znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 7/09-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2009 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti   M.   B.,   B.,   zastúpenej   advokátom   Mgr. M.   M.,   B.,   pre namietané   porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného súdu   Bratislava I   v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 172/1996 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 172/1996 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu Bratislava   I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14 C 172/1996 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. B.   p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 300 € (slovom tritisíctristo eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť   jej   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý uhradiť M. B. trovy právneho zastúpenia v sume 137,92 € (slovom stotridsaťsedem eur a deväťdesiatdva centov) na účet jej právneho zástupcu advokáta Mgr. M. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č. k. III. ÚS 7/09-09 zo 14. januára 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 14 C 172/1996.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:«Sťažovateľka... žiada Ústavný súd SR aby rozhodol, že došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v právnej veci 14 C 172/1996 vedenej na Okresnom súde Bratislava 1. Sťažovateľka   ďalej   žiada   Ústavný   súd   SR   aby   v   zmysle   čl.   127   ods.   1   prikázal Okresnému súdu Bratislava 1 bezodkladne konať a aby nepokračoval v porušení práva a vo veci čím skôr meritórne rozhodol.

Sťažovateľka   podľa   čl.   127   ods.   3   Ústavy   SR   žiada   finančné   zadosťučinenie ako peňažnú   protihodnotu   nemajetkovej   ujmy   za   stav   právnej   neistoty   a   neumožnenia jej užívania vlastnej nehnuteľnosti na čo podľa zákona právo má, a to 12 rokov a 4 mesiace od podania žalobného návrhu na Okresný súd Bratislava 1 vo výške 200 000,- Sk (slovom dvestotisíc slov. korún = 6 638,- Eur), ktoré je Okresný súd Bratislava 1 alebo príslušný štátny orgán povinný sťažovateľke vyplatiť...

Dňa 4. 7. 1996 ako navrhovatelia v 1. a 2. rade... podali sme návrh na Okresný súd Bratislava 1- o vydanie bezdôvodného obohatenia a o nariadenie predbežného opatrenia. Na Okresnom súde Bratislava 1 bolo pridelené č. konania: 14 C 172/1996 a spis bol pridelený sudkyni: JUDr. E. T...

Spolu   s   návrhom   vo   veci   samej   sme   ako   navrhovatelia   dožadovali   aj   vydania predbežného opatrenia. O tomto predbežnom opatrení bolo právoplatne rozhodnuté dňa 28. 10. 1997.

Prvé pojednávanie vo veci samej bolo nariadené až na 11. 11. 1998, čo je viac ako 1 rok po právoplatnom skončení o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Ďalšie pojednávania vo veci samej sa konali dňa 10. 2. 1999, 24. 3. 1999, 12. 5. 1999,   26.   5.   2000.   Na   poslednom   z   uvedených   pojednávaní   došlo   k   jeho   odročeniu na neurčito, a to z dôvodu úmrtia navrhovateľky v 2. rade...

V   predmetnej   veci   sa   potom   až   do   10.   9.   2001   nekonalo,   vtedy   vydala   sudkyňa uznesenie o prerušení konania. (Po 15 mesiacov od posledného pojednávania). Vo veci samej   sa   na   základe   tohto   uznesenia   nekonalo   až   do   28.   4.   2004,   aj   napriek   tomu, že navrhovateľka v 1. rade (sťažovateľka) už 11. 6. 2003 písomne oznámila súdu okruh dedičov po navrhovateľke v 2. rade. Následne, na pojednávaní konanom dňa 23. 9. 2005 navrhovateľka v 1. rade... podala návrh na rozšírenie návrhu na začatie konania. O tomto návrhu sudkyňa do dnešného dátumu nerozhodla!!

Posledné pojednávanie vo veci samej sa uskutočnilo 27. 3. 2007... Nakoľko   dlhé   mesiace   sudkyňa   neustanovila   žiadneho   znalca,   pritom   PZ... sťažovateľky viackrát listom to urgoval, dňa 5. 10. 2007 bola som nútená spísať si úradný záznam v kancelárií predsedníčky Okresného súdu Bratislava 1.

Po tejto sťažnosti (asi na pokyn predsedníčky) sudkyňa s uznesením zo dňa 10. 10. 2007 (teda po 6 a 1/2 mesiaca po pojednávaní) ustanovila súdneho znalca, Ing. M. K. z oblasti   ekonomika   a management na   vyčíslenie   bezdôvodného   obohatenia.   Znalec, Ing. M. K. bol ustanovený súdom v predmetnej veci až po 11 rokoch od začatia konania... Znalec   Ing.   M.   K.   prevzal   spisový   materiál   dňa   15.   10.   2007   a na vypracovanie znaleckého posudku mal lehotu 60 dní. Mal vypracovaný znalecký posudok odovzdať súdu 15. 12. 2007! Nestalo sa tak, do dnešného dňa znalecký posudok vypracovaný nie je!!... Právny zástupca sťažovateľky... dňa 19. 9. 2008 podal návrh na ustanovenie nového súdneho znalca...

Nakoľko sudca znova nekonal, ja, sťažovateľka som bola nútená dňa 3. 11. 2008 v kancelárií   predsedníčky   Okresného   súdu   spísať   znova   úradný   záznam   v   ktorom som uviedla,   že   v   spore   sa   nekoná   a   znalec   nevyhotovil   žiadaný   znalecký   posudok. Znova na pokyn   predsedníčky   Okresného   súdu   Bratislava   1   sudkyňa   vydala   uznesenie č. k.: 14 C 172/1996-253 zo dňa 13. 11. 2008 v ktorom ukladá súdnemu znalcovi Ing. M. K. poriadkovú pokutu v sume: 15 000,- Sk...

Sme toho názoru,   že zo   strany   zákonnej   sudkyne JUDr.   E.   T.   došlo k porušeniu ústavného   práva   sťažovateľa   a   aj   jej   predchodkyne   (matky)   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov.   JUDr.   E.   T.   do   dnešného   dňa   nevydala   v   tejto   veci   meritórne rozhodnutie, a to aj napriek tomu, že konanie v tejto veci trvá viac ako 12 rokov!!...»

Podľa   sťažovateľky   súdne   konanie   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. 14 C 172/1996 prebieha od roku 1996. V postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného práva zaručeného v čl.   48 ods.   2   ústavy.   Priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia voči okresnému súdu v sume 200 000 Sk odôvodnila tým, že vec dosiaľ nie je právoplatne skončená, čo u nej vyvoláva stav právnej neistoty.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 3069/09 z 5. februára 2009 vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, v ktorom sa uvádza:

„… Podaním   sa   navrhovateľ   domáhal   vydania   bezdôvodného   obohatenia a nariadenia predbežného opatrenia.

K   priebehu   konania   pred   okresným   súdom   (t.   j.   uvedenie   všetkých   procesných úkonov vo veci od podania návrhu na začatie konania dosiaľ):

Dňa 04. 07. 1996 bol doručený tunajšiemu súdu návrh v právnej veci navrhovateľa: 1. M.   B.,   2.   G.   A.   proti   odporcovi:   A.   D.   Dňa   04. 08.   1996   súd   uznesením č. k. 14 C 172/1996-7 rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Dňa 15. 10. 1996 doručené súdu odvolanie navrhovateľov. Dňa 31. 10. 1996 súd zisťoval pobyt odporcu a   doručoval   rozhodnutie   odporcovi   na   novú   adresu.   Dňa   13. 01. 1997   súd   požiadal o súčinnosť poštu a to oznámenie dátumu doručenia zásielky odporcovi. Dňa 04. 03. 1997 súd   doručoval   odvolanie   odporcovi   na   vyjadrenie.   Dňa   20. 03. 1997   doručené   súdu vyjadrenie   právneho   zástupcu   odporcu.   Dňa   25. 03. 1997   súd   doručoval   vyjadrenie právneho   zástupcu   odporcu   právnemu   zástupcovi   navrhovateľa.   Dňa   25. 04. 1997   spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní. Dňa 07. 08. 1997 spis vrátený krajským súdom bez rozhodnutia. Dňa 28. 08. 1997 výzva právnemu zástupcovi navrhovateľa.   Dňa   16. 09. 1997   doručené   podanie   právneho   zástupcu   navrhovateľa. Dňa 01. 10. 1997   spis   predložený   odvolaciemu   súdu.   Dňa   28. 10. 1997   Krajský   súd v Bratislave uznesením č. k. 32 Co 204/1997-31 rozhodol o odvolaní a vrátil vec tunajšiemu súdu   dňa   27. 11. 1997.   Dňa 15. 12. 1997 súd   doručoval   rozhodnutie   odvolacieho   súdu účastníkom konania.   Dňa 19. 10. 1998 vytýčený termín pojednávania.   Dňa 11. 11. 1998 sa uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené.   Dňa   11. 12. 1998   sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené. Dňa 10. 02. 1999 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo   odročené.   Dňa   17. 03. 1999   doručená   súdu   žiadosť   právneho   zástupcu   odporcu o odročenie pojednávania.

Dňa 23. 04. 1999 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené. Dňa 01. 04. 1999   súd   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľov   na   zaplatenie   súdneho   poplatku. Dňa 22. 04. 1999 zaplatený súdny poplatok. Dňa 12. 05. 1999 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré   bolo   odročené   na   neurčito   s   tým,   že   navrhovatelia   a   odporca   doložia   doklady. Dňa 20. 08. 1999 súd vyzval právneho zástupcu odporcu a odporcu na doloženie dokladov. Dňa 21. 09. 1999 doručené súdu podanie právneho zástupcu odporcu. Dňa 06. 03. 2000 vytýčený termín pojednávania. Dňa 07. 04. 2000 doručené podanie navrhovateľa v 1. rade. Dňa 13. 04. 2000 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 26. 05. 2000 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že právny zástupca navrhovateľa doloží úmrtný list navrhovateľa v 2. rade, upresní špecifikáciu návrhu a právny zástupca odporcu   predloží   doklady.   Dňa   07. 06. 2000   doručené   súdu   podanie   nového   právneho zástupcu   navrhovateľa.   Dňa   24. 7. 2000   výzva   právnemu   zástupcovi   navrhovateľa. Dňa 08. 08. 2001 úradný záznam o šetrení v dedičskej kancelárii. Dňa 10. 09. 2001 súd uznesením č. k. 14 C 172/1996-66 prerušil konanie. Dňa 19. 10. 2001, 07. 02. 2002, 23. 09. 2002 úradný záznam o šetrení v dedičskej kancelárii.   Dňa 11. 06. 2003 doručené súdu podanie   navrhovateľa   v   1.   rade.   Dňa 13. 02. 2004 vytýčený   termín   pojednávania. Dňa 28. 4. 2004   doručená   súdu   žiadosť   navrhovateľky   o vytýčenie   nového   termínu pojednávania z dôvodu práceneschopnosti. Dňa 28. 04. 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené. Dňa 14. 09. 2004 doručená súdu žiadosť právneho zástupcu odporcu o odročenie termínu pojednávania. Dňa 22. 09. 2004 doručená súdu žiadosť navrhovateľky v 1. rade o odročenie termínu pojednávania z dôvodu pracovných povinností a žiadosť o uloženie povinnosti. Dňa 22. 09. 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené. Dňa 25. 10. 2004 výzva súdu právnemu zástupcovi odporcu. Dňa 22. 11. 2004 doručené súdu podanie právneho zástupcu odporcu. Dňa 10. 12. 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré   bolo   odročené.   Dňa   16.   03.   2005   doručené   súdu   ospravedlnenie   neúčasti navrhovateľky   v 1. rade.   Dňa   16.   03.   2004   sa uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo odročené. Dňa 23. 09. 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito. Dňa   06. 10. 2005   doručená   súdu   žiadosť   navrhovateľa   v   1.   rade   o   predĺženie   lehoty. Dňa 13. 10. 2005 doručené súdu podanie navrhovateľa. Dňa 23. 11. 2005 doručené súdu podanie právneho zástupcu odporcu. Dňa 13. 02. 2006 doručené podanie nového právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 09. 05. 2006 vytýčený termín pojednávania. Dňa 15. 05. 2006 doručené súdu podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 28. 6. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že navrhovateľ špecifikuje svoj návrh. Dňa   04. 07. 2006   súd vyzval   navrhovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku. Dňa 16. 08. 2006   doručené   súdu   podanie   právneho   zástupcu   navrhovateľa. Dňa 06. 09. 2006 zaplatený súdny poplatok. Dňa 16. 11. 2006 doručené podanie právneho zástupcu   navrhovateľa.   Dňa   15. 01. 2007   výzva   právnemu   zástupcovi   odporcu. Dňa 24. 01. 2007 vytýčený termín pojednávania. Dňa 20. 02. 2007 doručené súdu podanie právneho   zástupcu   odporcu.   Dňa   27. 03. 2007   sa uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo odročené   na   neurčito.   Dňa   09. 05. 2007   doručené   súdu   podanie   navrhovateľa. Dňa 11. 05. 2007   doručené   podanie   právneho   zástupcu   odporcu.   Dňa   25. 05. 2007 doručená   súdu   žiadosť   právneho   zástupcu   navrhovateľa   o ustanovenie   znalca. Dňa 07. 06. 2007   doručené   podanie   právneho   zástupcu   odporcu.   Dňa 16. 07. 2007 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 24. 08. 2007 súd vyzval právnych zástupcov účastníkov na oznámenie otázok pre znalca. Dňa 12. 09. 2006 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 17. 09. 2007 doručené podanie právneho zástupcu odporcu.   Dňa   10. 10. 2007   súd   uznesením   č. k. 14 C 172/1996-222   nariadil   znalecké dokazovanie.   Dňa   08. 11. 2007   súdny   znalec   požiadal   o   súčinnosť   právneho   zástupcu navrhovateľa.   Dňa   11.   02.   2008   výzva   súdu   súdnemu   znalcovi   na   oznámenie   prekážky brániacej   vypracovaniu   znaleckého   posudku.   Dňa   31. 03. 2008   úradný   záznam o telefonickom rozhovore so súdnym znalcom. Dňa 01. 04. 2008 výzva súdnemu znalcovi na predloženie znaleckého posudku pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Dňa 07. 05. 2008 súdny znalec Ing. M. K. doručil tunajšiemu súdu súdny spis sp. zn. 14 C 172/1996 s písomným oznámením, že dňa 06. 05. 2008 obdržal výzvu súdu ohľadne vypracovania znaleckého posudku,   uviedol že listom zo dňa   02.   11.   2007 vyzval   právnych   zástupcov navrhovateľa a odporcu o súčinnosť v predmetnej veci, ale na výzvu reagoval len JUDr. R. H.,   t.   j.   právny   zástupca   odporcu,   ale k dnešnému   dňu   neobdržal   žiadne   stanovisko. Súčasne   oznámil   súdu,   že   urgoval   právneho   zástupcu   sťažovateľky   Mgr. M.   M.,   ktorý mu prisľúbil súčinnosť a podklady od sťažovateľky. Po preštudovaní spisu si znalec urobil pracovné   fotokópie   dokumentov   potrebných   k vypracovaniu   znaleckého   posudku   a   spis vrátil s tým, že po obdržaní stanoviska právneho zástupcu sťažovateľky bude súd písomne informovať.   Dňa   12.   05.   2008   pokyn   vyššieho   súdneho   úradníka   -   spis   lehota   60   dní z dôvodu   vypracovania   znaleckého   posudku.   Dňa   25. 07.   2008   výzva   znalcovi na predloženie znaleckého posudku v lehote 5 dní pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Výzva bola vypravená zo spisovej kancelárie dňa 25. 07. 2008. Dňa 18. 08. 2008 doručil súdny znalec podanie, z ktorého je zrejmé, že mu neboli poskytnuté dostatočné doklady na základe,   ktorých   by   mohol   vypracovať   posudok.   Dňa   02.   09.   2008   doručené   súdu podanie právneho zástupcu odporcu. Dňa 22. 09. 2008 doručená súdu žiadosť právneho zástupcu   navrhovateľa   o   ustanovenie   nového   znalca.   Dňa 23.   09.   2008   doručená súdu žiadosť   súdneho   znalca   o   predĺženie   termínu.   Dňa 29. 10. 2008   doručené   podanie navrhovateľa.   Dňa   13.   11.   2008   súd   uznesením   č. k. 14 C 172/1996-253   uložil   znalcovi poriadkovú   pokutu.   Dňa   02.   12.   2008   doručené   odvolanie   znalca.   Dňa   02. 01. 2009 doručené podanie právneho zástupcu odporcu. Dňa 05. 01. 2009 výzva súdnemu znalcovi. Dňa 22. 01. 2009 doručené podanie znalca. Dňa 02. 02. 2009 súd požiadal Daňový úrad Bratislava   I,   právnych   zástupcov   účastníkov   o súčinnosť   a   súdneho   znalca   vyzval na vykonanie ohliadky.

S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať, že predmetné konanie je poznačené prieťahom, ktorý bol spôsobený neprimerane vysokým počtom   pridelených   vecí   v   oddelení   zákonnej   sudkyne   ako   i   pretrvávajúcim poddimenzovaným   stavom   sudcov   a   administratívnych   pracovníkov   na   Okresnom   súde Bratislava I. Sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní je dôvodná. Zároveň však musím poukázať   na   skutočnosť,   že   viacero   pojednávaní   bolo   odročených   pre   neprítomnosť účastníkov konania.

V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   aby   bolo   vzaté   do   úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej   republiky,   aby   uvedené   skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

Predsedníčka   okresného   súdu   v podaní   z   5.   februára   2009   uviedla,   že   netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Právny   zástupca   sťažovateľky   v   podaní   z   12. marca 2009   uviedol,   že   netrvá na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ku dňu prerokovania veci na ústavnom súde vec nie je právoplatne skončená.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam pre sťažovateľku.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 172/1996 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 14 C 172/1996 je   vydanie   bezdôvodného   obohatenia,   ktoré   tvorí   bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti všeobecných súdov, a vec z právneho a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú   závažnú   skutočnosť,   ktorá   by   mohla   byť   osobitne   zohľadnená   na   jej   ťarchu. Sťažovateľka bola v konaní aktívna a súčinnostná. Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľka neprispela k predĺženiu doterajšej doby konania.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného   súdu   v posudzovanej   veci   nielen   z hľadiska   sťažovateľkou   namietaných (označených)   období,   ale   aj   z hľadiska   celkového   priebehu   posudzovaného   súdneho konania.

Z rozboru veci vyplýva, že 4. júla 1996 sa na okresnom súde začalo súdne konanie o vydanie   bezdôvodného   obohatenia. Dňa   4.   augusta   1996   okresný   súd   uznesením č. k. 14 C 172/1996-7   rozhodol   o   návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia. Dňa 15. októbra   1996   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   sťažovateľky a navrhovateľky v 2. rade. Dňa 26. mája 2000 okresný súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu úmrtia navrhovateľky v 2. rade a až 10. septembra 2001 okresný súd uznesením č. k. 14 C 172/1996-66   prerušil   súdne   konanie   z dôvodu   úmrtia   navrhovateľky   v 2.   rade (dedičské konanie vedené pod sp. zn. D 107/00). Dňa 11. júna 2003 sťažovateľka oznámila okresnému   súdu   okruh   dedičov.   Dňa   13.   februára   2004   okresný   súd   určil   termín pojednávania   na   22.   september   2004.   Ďalšie   pojednávania sa   uskutočnili   10.   decembra 2004, 23. septembra 2005 a 28. júna 2006. Dňa 10. októbra 2007 okresný súd uznesením č. k. 14 C 172/1996-222 nariadil znalecké dokazovanie.

Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo k nečinnosti okresného súdu, ktorá bola zistená od 25. apríla 1997, keď bol spis predčasne predložený odvolaciemu súdu, do   1.   októbra   1997,   keď   bol   spis   opätovne   predložený   odvolaciemu   súdu (neefektívne a nesústredené konanie okresného súdu 5 mesiacov). Ďalej bola nečinnosť okresného súdu zistená od 27. novembra 1997, keď bol spis vrátený okresnému súdu, do 11. novembra 1998, keď sa na okresnom súde konalo pojednávanie (nečinnosť okresného súdu 1 rok). Ďalšie obdobia nečinnosti boli od 26. mája 2000 do 10. septembra 2001 a od 11. júna 2003 do 13. februára 2004.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu,   najmä   s prihliadnutím   na   doterajšiu   dobu   konania   a na   skutočnosť,   že   konanie na okresnom súde začalo ešte v roku 1996, konštatuje, že celková dĺžka konania – 12 rokov (z toho na okresnom súde takmer 11 a pol roka) nemôže byť považovaná za zodpovedajúcu požiadavke   konania   bez   zbytočných   prieťahov,   ako   to   vyžaduje   čl.   48   ods.   2   ústavy. Uvedené okolnosti sú dostatočné na to, aby oprávnili ústavný súd k záveru, že právna vec sťažovateľky   nebola   prerokovaná   bez   zbytočných   prieťahov   a   že   postupom   okresného súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   172/1996   bolo   porušené   základné   právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (výrok č. 1 nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 172/1996 konal bez zbytočných prieťahov (výrok č. 2 nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk voči okresnému súdu poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného   práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na výsledok súdneho konania o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré nie je právoplatne skončené   ani   po   viac   ako   12   rokoch   (z   toho   na   okresnom   súde   konanie   prebieha 11 a pol roka).   U sťažovateľky   oprávnene   takýto   postup   okresného   súdu   vyvoláva   stav právnej   neistoty.   Vychádzajúc   z tohto   pohľadu   na   pozíciu   sťažovateľky,   princípov spravodlivosti   a spôsobu   zavŕšenia   ochrany   základného   práva   sťažovateľky, ako aj z konkrétnych   okolností   tohto   prípadu   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   finančné zadosťučinenie v sume 3 300 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto   nálezu   sťažovateľke,   je   primeraným   zadosťučinením   spojeným   s porušením označených práv sťažovateľky.

Pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu (výrok č. 3 nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré jej vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právny   zástupca sťažovateľky si podaním z 12. marca 2009 uplatnil trovy konania v sume 137,92 €.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2007 v sume 632,54 € (19 056 Sk).

Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania   v sume   137,92   €   z dôvodu   trov   právneho   zastúpenia,   ktoré   požadovala sťažovateľka.   Podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb v znení neskorších predpisov sťažovateľke patrili trovy konania v sume 105,42 € za jeden úkon, pričom ústavný súd podľa citovanej vyhlášky priznáva trovy konania za dva úkony, a to príprava a prevzatie veci a vypracovanie písomného návrhu. Tiež priznáva aj režijný paušál   6,31   €   ku   každému   úkonu   a ak   je   zástupca   sťažovateľky   aj   platcom   DPH, aj túto čiastku. Sťažovateľkou požadované trovy sú nižšie ako je jej zákonný nárok, preto ich ústavný súd priznal v plnom rozsahu. Ústavný súd vyslovil povinnosť okresného súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľky.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009