znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 7/06-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. marca 2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť I., spol. s r. o. – v likvidácii, B., zastúpenej advokátom JUDr. S. J., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Bratislava I v konaní sp. zn. 8 C 2/98, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo I., spol. s r. o. – v likvidácii, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8 C 2/98 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e   v konaní sp. zn. 8 C 2/98 konať bez zbytočných prieťahov.

3. I., spol. s r. o. – v likvidácii, p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume   50   000   Sk   (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava I p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   nahradiť I., spol. s r. o. – v likvidácii, trovy právneho zastúpenia v sume 6 309 Sk (slovom šesťtisíctristodeväť slovenských korún) na bankový účet právneho zástupcu JUDr. S. J. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti I., spol. s r. o. – v likvidácii, vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra 2005   doručená   sťažnosť   I.,   spol.   s   r.   o.   –   v   likvidácii,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. S. J., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) Okresným súdom Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní sp. zn. 8 C 2/98.

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 7/06-10 zo 4. januára 2006 prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

Predseda   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu,   ktorá   mu   bola doručená 6. marca 2006 vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľky vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 21. marca 2006 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že 9. januára 1998 podala okresnému súdu žalobu   o   uhradenie   finančnej   sumy   s príslušenstvom   proti   odporkyni.   Pojednávania nariadené okresným súdom na 29. apríl 1998, 5. august 1998 a 30. september 1998 boli odročené pre neprítomnosť odporkyne.

Okresný   súd   ustanovil   21.   júna   1999   súdneho   znalca   z odboru   stavebníctva   za účelom   ocenenia   stavebných   prác   a   materiálu.   Právny   zástupca   sťažovateľky   podal 23. októbra 2000 okresnému súdu návrh na uloženie poriadkovej pokuty odporkyni, pretože svojím konaním – opakovanou neúčasťou na pojednávaniach - hrubo sťažuje postup súdu.

Sťažovateľka   podala   25.   mája   2005   predsedníčke   okresného   súdu   sťažnosť   na prieťahy   v konaní.   Právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   bola   30.   júna   2005   doručená odpoveď predsedníčky okresného súdu, ktorá uviedla, že v danom konaní skutočne došlo k prieťahom, ktoré boli spôsobené dlhodobou práceneschopnosťou zákonnej sudkyne, jej následným vzdaním sa funkcie a nadmerným pracovným zaťažením sudkyne, ktorej bola vec pridelená.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľka   vo   svojom   návrhu   výroku rozhodnutia   (petite) žiada, aby ústavný   súd vyslovil   porušenie jej základného práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní okresného súdu sp.   zn.   8   C   2/98   a   prikázal   okresnému   súdu   konať   v   uvedenej   veci   bez   zbytočných prieťahov.   Zároveň   sťažovateľka   požaduje   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou z 22. februára 2006 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa v zmysle   ustanovenia   §   29   ods.   6   zákona   o ústavnom   súde   vyjadril   k   sťažnosti sťažovateľky. Predseda okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu 17. marca 2006   uviedol   prehľad   úkonov   vykonaných   v danej   veci   a vyjadril   sa,   že   v predmetnom konaní došlo v priebehu rokov 2001 až 2003 k zbytočným prieťahom.

„Vzhľadom   na   to,   že   v horeuvedenom   časovom   období   bolo   kritické   personálne obsadenie sudcov na občianskoprávnom úseku Okresného súdu Bratislava I vo veci musím konštatovať,   že objektívny   prieťah v konaní   bol   zavinený   jednak   nečinnosťou   súdneho znalca   ako   i samotným   predmetom   konania,   následne   naň   viažucou   sa   obtiažnosťou prejednávanej veci.

Subjektívne zavinenie konajúcich zákonných sudkýň zistené nebolo. Vzhľadom na predmet sporu ako i skutočnosť, že v oddelení 8 C bol vybavovaný neúmerne vysoký stav pridelených vecí popri priemernom mesačnom nápade nových vecí, súd vo veci konal bez zbytočných a ním zavinených prieťahov.“

Predseda okresného súdu zároveň vo svojom stanovisku žiada, aby ústavný súd vzal uvedené   skutočnosti   na   vedomie   a   nepriznal   sťažovateľke   primerané   finančné zadosťučinenie z dôvodu, že v konaní nedošlo k zavinenému prieťahu zo strany konajúcich sudkýň   a na   konanie   súdu   mali   vplyv   objektívne   skutočnosti   -   nízky   počet   sudcov, nečinnosť znalca a účastníkov konania, ktorí mu neposkytli potrebnú súčinnosť.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, stanoviska predsedu okresného súdu, ako aj podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 2/98 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   12.   januára   1998   žalobu   o uhradenie finančnej   sumy   s príslušenstvom   proti   odporkyni   aj   s príslušnými prílohami.   Právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu 16. februára 1998 oznámenie o zmene sídla. Okresný súd vydal 2. februára 1998 pokyn na doručenie výzvy sťažovateľke, aby v určenej lehote uhradila súdny poplatok za podaný návrh.

Právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu 12. marca 1998 oznámenie o úhrade súdneho poplatku 27. februára 1998. Okresný súd nariadil 19. marca 1998 termín pojednávania na 29. apríl 1998 a vydal pokyn na doručenie žaloby sťažovateľky odporkyni na vyjadrenie.

Pojednávanie 29. apríla 1998 bolo uznesením odročené na 22. jún 1998 z dôvodu neprítomnosti   odporkyne   (doručenie   predvolania   na   pojednávanie   nevykázané).   Právny zástupca   sťažovateľky   doručil   okresnému   súdu   19.   mája   1998   adresu   zamestnávateľa odporkyne,   aby   jej   súd   mohol   doručiť   predvolanie   na   pojednávanie.   Podľa   úradného záznamu okresného súdu z 10. júna 1998 právny zástupca odporkyne nahliadol v uvedený deň do spisu.

Pojednávanie 22. júna 1998 bolo uznesením odročené na 5. august 1998 z dôvodu ospravedlnenej neúčasti odporkyne. Pojednávanie 5. augusta 1998 bolo uznesením odročené na   30.   september   1998   z dôvodu   ospravedlnenej   neúčasti   odporkyne.   Právny   zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu 6. augusta 1998 oznámenie o adrese svedka.

Na pojednávaní 30. septembra 1998 vypovedal predvolaný svedok a pojednávanie bolo uznesením odročené na 25. november 1998. Podľa úradného záznamu okresného súdu zo   4.   novembra   1998   právny   zástupca   sťažovateľky   nahliadol   v uvedený   deň   do posudzovaného spisu. Právny zástupca odporkyne doručil okresnému súdu 9. novembra 1998 oznámenie svojej neúčasti na pojednávaní 25. novembra 1998.

Pojednávanie   25.   novembra   1998   bolo   uznesením   odročené   na   10.   február   1999 z dôvodu neospravedlnenej neúčasti odporkyne s tým, že odporkyňa bude predvolaná pod hrozbou udelenia poriadkovej pokuty a predvedenia. Podľa úradného záznamu okresného súdu   zo   4.   februára   1999   odporkyňa   telefonicky   požiadala   o odročenie   pojednávania stanoveného na 10. február 1999 na neurčito z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty s tým, že písomne oznámi, „... kedy sa na území SR bude zdržiavať“.

Pojednávanie 10. februára 1999 bolo uznesením odročené z dôvodu neprítomnosti odporkyne na 12. apríl 1999. Okresný súd vydal 10. februára 1999 pokyn na doručenie prípisu   odporkyni, aby súdu predložila doklady potvrdzujúce zahraničné služobné cesty v termíne pojednávaní 29. apríla 1998, 22. júna 1998, 5. augusta 1998, 30. septembra 1998, 25. novembra 1998 a 10. februára 1999.

Pojednávanie 12. apríla 1999 bolo uznesením odročené na 7. jún 1999 z dôvodu neprítomnosti odporkyne, pričom okresný súd vydal 12. apríla 1999 pokyn na doručenie prípisu   Policajnému   zboru   Slovenskej   republiky,   aby   doručil   odporkyni   predvolanie   na pojednávanie. Odpoveď Okresného riaditeľstva Policajného zboru v B. bola súdu doručená 6. mája 1999.

Na pojednávaní 7. júna 1999 vypovedala odporkyňa a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito za účelom vypracovania znaleckého posudku. Okresný súd uznesením č.   k.   8   C   2/98-29   z 21.   júna   1999   ustanovil   súdneho   znalca   za   účelom   vypracovania znaleckého posudku vo veci ocenenia stavebných prác a materiálu v lehote 60 dní a zaviazal účastníkov konania uhradiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Podľa   záznamu   okresného   súdu   účastníci   konania   uhradili   preddavok   na   trovy znaleckého dokazovania 2. augusta 1999 (odporkyňa) a 20. októbra 1999 (sťažovateľka). Okresný   súd   vydal   18.   októbra   1999   pokyn   na   doručenie   spisu   poverenému   súdnemu znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku. Poverený súdny znalec požiadal listom   z 1.   decembra 1999 o predĺženie lehoty   na vypracovanie znaleckého posudku   za účelom vyžiadania dokladov od účastníkov konania.

Okresný súd vydal 6. decembra 1999 pokyn na uloženie posudzovaného spisu na lehotu 60 dní. Okresný súd vydal 2. júna 2000 pokyn na uloženie posudzovaného spisu na lehotu 60 dní s poukázaním na list súdneho znalca z 2. mája 2000 sťažovateľke. Okresnému súdu   bola   16.   júna 2000   doručená   kópia   žiadosti   súdneho   znalca   právnemu   zástupcovi odporkyne o zaslanie písomností potrebných k vypracovaniu znaleckého posudku.

Okresný súd vydal 12. októbra 2000 pokyn na uloženie posudzovaného spisu na lehotu   do   1.   januára   2001.   Právny   zástupca   sťažovateľky   doručil   okresnému   súdu 24. októbra   2000   návrh   na   uloženie   poriadkovej   pokuty   odporkyni   za   neposkytnutie súčinnosti poverenému súdnemu znalcovi.

Okresnému   súdu   bola   10.   januára   2001   doručená   fotokópia   oznámenia   súdneho znalca   o termíne   vykonania   miestneho   šetrenia.   Okresnému   súdu   bola   2.   marca   2001 doručená   fotokópia   oznámenia   súdneho   znalca o termíne   vykonania   miestneho   šetrenia. Okresnému   súdu   bola   6.   apríla   2001   doručená   fotokópia   žiadosti   súdneho   znalca adresovanej   sťažovateľke o zaslanie písomných   podkladov   potrebných   pre   vypracovanie znaleckého posudku. Súdny znalec listom zo 14. septembra 2001 urgoval projektanta vo veci zaslania písomností potrebných pre vypracovanie znaleckého posudku.

Poverený   súdny   znalec   doručil   okresnému   súdu   15.   novembra   2001   vyjadrenie týkajúce sa vypracovania znaleckého posudku. Súdny znalec požiadal listom z 1. marca 2002 sťažovateľku o zaslanie písomností potrebných k vypracovaniu znaleckého posudku.

Okresný súd vydal 26. mája 2003 pokyn na doručenie urgencie poverenému súdnemu znalcovi a výzvy účastníkom konania. Požadovaný znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 3. septembra 2003. Okresný súd vydal 27. októbra 2003 pokyn na doručenie prípisu poverenému súdnemu znalcovi. Poverený súdny znalec vyúčtoval znalečné listom z 12.   novembra   2003.   Posudzovaný   spis   bol   26.   januára   2004   pridelený   inej   zákonnej sudkyni.

Okresný   súd   vydal   13.   februára   2004   pokyn   na   doručenie   prípisu   poverenému súdnemu znalcovi a účastníkom konania na zaslanie znaleckého posudku, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadrili (vypravené 7. mája 2004). Súdny znalec doručil okresnému súdu 24.   mája   2004   vyúčtovanie   znalečného.   Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu z 23. augusta   2004   právny   zástupca   sťažovateľky   nahliadol   v uvedený   deň   do posudzovaného spisu.

Okresný   súd   vydal   26.   augusta   2004   pokyn   na   opätovné   doručenie   prípisu účastníkom konania, aby sa v určenej lehote vyjadrili k znaleckému posudku (vypravené 27. októbra 2004). Právny zástupca sťažovateľky doručil 13. septembra 2004 vyjadrenie k predmetu konania. Okresný súd vydal 14. októbra 2005 pokyn na doručenie znaleckého posudku účastníkom konania (č. l. 83 - 84).

Okresný súd uznesením č.   k. 8 C 2/98-85 zo 14. októbra 2005 priznal znalečné poverenému   súdnemu   znalcovi.   Právny   zástupca   sťažovateľky   doručil   okresnému   súdu 29. novembra   2005 žiadosť   o predĺženie lehoty   na predloženie   stanoviska   k znaleckému posudku o 10 dní. Právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu 22. decembra 2005 vyjadrenie k znaleckému posudku.

Okresný   súd   nariadil   5.   januára   2006   termín   pojednávania   na   12.   máj   2006. Uvedeným záznamom (č. l. 105) predmetný spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to,   aby   jeho   záležitosť   bola   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným súdom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia II. ÚS 157/02, I. ÚS 76/03). Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99, III. ÚS 127/03 a ďalšie).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom a tým aj porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn.   II.   ÚS   74/97, I. ÚS 70/98,   II.   ÚS   813/00,   I.   ÚS   20/02,   II.   ÚS   32/02,   III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že predmetom   konania   je   žaloba   o uhradenie   finančnej   sumy   s príslušenstvom   v súvislosti s vykonaním stavebných prác, ide teda o vec, ktorú po právnej a skutkovej stránke možno zaradiť do štandardnej agendy všeobecného súdnictva.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie veci   v primeranej lehote   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru. Ústavný   súd   v tejto súvislosti nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateľky, ktorou by prispela k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľka doručila predsedníčke okresného súdu 25. mája 2005 žiadosť sťažnosť na prieťahy v konaní, čím dala najavo nespokojnosť s rýchlosťou priebehu predmetného konania.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd zistil, že v dôsledku nečinnosti okresného súdu bez akejkoľvek zákonnej prekážky   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn.   II.   ÚS   3/00,   IV.   ÚS   70/02)   došlo   v danom   konaní k zbytočným prieťahom.

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyhodnotil postup okresného súdu v obdobiach od 2. júna 2000 do 26. mája 2003 (35,5 mesiacov) a od 26. augusta 2004 do 14. októbra 2005 (13,5 mesiacov) ako postup, ktorým v dôsledku jeho nečinnosti došlo k zbytočným prieťahom v posudzovanom konaní v celkovej dĺžke 49 mesiacov.

Predseda okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu 17. marca 2006 uviedol,   že   objektívne   prieťahy   v konaní   vznikli   ako   dôsledok   kritického   personálneho obsadenia   sudcov   na   občianskoprávnom   úseku,   nečinnosti   súdneho   znalca   a obtiažnosti prejednávanej   veci,   pričom   k subjektívnemu   zavineniu   konajúcich   zákonných   sudkýň nedošlo.

Ústavný súd k uvedenej argumentácii predsedu okresného súdu uvádza, že ústavný súd   nerozlišuje   medzi   subjektívnym   a objektívnym   charakterom   prieťahov   v súdnom konaní,   pretože   zodpovednosť   súdu   je   objektívna.   Všeobecné   súdy   majú   povinnosť organizovať svoj procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníka konania, pričom zároveň súd zodpovedá za primerané a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu zákon pre tento účel zveruje (napr. poriadkové opatrenia podľa ustanovenia § 53 Občianskeho súdneho poriadku), ktoré je možné použiť aj v prípade nečinnosti súdneho znalca (napr. rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 111/01), alebo aj vo vzťahu k účastníkom konania, ktorí neposkytujú znalcovi alebo súdu súčinnosť.

Ústavný súd v tejto súvislosti zároveň pripomína, že organizačné problémy súdov nie je   možné   preniesť   na   účastníkov   konania   tým   spôsobom,   aby   následne   utrpeli   ujmu spočívajúcu   v porušení   ich   základných   práv.   Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu vyjadreného   v rozhodnutí   sp.   zn.   III.   ÚS   14/00   „Otázky   množstva   vecí,   personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní“ (mutatis mutandis I. ÚS 55/02, IV. ÚS 84/02, I. ÚS 113/02).

Na   základe   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   bolo   porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v uvedenom období,   tak   ako   mu   ho   zaručuje   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka   v petite   svojej   sťažnosti   žiadala,   aby   ústavný   súd   po   vyslovení porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedeného dôvodu   ústavný   súd   vo   výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal   okresnému   súdu   postupovať v posudzovanom konaní bez zbytočných prieťahov.

IV.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   práva   sťažovateľky,   zaoberal   sa   aj   jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal do úvahy   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu,   ako   aj   okolnosť,   že   sťažovateľka   svojím správaním   neprispela   k zbytočným   prieťahom   v predmetnom   konaní.   Ústavný   súd v okolnostiach   tejto   veci   považuje   sumu   50   000   Sk   pre   sťažovateľku   za   primeranú   so zreteľom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci – najmä dĺžku zbytočných prieťahov v konaní, ktoré trvá viac ako 8 rokov, pričom súd zatiaľ nedospel ani k prvostupňovému rozhodnutiu vo veci, a preto žiadosti sťažovateľky, ktorá požadovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk vo zvyšnej časti nevyhovel.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské   práva,   keď   priznáva   spravodlivé   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru, aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   pretože   ústavný   súd   rozhodol,   že   základné   právo sťažovateľky bolo porušené, a teda mala vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „vyhláška   č.   655/2004   Z.   z.“),   ktoré   upravuje   výšku   odmeny   za zastupovanie pred ústavným súdom a podľa ktorého, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna šestina výpočtového základu. Predmetom konania pred   ústavným   súdom   je   ochrana   základných   práv   a slobôd,   ktorá   nie   je   oceniteľná peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Právny zástupca sťažovateľky vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 27. marca 2006 žiadal priznať trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom za 3 úkony právnej pomoci (t. j. aj za vyjadrenie k ústnemu pojednávaniu doručené ústavnému súdu 21. marca 2006). S prihliadnutím na okolnosť, že uvedené vyjadrenie nie je vyjadrením k meritu veci, ústavný súd priznal náhradu trov za dva úkony právnej pomoci.

Vzhľadom   na skutočnosť,   že   dva   úkony   právnej   služby boli zrealizované v roku 2005,   ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z oznámenia   Štatistického   úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   15   008   Sk,   preto   ústavný   súd   priznal náhradu   trov   za   dva   úkony   právnej   pomoci,   každý   v   hodnote   2   501   Sk.   Ústavný   súd rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné   vo   výške   jednej   stotiny   výpočtového   základu   podľa   §   16   ods.   3   vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. dvakrát 150 Sk.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 až 14 o daň z pridanej hodnoty. Právny zástupca sťažovateľky pripojil k špecifikácii trov konania z 27. marca 2006 fotokópiu osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 6 309 Sk, ktorú ústavný súd zaviazal uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľky okresný súd (ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2006