znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 7/01-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom zasadnutí senátu dňa 15. februára 2001 predbežne prerokoval podanie T. H., bytom P., proti   rozsudku Okresného   súdu   v Humennom   sp. zn. 2T 603/96   z   10. 5. 1999   a uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To 172/99 zo 14. októbra 1999 a takto

r o z h o d o l :

Podanie T. H. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Podaním, ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) obdržal dňa 4. decembra 2000 (vrátane viacerých príloh), sa naň obrátil so žiadosťou o ústavnú   ochranu   T. H., bytom P. (ďalej len „navrhovateľ“). V podaní   bližšie neuvádza,   ktoré   jeho   práva   alebo   slobody   mali   byť porušené. Z celkového obsahu   podania a jeho   príloh   možno   usudzovať,   že   toto smeruje v podstate proti   vyššie   označeným   odsudzujúcim   rozhodnutiam   súdov   v trestnom   konaní, s ktorými navrhovateľ nie je spokojný.

Pretože   navrhovateľ   v rozpore   s   §   20   ods.   2   a   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   nepripojil   k podaniu   splnomocnenie   na   jeho zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom   advokátom   alebo   komerčným právnikom, listom ústavného súdu z 3. januára 2001 bol vyzvaný, aby v lehote 20 dní tak urobil alebo podľa § 31a ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 ods. 1 a 2 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu, advokáta.

Navrhovateľ   požiadal   o ustanovenie   advokáta   na   bezplatné   zastupovanie listom z 11. januára 2001.  

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 7/01-8   z 18. januára 2001 tejto žiadosti nevyhovel,   lebo   navrhovateľ   uplatňuje   nárok   na   ochranu   ústavnosti   zrejme bezúspešne,   pretože   podstata   jeho   námietok   sa   týka   vecnej   správnosti   súdnych rozhodnutí v jeho trestnej veci.

Ústavný súd zároveň navrhovateľa upozornil, že ak najneskôr do desiatich dní od   doručenia   tohto   uznesenia   nepredloží   plnomocenstvo   pre   advokáta   alebo komerčného   právnika   na   jeho   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom,   jeho podanie môže byť odmietnuté pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pretože   navrhovateľ   napriek   obdržaniu   uznesenia   ústavného   súdu (z 18. januára 2001)   dňa 30. januára 2001   tento nedostatok doposiaľ neodstránil, jeho podanie bolo odmietnuté pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.