci dosiahnuť účinnú ochranu namietaného porušenia základného práva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ústavného súdu vo veci sp. zn. III. ÚS 145/02, podľa ktorého pre posúdenie podania účastníka konania, v ktorom sú namietané prieťahy v konaní, nie je dôležité formálne (ne)označenie takého podania, ale jeho obsahová stránka.

Sťažovateľ   ústavnému   súdu   navrhol   vysloviť   porušenie   jeho   základného   práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov,   prikázať okresnému   súdu   v označenom konaní   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   priznať   mu   voči   odporcovi   finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   doručila   16.   januára   2012   ústavnému   súdu v písomnej forme podanie, v ktorom uviedla, že „na ústavnom súde sa nachádza v poradí už štvrtá ústavná sťažnosť, ktorou náš mandant s. r. o. A., resp. jeho procesný nástupca s. r. o. R., brojil voči zbytočne dlhotrvajúcemu konaniu pred OS BA III. Vec je u Vás vedená pod č. RVP 3986/2011. Náš mandant sa rozhodol túto ústavnú sťažnosť v celom rozsahu vziať späť. Ďalšie konanie Vášho súdu sa teda stáva obsolétne.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podanie sťažovateľa možno kvalifikovať ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 59 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažovateľ svoju sťažnosť podaním doručeným ústavnému súdu 16. januára 2012 vzal späť. Aj napriek tomu, že v obsahu späťvzatia je uvedené evidenčné číslo podania (Rvp 3986/2011), ktoré nie je totožné so sťažnosťou sťažovateľa proti postupu okresného súdu v konaní sp. zn. 27 Cb 35/2005, ústavný súd dospel k záveru, že podanie doručené mu 16. januára 2012 obsahovalo prejav vôle smerujúci k späťvzatiu konania o tu prerokúvanej sťažnosti evidovanej pod sp. zn. Rvp 2709/2011. Dôvodom tohto záveru bol obsah podania. V ňom sa späťvzatie identifikuje so štvrtou sťažnosťou sťažovateľa, ktorou tento „brojil voči zbytočne dlhotrvajúcemu konaniu pred OS BA III“. Naproti tomu sťažnosť evidovaná pod č. 3986/2011 je sťažnosťou spoločnosti A., s. r. o., Š., vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,   čl.   48   ods.   2   ústavy a jej   práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní Krajského súdu v Bratislave vedenom pod sp. zn. 1 Cob 368/2008 a v konaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedenom pod sp. zn. 4 Obdo 12/2011. I samotná právna zástupkyňa sťažovateľa telefonicky ústavnému súdu 16. januára 2012 potvrdila, že odkaz na konanie vedené pod sp. zn. Rvp 3986/2011 bol v predmetnom podaní uvedený omylom a podanie teda   obsahuje prejav vôle vziať späť sťažnosť evidovanú pod sp. zn. Rvp 2709/2011.

Podľa   §   54   zákona   o ústavnom   súde   ak   sťažovateľ   vezme   svoju   sťažnosť   späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo   inému   zásahu,   ktoré   mimoriadne   závažným   spôsobom   porušujú   základné   práva alebo slobody sťažovateľa.

Na   základe   uvedených   argumentov   a predložených   dôkazov   ústavný   súd   nezistil skutočnosti, ktoré by nasvedčovali mimoriadne závažnému spôsobu porušenia základných práv alebo slobôd sťažovateľa, teda také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepripustenie späťvzatia   sťažnosti,   a preto   akceptoval   doručené   späťvzatie   a konanie   o sťažnosti sťažovateľa zastavil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2012