znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 7/05-23

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo   sudcov   Juraja   Babjaka   a Eduarda   Báránya   vo   veci   sťažnosti   J.   P.,   bytom   V., zastúpeného   advokátom   JUDr.   M.   J.,   Advokátska   kancelária,   D.   K.,   pre   namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Martin   v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 483/00 na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2005 takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Martin   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   483/00 p o r u š i l základné právo J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Martin p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 C 483/00 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. P. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk (slovom desaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Martin p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Martin j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia J. P. v sume 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) na účet jeho advokáta JUDr. M. J., Advokátska kancelária, D. K., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti J. P. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra 2004 doručená sťažnosť J. P., bytom V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. J., Advokátska kancelária, D. K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 483/00 o zaplatenie sumy 1 095 167,10 Sk s prísl.

Sťažovateľ   uviedol,   že   návrhom   podaným   okresnému   súdu   24.   júla   2000   voči odporcom Ing.   P. R. a Ing. Ľ. R. (ďalej aj „žalovaní“ alebo „odporcovia“) sa   domáhal zaplatenia sumy 1 095 167,10 Sk s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia faktúr „za práce s dodávkou   materiálu“,   ktoré   sťažovateľ   vystavil   na základe   zmluvy   o dielo   uzavretej s odporcami   15.   júna   1999.   V sťažnosti   uvádza   prehľad   úkonov   vykonaných   okresným súdom,   pričom   poukazuje   na   prieťahy   súvisiace   so   znaleckým   dokazovaním   znalcom z odboru stavebníctva. Vytýka mu tiež nekonanie po 28. septembri 2004, keď mu bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) o zrušení uznesenia okresného súdu o priznaní znalečného. Vzhľadom na to, že vo veci ešte nebolo právoplatne rozhodnuté, došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva zaručeného čl. 48 ods.   2   ústavy   a z dôvodu   svojej   právnej   neistoty   žiada   priznať   mu   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 160 000 Sk.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že:„Základné právo J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   SR   postupom   Okresného   súdu   v Martine   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 C 483/00 bolo porušené.

Okresnému súdu v Martine prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 483/00 konal bez zbytočných prieťahov.

J. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 160 000,- Sk..., ktoré je Okresný súd v Martine povinný mu vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia...

Okresný   súd   v Martine   je   povinný   nahradiť   J.   P.   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia všetky trovy právneho zastúpenia... sumu 9.340,- Sk...“

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 7/05-10 z 11. januára 2005 bola vec prijatá na ďalšie konanie.

Vo   veci   bolo   vyžiadané   vyjadrenie   predsedníčky   okresného   súdu.   Vo vyjadrení sp. zn. Spr 165/05 z 31. marca 2005, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 14. apríla 2005, predsedníčka   okresného   súdu   podrobne   vyhodnotila   úkony   vykonané   v spise   sp.   zn. 9 C 483/00.   V závere   svojho   vyjadrenia   uviedla,   že   z chronológie   úkonov   vyplýva,   že „vo veci sa koná, čo do celkovej doby trvania konania k prieťahom došlo. Za neprimerane dlhú   je   možné   považovať   dobu   od   20.   7.   2001   do   nariadenia   znaleckého   dokazovania 11. 12. 2001 a od 1. 8. 2002 do 28. 11. 2003, t. j. od zaslania spisu znalcovi do podania znaleckého   posudku.   Na   celkovú   dĺžku   konania   mala   vplyv   i nedostatočná   súčinnosť žalobcu,   a to   v dobe   od   podania   žaloby   bez   splnenia   zákonnej   poplatkovej   povinnosti do jeho úhrady, a pokiaľ išlo o zdĺhavé predkladanie znalcom a opakovane súdom žiadané originály   listinných   dôkazov   tvoriacich   podklad   znaleckého   posudku.“ Vo vyjadrení sa ďalej uvádza: „Po vyhodnotení relevantných skutočností, ktoré mali vplyv na celkovú dĺžku konania, neberúc do úvahy objektívne dôvody na strane súdu (nadmerná pracovná zaťaženosť   a personálna   poddimenzovanosť   súdu)   v súlade   s   ustálenou   judikatúrou Ústavného   súdu   SR   a   berúc   do   úvahy   skutočnosť,   že   konanie   doteraz   nebolo právoplatne   skončené,   za   primerané   finančné   zadosťučinenie   považujeme   sumu nepresahujúcu 20. 000,- Sk.“

Predsedníčka   okresného   súdu   zároveň   uviedla,   že   netrvá   na   ústnom   prejednaní sťažnosti. Sťažovateľ v liste z 18. apríla 2005 uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní.

II.

Z obsahu sťažnosti, vyjadrenia okresného súdu, ale najmä zo spisu okresného súdu sp. zn. 9 C 483/2000 ústavný súd zistil nasledovný stav konania vo veci:

Dňa   24.   júla   2000   podal   sťažovateľ   žalobu   proti   žalovaným   o zaplatenie 1 095167,10 Sk s príslušenstvom. Veci bola pridelená sp. zn. 9 C 483/00.

Dňa 14. augusta 2000 bola vec prevedená do registra Cb pod sp. zn. 18 Cb 121/00.Dňa 5. októbra 2000 okresný súd vyžiadal výpis zo živnostenského registra ohľadne žalovaných z okresného úradu. Dňa 10. októbra 2000 bola daná písomná úprava kancelárii okresného súdu.

Dňa   17. októbra   2000   okresný   úrad   predložil   výpis   zo   živnostenského   registra a následne 19. októbra 2000 sudkyňa na základe výpisu zo živnostenského registra zistila, že nejde o obchodnú vec a znova ju prikázala previesť do registra „C“.

Dňa   16.   novembra   2000   bol   vydaný   pokyn   na   vyzvanie   žalobcu   na   uhradenie súdneho poplatku a žalovaných na vyjadrenie k žalobe.

Dňa   12.   decembra   2000   žalovaní   predložili   okresnému   súdu   vyjadrenie a 13. decembra 2000 bol uhradený súdny poplatok.

Dňa 18. januára 2001 sudkyňa poskytla mesačnú lehotu na zváženie mimosúdneho konania.

Dňa 15. februára 2001 sa sťažovateľ vyjadril k dôkazu odporcov.Dňa   2.   apríla   2001   sudkyňa   nariadila   termín   pojednávania   na   22.   máj   2001, na ktorom   sa   zúčastnil   sťažovateľ   spolu   s jeho   zástupcom   a zástupca   odporcov. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že znovu bola poskytnutá mesačná lehota na zváženie mimosúdnej dohody.

Dňa   19.   júla   2001   sťažovateľ   oznámil   okresnému   súdu,   že   k dohode   nedošlo, a 5. decembra 2001 podal návrh na nariadenie znaleckého dokazovania.

Dňa 11. decembra 2001 okresný súd uznesením pribral znalca.Dňa   17.   januára   2002   sťažovateľ   vzniesol   námietku   voči   pribratému   znalcovi a 7. marca 2002 okresný súd vyžiadal vyjadrenie znalca k námietke.

Dňa 23. januára 2002 sťažovateľ zložil zálohu na znalecké dokazovanie.Dňa   18.   marca   2002   sa   k námietke   vyjadril   znalec   a 7.   júna   2002   okresný   súd uznesením námietku zamietol.

Dňa 21. augusta 2002 zástupkyňa žalovaných oznámila okresnému súdu skončenie zastupovania.

Dňa   16.   septembra   2003   znalec   oznámil,   že   vypracuje   posudok   v lehote do 12. októbra 2003.

Dňa 18. septembra 2003 okresný súd súhlasil s lehotou oznámenou znalcom.Dňa   19.   septembra   2003   predsedníčka   okresného   súdu   odpovedala   na   sťažnosť na prieťahy.

Dňa   23.   októbra   2003   znalec   požiadal   o predloženie   originálov   dokladov a stavebného denníka.

Dňa 24. októbra 2003 bolo okresnému súdu oznámené, že sťažovateľ je na služobnej ceste a nemôže predložiť požadované doklady.

Dňa   27.   októbra   2003   sťažovateľ   požiadal   o predĺženie   lehoty   na   predloženie dokladov a okresný súd toho istého dňa lehotu predĺžil.

Dňa 3. novembra 2003 sťažovateľ predložil doklady (č. l. 18 – 112 spisu).Dňa   28.   novembra   2003   znalec   predložil   znalecký   posudok   s vyúčtovaním znalečného (č. l. 114 – 197 spisu).

Dňa 4. decembra 2003 okresný súd žiadal vysvetliť nejasnosti vo vyjadrení.Dňa 24. novembra 2003 bola okresnému súdu doručená nová plná moc zástupcom žalovaných.

Dňa 22. decembra 2003 sa znalec vyjadril k nejasnostiam vo vyúčtovaní a okresný súd 29. decembra 2003 uznesením určil znalečné.

Dňa 8. januára 2004 sa sťažovateľ vyjadril k znaleckému posudku a 6. februára 2004 podal odvolanie proti uzneseniu o trovách znalečného.

Dňa 12. februára 2004 okresný súd požiadal žalovaných o vyjadrenie k odvolaniu v lehote 10 dní, vyjadrenie bolo predložené 25. februára 2004.

Dňa   15.   marca   2004   bol   daný   pokyn   okresného   súdu   na   doplnenie   znaleckého posudku a 18. marca 2004 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní voči znalečnému.

Dňa   22.   apríla   2004   znalec   doplnil   znalecký   posudok   a 12.   augusta   2004   bolo okresnému súdu doručené rozhodnutie krajského súdu z 30. apríla 2004.

Dňa 21. septembra 2004 vydal okresný súd pokyn doručiť uznesenie krajského súdu stranám konania.

Dňa 14. apríla 2005 bol spis predložený ústavnému súdu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdneho orgánu, pričom   k naplneniu   tohto   práva   dochádza   až   právoplatným   súdnym   rozhodnutím (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96 a iné).

Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty,   dochádza až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na   splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníkov   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (III. ÚS 175/04).

A. Predmetom sporu je neuhradená čiastka za práce vykonané na základe zmluvy. Po oboznámení sa so stanoviskami sťažovateľa a okresného súdu, najmä však s obsahom spisu   je zrejmé,   že   ide   o bežnú   agendu   všeobecného   súdu,   keď   od   počiatku   je   zrejmé, že sa nebude dať rozhodnúť bez znaleckého dokazovania, čo vopred sťažuje rozhodnutie súdu. Postup súdu bude v tejto veci hodnotený na inom mieste, ale v zásade má význam spomenúť znalecké dokazovanie ako skutočnosť sťažujúcu priebeh konania.

B. Správanie účastníkov hodnotí ústavný súd ako čiastočnú príčinu stavu konania, a to najmä vzhľadom na to, že aktívne nespolupracovali v znaleckom konaní. Sťažovateľ sa dožadoval vykonania konania, ale sám predkladal okresnému súdu (znalcovi) doklady až na základe jeho výzvy.

Ústavný   súd   pripomína   (III.   ÚS   347/04),   že   v sporovom   konaní,   akým   je   aj posudzované   konanie,   nesie   procesnú   zodpovednosť   za   riadne   uvedenie   návrhu na rozhodnutie   vo   veci   samej,   prekladanie   dôkazov   a iných   úkonov   potrebných na dosiahnutie účelu takého konania vo výraznej miere účastník (najmä § 6, § 101 a § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Sťažovateľ však neuhradil súdny poplatok (§ 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992   Zb.   o súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis   z registra   trestov   v znení neskorších predpisov), čím tiež prispel k predlžovaniu konania.

C.   Pokiaľ   ide   o činnosť   okresného   súdu,   tento   vo   svojom   vyjadrení   priznal neprimeranú dobu konania od 20. júla 2001 do 11. decembra 2001 a od 1. augusta 2002 do 28. novembra 2003. Sťažovateľ zase zdôraznil nečinnosť okresného súdu od vrátenia spisu z krajského súdu 21. septembra 2004.

Ústavný súd zistil nečinnosť okresného súdu v období od 22. mája 2001, keď bolo vo veci   pojednávanie,   do   11.   decembra   2001,   keď   súd   pribral   znalca   uznesením (t. j. 6 mesiacov), a od 21. septembra 2004, keď bol daný pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu účastníkom, do 14. apríla 2002, keď bol spis predložený ústavnému súdu (t. j. 6 mesiacov). Zistené prieťahy boli spolu v dĺžke 12 mesiacov.

Ústavný súd poukazuje na to, že spis sa 4 mesiace nachádzal na krajskom súde, túto dobu však sťažovateľ nenamietal, preto súc viazaný návrhom petitu (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nebola predmetom jeho preskúmania.

Predsedníčka   okresného   súdu   označila   za   dôvod   vzniknutých   prieťahov   aj   zlé personálne obsadenie súdu a preťaženie sudcov.

Ústavný súd v súvislosti s obdobnou argumentáciou všeobecných súdov v konaniach týkajúcich   sa   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy opakovane uviedol (III. ÚS 187/02, III. ÚS 29/03), že nespochybňuje možnosť negatívneho dopadu prípadného nedostatočného obsadenia   všeobecného   súdu   sudcami   na   efektivitu   a rýchlosť   postupu   súdnych   konaní. Aj napriek tomu však ústavný súd nemohol akceptovať uvedenú argumentáciu ako právne významnú vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu jeho základného práva.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (II. ÚS 111/02, III. ÚS 145/02).

Predstaviteľom   štátu   a vykonávateľom   štátnej   moci   vo   vzťahu   k účastníkom posudzovaného konania, ktorý ako príslušný orgán verejnej moci nesie aj bezprostrednú ústavnú zodpovednosť za rešpektovanie ich základných práv relevantnú z hľadiska konania ústavného   súdu   o sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy,   je   pritom   práve   okresný   súd (III. ÚS 180/04).

Ústavný súd dospel k záveru, že v dôsledku nečinnosti okresného súdu dochádzalo k zbytočným   prieťahom   v posudzovanom   konaní,   a tým   došlo   k porušeniu   základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu)

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že boli porušené základné práva alebo slobody a porušenie vzniklo nečinnosťou, môže prikázať, aby ten, kto tieto práva porušil, vo veci konal. Ústavný súd uložil okresnému súdu vo veci konať (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   konštatoval   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   a keďže   výrok o tomto   porušení   nemožno   považovať   za   dostatočnú   a účinnú   nápravu,   priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie. Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu 10 000 Sk (bod 3 výroku nálezu).

Pri posúdení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadol predovšetkým na dĺžku posudzovaného konania, zistené zbytočné prieťahy (vyše 1 roka), ale tiež na podiel sťažovateľa na vzniknutých prieťahoch.

Sťažovateľ žiadal priznať aj trovy svojho právneho zastúpenia, ktoré jeho právny zástupca vyčíslil sumou 9 340 Sk za dva úkony právnej pomoci a dve paušálne náhrady realizované v roku 2004.

Sťažovateľ   bol   v konaní úspešný,   a preto   podľa   výsledkov   konania   (§   36   ods.   2 zákona   o ústavnom   súde)   ústavný   súd   uložil   uhradiť   trovy   konania   okresnému   súdu (bod 4 výroku   nálezu).   Pri   ich   výpočte   ústavný   súd   vychádzal   z vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení vyhlášky   č.   655/2004   Z.   z.   Základná   sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2004 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 4 534 Sk a režijný paušál 136 Sk, spolu za dva úkony 9 340 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2005