znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 7/07-97

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 20. decembra 2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Ladislava Orosza   v konaní   o   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   L.,   a.   s.   (pôvodne   B.,   a.   s.),   B., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa   čl. 46 ods.   1 Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca vo veci neprijatia   jej   podania   z   24.   júla   2006   urobeného   elektronickou   formou   a   podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, za účasti Okresného súdu Čadca, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), podľa čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca neprijatím jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Čadca p r i k a z u j e   konať   vo   veci   podania   obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa   príslušných   ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

3. Okresný súd Čadca j e   p o v i n n ý   uhradiť obchodnej spoločnosti L., a. s., trovy právneho   zastúpenia   v celkovej   sume   10 311,72 Sk   (slovom   desaťtisíctristojedenásť slovenských   korún   a sedemdesiatdva   halierov),   z   toho   sumu   6 887,72 Sk (šesťtisícosemstoosemdesiatsedem slovenských korún a sedemdesiatdva halierov) na účet advokáta JUDr. M. P., B., a sumu 3 424 Sk (slovom tritisícštyristodvadsaťštyri slovenských korún) na účet advokáta JUDr. J. F., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. októbra 2006   doručená   sťažnosť obchodnej   spoločnosti   L.,   a.   s.   [pôvodne   B.,   a.   s.   (ďalej   len „sťažovateľka“)],   doplnená   podaniami   doručenými   ústavnému   súdu   27.   októbra   2006 a 25. januára   2007, zastúpenej   advokátom   JUDr. J.   F.,   K.,   B.   (pôvodne   zastúpenej advokátom JUDr. M. P., B.), ktorou namieta porušenie svojho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) vo veci neprijatia jej   podania   z   24.   júla   2006 urobeného   elektronickou   formou   a podpísaného   zaručeným elektronickým podpisom.

Z obsahu sťažnosti   vyplýva,   že sťažovateľka   doručila okresnému súdu   31.   marca 2006 žaloby o vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého podanie možno urobiť   písomne,   ústne   do   zápisnice,   elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, uvedené podania urobila elektronickou formou   (prostredníctvom   DVD   nosičov)   a   boli   podpísané   zaručeným   elektronickým podpisom podľa zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   elektronickom podpise“). Spolu so žalobami o vydanie platobných rozkazov vrátane príloh sťažovateľka doručila okresnému súdu aj „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom okresný súd informovala o svojom podaní na DVD nosiči.

Okresný súd prípisom z 12. apríla 2006 sťažovateľke oznámil, že „… Nakoľko OS Čadca nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, nie sú v súčasnosti splnené podmienky osobitného   zákona   na   prijímanie   podania   elektronickou   formou   prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitného zákona“. Okresný súd sa v tomto liste odvolával   aj   na   usmernenie   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   sekcie civilného práva (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“), z 3. apríla 2006, sťažovateľke jej podanie z 31. marca 2006 vrátil a ďalej uviedol, že sprievodný list nie je podaním podľa ustanovenia § 42 ods. 1 OSP a odporúčal jej urobiť podanie v písomnej forme.

Sťažovateľka doručila okresnému súdu 26. apríla 2006 ďalšie vyjadrenie, v ktorom uviedla, že jej podanie - návrhy na začatie konania (žaloby o vydanie platobných rozkazov)

- je zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči, čo zodpovedá ustanoveniu § 42 ods.   1   OSP,   ako   aj   ustanoveniam   zákona   o   elektronickom   podpise,   pričom   podľa ustanovenia § 132 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské   súdy   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška   ministerstva spravodlivosti“) pri prijímaní podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom sa postupuje podľa osobitných predpisov. Takto prijaté podania sa odovzdávajú podateľni na ďalší postup podľa § 129. Sťažovateľka poukázala tiež   na   zásadu   hospodárnosti   konania   a   skutočnosť,   že   urobiť   podanie   elektronickými prostriedkami podľa osobitného zákona je možné od 1. mája 2002, t. j. viac ako 4 roky, a nie je vinou sťažovateľky, že okresný súd nemá vytvorené podmienky na prijatie takýchto podaní. Navyše podľa sťažovateľky z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že písomné podanie by malo byť pred ostatnými spôsobmi uprednostňované.

Sťažovateľka   doručila   24.   júla   2006   okresnému   súdu   nové   podanie   rovnakým spôsobom ako v prípade prvého podania, t. j. doručila okresnému súdu sprievodný list s DVD   nosičom,   ktorý   obsahoval   návrhy   na   vydanie   platobných   rozkazov   s prílohami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom, pričom tieto podania obsahovali aj iné návrhy na začatie konania ako v prípade prvého podania z 31. marca 2006. Okresný súd listom   z 23.   augusta   2006 sťažovateľke oznámil,   že jej podanie z 24.   júla   2006 vracia, pretože   nemá   k dispozícii   technické   prostriedky,   ktoré   by   umožnili   prijať   toto   podanie, pričom jej opätovne odporučil urobiť podanie v inej forme.

Sťažovateľka   argumentuje,   že   podľa   ustanovenia   §   42   ods.   1   OSP   a   vyhlášky Národného   bezpečnostného   úradu   č.   542/2002   Z.   z.   o   spôsobe   a   postupe   používania elektronického   podpisu   v obchodnom   a   administratívnom   styku   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „vyhláška   NBÚ“)   ako   vykonávacieho   predpisu   k zákonu o elektronickom   podpise   sú   súdy   povinné   prijímať   podania   urobené   elektronickými prostriedkami rovnako ako podania v iných formách. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 vyhlášky NBÚ ak orgán verejnej moci alebo orgán verejnej správy využíva zaručený elektronický podpis,   zriaďuje   elektronickú   podateľňu   na   prijímanie,   odosielanie,   overovanie, potvrdzovanie   a   spracovanie   elektronických   dokumentov   (ďalej   len   „manipulácia s elektronickým   dokumentom“)   v styku   s fyzickými   osobami   alebo   právnickými   osobami, alebo s inými orgánmi verejnej moci a orgánmi verejnej správy.

Podľa sťažovateľky je výklad ministerstva spravodlivosti a okresného súdu, podľa ktorého predmetné ustanovenie vyhlášky NBÚ dáva orgánu verejnej moci alebo orgánu verejnej správy na výber, či bude alebo nebude využívať elektronický podpis, mylný. Podľa jej   názoru   súdy   musia   byť   primerane   technicky   a   personálne   vybavené   na   prijímanie podaní,   pričom   všetky   formy   podania   (t.   j.   písomné   podanie,   ústne   do   zápisnice   a elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom)   sú rovnocenné.

Sťažovateľka   zastáva   názor,   že   dodržala   zákonom   ustanovený   postup   a   urobila podanie v súlade so zákonom, a to elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým   podpisom,   splnila všetky   zákonné   požiadavky,   a   napriek   tomu   nebolo   jej podanie okresným súdom prijaté, čím došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. V súlade s týmto článkom a s čl. 51 ods. 1 ústavy môže medze tomuto základnému právu klásť len zákon, a nie právny predpis nižšej právnej sily, ako napr. vyhláška NBÚ.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka tvrdí,   že okresný súd porušil jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto žiada, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti vydal tento nález:

„1.   Základné   právo   spoločnosti   B.   a.   s.   so   sídlom   B.,  ...   domáhať   sa   zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca vo veci navrhovateľa spoločnosti B. a. s. so sídlom B... proti odporcovi... porušené bolo.

2. Podanie zo dňa 24. 07. 2006 vo veci navrhovateľa spoločnosti B. a. s. so sídlom B.,  ...   proti   odporcovi...   urobené   elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným elektronickým   podpisom   bolo   urobené   zákonom   ustanoveným   spôsobom,   a preto   sa Okresnému súdu Čadca prikazuje, aby na základe toho konal.

3. Spoločnosti B. a. s. so sídlom B... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- Sk (slovom: desaťtisíc slovenských korún), za každé jednotlivé porušenie práva   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   spôsobom   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vo veci navrhovateľa Spoločnosti B. a. s. so sídlom B... proti odporcovi Okresný súd Čadca je povinný zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti B. a. s. so sídlom B... priznáva náhradu trov tohto konania.“Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   predbežne   prerokoval   a   uznesením č. k. III. ÚS 7/07-37 zo 4. januára 2007 prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti sťažovateľky.

Právny zástupca   sťažovateľky   vo vyjadrení doručenom   ústavnému   súdu   2.   apríla 2007 uviedol:

„Po   porade   s klientom,   vysvetlením   mu   vzniknutej   situácie,   ma   klient   požiadal o vznesenie požiadavky, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ktoré by mohlo prispieť k objasneniu   prípadných   nejasností,   ktoré   sa   v tejto   veci   vzhľadom   na   zložitosť problematiky môžu vyskytovať. Z tohto dôvodu trvám na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.“

Vyjadrenie predsedu okresného súdu č. Spr. 402/07 z 10. apríla 2007 bolo ústavnému súdu doručené 13. apríla 2007. Predseda okresného súdu v ňom oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie a k predmetnej veci sa vyjadril nasledovne: «V   čase   predmetného   podania   som   nebol   predsedom   tunajšieho   súdu,   preto   sa môžem vyjadriť len ku stavu, ktorý tu bol a vznikol, a len k tomu, čo som zistil zo spisového materiálu, pričom som zistil nasledovné:

-Spr   546/06   -   právnemu   zástupcovi   JUDr.   M.   P.,   Advokátska   kancelária,   B.   bolo oznámené,   že Okresný súd v Čadci nemá k dispozícii elektronickú podateľňu,   nie sú splnené   podmienky   osobitného   zákona   na   prijímanie   podania   elektronickou   formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitného zákona, a z toho dôvodu sa mu vrátil DVD nosič,

-Spr 648/06 - predsedníčka súdu JUDr. P. reagovala na podanie JUDr. P. označené ako „stanovisko   k odmietnutiu   podaní   urobených   elektronickými   prostriedkami“,   pričom zotrvala na svojom stanovisku zo dňa 12. 4. 2006 pod Spr 546/06,

-Spr   949/06   -   predsedníčka   súdu   opäť   reaguje   na   podanie   JUDr.   P.,   pričom   mu oznamuje,   že Okresný súd v Čadci nemá k dispozícii technické prostriedky,   ktoré by umožnili   prijať   podanie   elektronickou   formou   podľa   osobitného   zákona,   pričom   mu vracia DVD nosič.

Ministerstvo spravodlivosti SR Bratislava zaslalo jednotlivým súdom stanovisko zo dňa 3. 4. 2006 pod č. 3554/2006-50 k používaniu zaručeného elektronického podpisu, ktoré nášmu súdu bolo doručené dňa 4. 4. 2006 a zaevidované pod č. Spr 564/06.

V závere   stanoviska   ministerstvo   konštatuje,   že   „súdy   SR   nemajú   k dispozícii elektronickú   podateľňu,   nie   sú   v súčasnosti   splnené   podmienky   osobitného   zákona   na prijímanie   podania   elektronickou   formou   prostredníctvom   zaručeného   elektronického podpisu podľa osobitných predpisov.“

Som toho názoru, že tieto veci mali byť zapísané ako návrhy. Budem v plnom rozsahu rešpektovať nález Ústavného súdu SR.»

Sťažnosť sťažovateľky   predbežne prerokoval a prijal na ďalšie konanie III.   senát ústavného súdu. Na základe Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2007 bola vec pridelená sudcovi Ladislavovi Oroszovi ako sudcovi spravodajcovi, ktorý je členom IV. senátu. Vzhľadom na uvedené vo veci samej konal a rozhodoval o sťažnosti sťažovateľky IV. senát ústavného súdu v zložení, ako je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

S prihliadnutím na oznámenie právneho zástupcu sťažovateľky z 28. marca 2007 o tom, že sťažovateľka trvá na nariadení ústneho pojednávania v danej veci, ústavný súd v súlade   s §   30   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nariadil ústne pojednávanie na 20. december 2007.

Na ústnom pojednávaní sa zúčastnili za sťažovateľku jej právny zástupca a predseda predstavenstva Mgr. D. P. (ďalej len „predseda predstavenstva“). Zástupca okresného súdu sa pojednávania nezúčastnil (písomné oznámenie o ústnom pojednávaní prevzal okresný súd 23. novembra 2007).

Po otvorení ústneho pojednávania predseda senátu udelil slovo právnemu zástupcovi sťažovateľky,   ktorý   vo   svojom   vystúpení   zopakoval   argumentáciu   uvedenú   v sťažnosti a následných   podaniach   doručených   ústavnému   súdu   a s poukazom   na škodu   spôsobenú sťažovateľke postupom okresného súdu navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol v súlade s navrhnutým petitom.

V ďalšom priebehu ústneho pojednávania právny zástupca sťažovateľky na otázku sudcu spravodajcu, čo viedlo sťažovateľku k opakovanému podaniu žaloby elektronickou formou   napriek   odporúčaniu   okresného   súdu,   aby   predložila   návrh   v štandardnej,   t.   j. písomnej   forme,   uviedol,   že   okresnému   súdu   nič   nebránilo   prijať   žaloby   urobené elektronickou   formou,   keďže   súbor   na   DVD   nosiči   nebol   zakódovaný,   pričom v opakovanom boli už žaloby týkajúce sa aj iných osôb. Právny zástupca sťažovateľky tiež uviedol, že právna úprava umožňovala a umožňuje podať žaloby aj touto formou, pričom niektoré   súdy,   konkrétne   niektoré   okresné   súdy   v Bratislave,   nemali problém   s prijatím porovnateľných žalôb urobených elektronickou formou.

Na   ďalšiu   otázku   sudcu   spravodajcu,   v akom   štádiu   sa   nachádza   súdny   spor sťažovateľky so Slovenským rozhlasom o absolútnu neplatnosť zmluvy, na základe ktorej vymáha sťažovateľka pohľadávky od koncesionárov, predseda predstavenstva uviedol, že predmetný   súdny   spor   nie   je   zatiaľ   skončený,   pojednávanie   pred   Okresným   súdom Bratislava I bolo odročené z dôvodu, že tento okresný súd nemal spis, keďže ho postúpil Krajskému súdu   v Bratislave.   Na   otázku, či   v prípade   úspechu   v konaní pred   ústavným súdom   v tejto   veci   chce   sťažovateľka   pokračovať   v predmetnom   súdnom   spore   pred okresným súdom, predseda predstavenstva uviedol, že áno.

V záverečnom slove právny zástupca sťažovateľky navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol v súlade s navrhnutým petitom, ktorý bol v časti týkajúcej sa úhrady trov konania v priebehu ústneho pojednávania doložený písomným vyčíslením trov právneho zastúpenia.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka   sa   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   základného   práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (práva na prístup k súdu) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu neprijatím jej podania   z 24.   júla   2006   urobeného   elektronickou   formou   a podpísaného   zaručeným elektronickým podpisom.

Predsedníčka okresného súdu sa k podaniu sťažovateľky urobenému elektronickými prostriedkami   a podpísanému   zaručeným   elektronickým   podpisom   doručenému   jej 26. apríla 2006 vyjadrila v prípise č. Spr 546/06 z 12. apríla 2006, v ktorom okrem iného uviedla:

„Nakoľko OS Čadca nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, nie sú v súčasnosti splnené   podmienky   osobitného   zákona   na   prijímanie   podania   elektronickou   formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitného zákona.“

Na   základe   toho   okresný   súd   označené   podanie   sťažovateľke   vrátil   a odporučil urobiť ho v písomnej forme.

Uvedené   stanovisko   predsedníčky   okresného   súdu   k podaniu   sťažovateľky potvrdzuje aj ďalšie jej vyjadrenie č. Spr 648/06 zo 6. júna 2006, v ktorom okrem iného uviedla:

„Zotrvávam na svojom písomnom stanovisku pod Spr 546/06 zo dňa 12. 4. 2006. Ustanovenie   §   42   ods.   1   O.   s.   p.   zakotvuje   aj   možnosť   podanie   urobiť   elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Súbory podaní zaznamenané na Vami predloženom DVD nosiči (nami vrátené pod Spr   546/06   zo   dňa   12.   4.   2006)   opätovne   zdôrazňujem,   nie   je   v našich   technických možnostiach prijať a spracovať. Program umožňujúci prácu s podaním takéhoto charakteru doposiaľ na našom súde inštalovaný nebol.“

Vo vzťahu k novému podaniu sťažovateľky z 24. júla 2006 urobenému opätovne elektronickými   prostriedkami   a podpísanému   zaručeným   elektronickým   podpisom   sa predsedníčka   okresného   súdu   vyjadrila   v prípise   č.   Spr   949/06   z 23.   augusta   2006 adresovanom sťažovateľke, v ktorom okrem iného uviedla:

„... na Okresnom súde v Čadci nemáme k dispozícii technické prostriedky, ktoré by umožnili   prijať   Vaše   podanie   elektronickou   formou   prostredníctvom   zaručeného elektronického podpisu podľa osobitného zákona. Z týchto dôvodov Vám vraciam v prílohe DVD nosič...

Kedykoľvek sa môžu podania uplatniť v písomnej forme i s predložením súvisiacich príloh. Stanovisko v horeuvedenom smere k Vášmu prvotnému podaniu (obdržali sme 31. 3. 2006) sme Vám zaslali písomne pod Spr 546/06 zo dňa 12. 4. 2006 a pod Spr 648/06 zo dňa 6.   6.   2006.“ Na   základe   toho   okresný   súd   označené   nové   podanie   sťažovateľke   vrátil a odporučil urobiť ho v inej forme.

Okresný súd čiastočne korigoval svoje stanovisko k podaniam sťažovateľky po tom, ako ústavný súd prijal sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, keď predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení č. Spr. 402/07 z 10. apríla 2007 okrem iného uviedol: „Som toho názoru, že tieto veci mali byť zapísané ako návrhy.“

Vzhľadom na uvedené stanoviská účastníkov konania a namietaný postup okresného súdu sa ústavný súd v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde sústredil na posúdenie otázky,   či   postup   okresného   súdu,   ktorým   neprijal   podanie   sťažovateľky   uskutočnené elektronickou   formou   a podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   z dôvodu nedostatočného   technického   vybavenia   tohto   súdu,   mohol   v konkrétnych   okolnostiach predmetnej veci znamenať porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Ústavný   súd   zároveň   poznamenal,   že sťažovateľkou tvrdené porušenie jej označených práv postupom okresného súdu posudzoval len vo vzťahu k jej novému podaniu z 24. júla 2006, t. j. v rozsahu, v akom bola sťažnosť sťažovateľky prijatá na ďalšie konanie uznesením č. k. III. ÚS 7/07-37 zo 4. januára 2007.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom.

Podľa § 41 ods. 1 OSP účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.

Podľa   §   42   ods.   1   OSP   v znení   novelizácie   uskutočnenej   čl.   III   zákona o elektronickom podpise účinnej od 1. mája 2002 podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,   elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom.

Podľa § 132 vyhlášky ministerstva spravodlivosti pri prijímaní podaní urobených elektronickými   prostriedkami   podpísaných   zaručeným   elektronickým   podpisom   sa postupuje podľa osobitných predpisov. Takto prijaté podania sa odovzdávajú podateľni na ďalší postup podľa § 129.

Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky NBÚ ak orgán verejnej moci alebo orgán verejnej správy využíva   zaručený   elektronický   podpis,   zriaďuje   elektronickú   podateľňu   na   prijímanie, odosielanie, overovanie, potvrdzovanie a spracovanie elektronických dokumentov v styku s fyzickými osobami alebo s právnickými osobami, alebo s inými orgánmi verejnej moci a orgánmi verejnej správy.

Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou na zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania (m. m. I. ÚS 22/03, IV. ÚS 159/07).

Ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou konštatoval, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 27/07).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zmyslom a účelom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu   zodpovedá   povinnosť všeobecného   súdu   o veci   konať a rozhodnúť (I.   ÚS   62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, pokiaľ by komukoľvek   bola   odmietnutá   možnosť   domáhať   sa   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom   súde   a   pokiaľ   by   súd   odmietol   konať   a rozhodovať   o podanom   návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98).

Z citovaných právnych noriem podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že fyzické osoby alebo právnické osoby sú oprávnené podať (doručiť) všeobecnému súdu podanie, a teda   aj   návrh   na   začatie   konania   aj   elektronickou   formou   podpísaný   zaručeným elektronickým   podpisom   v zmysle   príslušných   právnych   predpisov.   Aj   z ústavného imperatívu „... konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví   zákon“,   uvedeného   v čl.   2   ods.   2   ústavy,   možno   vyvodiť   príkaz   adresovaný všetkým štátnym orgánom, a teda aj všeobecným súdom, prijať každé podanie uskutočnené spôsobom, ktorý predpokladá a ustanovuje zákon. Ak tak dotknutý štátny orgán, v danom prípade   okresný   súd,   neurobí,   dopustí   sa   neprípustného   zásahu   do   základných   práv dotknutej   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby,   ktorému   treba   priznať   ústavnoprávnu ochranu. Konanie, resp. nečinnosť dotknutého štátneho orgánu, ktorým tento nerešpektuje ústavný príkaz konkretizovaný v dotknutých ustanoveniach zákona, predstavuje porušenie základného práva aj za okolností, kedy tento štátny orgán sám priamo nespôsobil stav, ktorý mu reálne neumožňuje nakladať s podaním fyzickej alebo právnickej osoby v čase jeho doručenia spôsobom ustanoveným zákonom.

V danom prípade § 41 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 OSP nepochybne priznáva navrhovateľovi (sťažovateľke) možnosť urobiť podanie viacerými rovnocennými spôsobmi, v ktorých je zahrnuté aj podanie návrhu elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým   podpisom.   Interpretácia   §   6   ods.   1   vyhlášky   NBÚ   spôsobom,   že   toto ustanovuje povinnosť zriadiť elektronickú podateľňu len alternatívne, t. j. len v prípade „ak orgán   verejnej   moci   alebo   verejnej   správy   využíva   zaručený   elektronický   podpis...“, v danom   prípade   podľa   názoru   ústavného   súdu   neprichádza   do   úvahy,   t.   j.   je   ústavne neakceptovateľná.   Uvedené   ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku   a ani   iné ustanovenia na úrovni zákona upravujúce postup všeobecných súdov pri prijímaní podaní (návrhov na začatie konania) totiž z oprávnenia fyzických osôb alebo právnických osôb podať   návrh   na   začatie   konania   aj   elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným elektronickým   podpisom   neustanovujú   žiadnu   výnimku,   a preto   uvedenému   oprávneniu zodpovedá   povinnosť   dotknutých   štátnych   orgánov   prijať   takéto   podania   a   vytvoriť technické podmienky na ich prijímanie, t. j. zriadiť elektronickú podateľňu.

Ústavný   súd   v súvislosti   s posudzovaným   prípadom   pripomína,   že   podľa   svojej stabilizovanej   judikatúry   pri   uplatňovaní   svojej   právomoci   nie   je   zásadne   oprávnený preskúmavať   a posudzovať   právne   názory   všeobecného   súdu,   ktoré   ho   pri   výklade a uplatňovaní zákonov viedli k určitému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, resp. postupu, a ani skúmať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Ústavný súd sa pri výkone svojej funkcie podľa ústavy zameriava na kontrolu zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie vnútroštátnych právnych predpisov všeobecnými súdmi s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a slobodách (m. m. napr. I. ÚS 13/00, II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd dospel   k názoru,   že   v danom   prípade   došlo postupom   okresného   súdu   vo veci   neprijatia   podania   sťažovateľky   z   24.   júla   2006 urobeného   elektronickou   formou   a podpísaného   zaručeným   elektronickým   podpisom vzhľadom   na uvedené skutkové   zistenia   a právne závery   k takej   interpretácii   a aplikácii dotknutých   právnych   predpisov,   ktorá   nie   je   zlučiteľná   s ústavou,   t.   j.   je   z ústavného hľadiska neospravedlniteľná a neudržateľná. V dôsledku tohto postupu okresný súd podľa záveru ústavného súdu porušil základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa   §   56   ods.   3   písm.   d)   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.

Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo v záujme účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. d) zákona o ústavnom súde obnovil stav pred porušením označených práv sťažovateľky. Preto ústavný súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania z 24. júla 2006 opätovne konal podľa   príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku   (bod   2   výroku   nálezu). V súlade   s týmto   príkazom   bude   povinnosťou   okresného   súdu   opätovne   sa   zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom   ustanovenou   formou   a postupovať   vo   vzťahu   k nemu   podľa   príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Sťažovateľka   žiadala   o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 000 Sk s odôvodnením, že „... orgán štátnej moci neuviedol do praxe ustanovenia zákona, a že týmto orgánom bol práve súd, ktorý má dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov vo všeobecnosti... sťažovateľovi bolo   postupom   Okresného   súdu   Čadca   odmietnuté   priznanie   jeho   práv   ako   účastníka konania a rovnako bol týmto postupom súdu vystavený do nebezpečenstva premlčania jeho zákonným   spôsobom   uplatnených   práv.   Sťažovateľ   je   právnickou   osobou   založenou   za účelom podnikania, a teda dosahovania zisku. Jedným z dôvodov vzniku spoločnosti bola aj existencia možnosti rýchlo, efektívne a s relatívne nízkymi nákladmi uplatniť pohľadávky na súde. Táto možnosť im bola postupom súdu znemožnená“.

Sťažovateľka v doplnení petitu sťažnosti doručenom ústavnému súdu 27. októbra 2006 žiadala, aby jej bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk za každé jednotlivé porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, t. j. za každý okresným súdom neprijatý návrh na vydanie platobného rozkazu.   Vo   vyjadrení   doručenom   ústavnému   súdu   5.   decembra   2007   uvedenú   sumu odôvodnila   nasledovne: «...   navrhovaná   satisfakcia...   nastoľuje   spravodlivú   rovnováhu medzi   poškodeným   záujmom   a protiprávnym   správaním...   Procesným   pochybením   došlo k „strate   šancí“   sťažovateľa   pred   vnútroštátnym   súdom.   Strata   nastala   vo   vzťahu   ku každému   podanému   návrhu,   t.   j.   ku   každému   konaniu,   ktoré   sa   nezačalo   a ktorého výsledkom   malo   byť   deklaratórne   rozhodnutie   o majetkovom   práve   sťažovateľa   a tomu zodpovedajúcej povinnosti žalovaného dlžníka.»

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   konkrétne   okolnosti   prípadu   ústavný   súd   považoval   samotné deklarovanie porušenia označených práv (bod 1 výroku nálezu), ako aj príkaz, aby okresný súd opätovne v danej veci konal (bod 2 výroku nálezu), ktorým sa garantuje, že práva uplatnené   podaním   z 24.   júla   2006   zostanú   sťažovateľke   zachované,   za   dostatočné   na zabezpečenie ochrany označených práv sťažovateľky (podobne napr. m. m. IV. ÚS 22/03, IV.   ÚS   142/03).   Opierajúc   sa   o skutočnosť,   že   týmto   spôsobom   sa   obnoví   stav   pred porušením označených práv sťažovateľky, čo jej umožní zákonom ustanoveným spôsobom domáhať sa práv uvedených v jej žalobnom návrhu - podaní z 24. júla 2006 urobenom elektronickými   prostriedkami   a podpísanom   zaručeným   elektronickým   podpisom,   čím sa zároveň tiež naplní účel, ktorý sťažovateľka sledovala podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je v záujme dovŕšenia ochrany porušených práv sťažovateľky potrebné priznať aj finančné zadosťučinenie, a preto v tejto časti jej návrhu nevyhovel.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov právneho zastúpenia vychádzal z toho, že sťažovateľku do 15. novembra 2007 zastupoval advokát JUDr. M. P. a následne   po   tom,   ako   sťažovateľka   oznámila   zmenu   vo   svojom   právnom   zastúpení, advokát JUDr. J. F. (splnomocnenie zo 16. novembra 2007).

Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania sťažovateľky za právne zastupovanie advokátom   JUDr.   M.   P.   vychádzal   z výšky   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2005, ktorá bola 16 381 Sk, a to vzhľadom na skutočnosť, že relevantné úkony právnej služby boli pôvodným právnym zástupcom sťažovateľky vykonané v roku 2006. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti), a to v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 2 730 Sk, t. j. spolu 5 460 Sk,   čo   spolu   s režijným   paušálom   2-krát 164   Sk   (§ 16 ods.   3   vyhlášky)   a   DPH   (19   % z 5 788 Sk, osvedčenie z 31. mája 2006) predstavuje sumu 6 887,72 Sk. Podania právneho zástupcu   sťažovateľky   doručené   ústavnému   súdu   27.   októbra   2006   a 25.   januára   2007 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na ich obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podania vo veci samej, a preto odmenu za ne nepriznal (IV. ÚS 47/07, IV. ÚS 99/07). Ústavný   súd   tiež   priznal   odmenu   za   jeden   úkon   právnej   služby   („... prevzatie zastupovania a porada s klientom v sume 2 730,- Sk, 19 % DPH v sume 519 Sk, paušál v sume   178,-   Sk...“)   vyčíslený   súčasným   právnym   zástupcom   sťažovateľky,   advokátom JUDr. J. F. (podanie z 26. novembra 2007, osvedčenie o registrácii pre DPH z 18. marca 2004), v požadovanej sume 3 424 Sk, keďže požadovaná suma úhrady neprekračovala sumu vyčíslenú podľa vyhlášky.

Odmenu za účasť právneho zástupcu sťažovateľky na ústnom pojednávaní konanom 20. decembra   2007   vrátane   náhrady   hotových   výdavkov   ústavný   súd   nepriznal,   pretože na predmetnom pojednávaní neboli prednesené žiadne nové skutočnosti, ktoré by prispeli k ďalšiemu objasneniu veci, a v danej veci rozhodol len na základe predložených listinných dôkazov,   t.   j.   sťažnosti, z   pripojených   písomností   a z   písomných   vyjadrení   účastníkov konania (m. m. I. ÚS 41/03, IV. ÚS 233/03, IV. ÚS 88/05).

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokátov JUDr. M. P. a JUDr. J. F. tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   je   potrebné   pod   „právoplatnosťou   nálezu“ uvedenou   vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2007