znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 698/2017-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. novembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 106/2010 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 Ro 2214/2008) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. septembra 2017 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 106/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“) pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 Ro 2214/2008.

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Sťažovateľ - obeť porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (v ďalšom „Ústava“), porušenia základného práva prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenia práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (v ďalšom „Dohovor“), obeť porušenia čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd v konaní občianskoprávnom konaní vedenom proti nemu na Okresnom súde Pezinok na zaplatenie sumy 5 000 000,- Sk od 15.05.2008 pod č.k. 5C/106/2010, pôvodne vedenom pod č.k. 17 Ro 2214/2008 na Okresnom súde Pezinok, v ktorom si podaním dňa 19.08.2009 /príloha č. 5/ uplatnil voči navrhovateľovi formou vzájomného návrhu nárok na zaplatenie sumy 59 251,14 eur (1 785 000,- Sk ) istiny s prísl. a nemajetkovej ujmy 1 000,- eur a o ktorom porušovateľ ani ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti v dôsledku „straty originálu“ tohto podania vzájomného návrhu na Okresnom súde Pezinok (deklarované listom podpredsedníčky Okresného súdu Pezinok, Spr. 2023/2017 z 19.05.2017) riadne a efektívne nekonal/nekoná, o vec sa riadne a zodpovedne nestaral/nestará a doposiaľ nerozhodol.»

3. V ďalšej časti sťažnosti sa sťažovateľ k spôsobu a forme doručenia vzájomného návrhu vyjadril takto:

„Sťažovateľ mal postavenie odporcu v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok od 15.05.2008 na zaplatenie 5 000 000,- Sk vedenom pod č.k. 17Ro 2214/08, následne pod č.k. 5C/106/2010.

Formou vzájomného návrhu doručeného porušovateľovi do podateľne súdu dňa 19.08.2009 si voči navrhovateľovi uplatnil nárok na zaplatenie sumy 59 251,14 EURO istiny s prísl. titulom majetkovej škody a sumy 1 000,- EURO titulom nemajetkovej ujmy /príloha č. 5/, s tým, že tomuto podaniu do podateľne porušovateľa predchádzalo aj elektronické podanie vzájomného návrhu vzájomného návrhu mailom zo dňa 14.08.2009 5:11 PM (piatok popoludní) do konania č.k. 17Ro 2214/08 - č.l. 6, č.l. 7, č.l. 8 spisu /príloha č. 2/, pričom počítačom podateľne bolo vykázané doručenie dňa 17.08.2009 (pondelok ráno), kedy podateľňa porušovateľa toto elektronické podanie vzájomného návrhu vytlačila a zabezpečila jeho zažurnalizovanie do spisu č.k. 17Ro 2214/08 - č.l. 6, č.l. 7, č.l. 8 spisu /príloha č. 2/

Teda sťažovateľ v zákonom uloženej lehote 3 dní doplnil elektronické podanie o doručenie súdu originálu podania vzájomného návrhu.“

4. Ďalej sťažovateľ uviedol:

«Konanie o vzájomnom návrhu sťažovateľa zo dňa 14.08.2009, doručeného do podateľne porušovateľa dňa 19.08.2009 o 14:20 hod. aj s prílohami a to do konania č.k. 17 Ro 2214/08 uplatnenej majetkovej škody 59 251,14 EURO istiny a spríl. ako aj nemajetkovej ujmy 1 000,- EURO voči navrhovateľovi v konaní vedenom pôvodne pod č.k. 17 Ro 2214/08 (následne v konaní vedenom pod č.k. 5C/106/2010), nebolo porušovateľom doposiaľ riadne prejednané a meritórne rozhodnuté ani len na prvom stupni, nebolo prejednané a rozhodnuté čo najrýchlejšie a s urýchlením („speadily“), ergo porušovateľom nebolo ani rozhodnuté o jeho prípadnom vylúčení na samostatné konanie... a to všetko v dôsledku toho, že tento vzájomný návrh doručený sťažovateľom do podateľne porušovateľa dňa 19.08.2009 sa „akosi stratil“, nebol bezodkladne založený zodpovedným pracovníkom porušovateľa do spisu č.k. 17 Ro 2214/08...

Stav právnej neistoty, bezmocnosti a utrpenia, beznádeje, psychického strádania sťažovateľa o výsledok konania o vzájomnom návrhu zo dňa 19.08.2009 o 14:20 hod. aj s prílohami stále trvá a to už viac ako 8 ROKOV, čo nie je súladné s konštantnou judikatúrou ESĽP, keďže v dôsledku obštrukcií súdu a straty originálu podania vzájomného návrhu vo veci neboli vinou situácie navodenej súdom splnené podmienky ku konaniu a rozhodnutiu o vzájomnom návrhu sťažovateľa, čo len prehlbuje stav právnej neistoty sťažovateľa o výsledok konania o vzájomnom návrhu v časti konania na náhradu škody a na ochranu osobnosti, v dôsledku čoho sťažovateľ trpí, má pocity beznádeje a bezmocnosti o výsledok konania, psychicky stráda, čo malo za následok u sťažovateľa vznik nemajetkovej ujmy.»

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo podľa čl. 36 ods. 1 a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok nekonaním o vzájomnom návrhu ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 14.08.2009, doručeného Okresnému súdu Pezinok dňa 19.08.2009 do konania č.k. 17Ro 2214/2008 (následne vedeného pod č.k. 5C/106/2010) porušené boli.

2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje, aby o vzájomnom návrhu

zo dňa 14.08.2009, doručeného Okresnému súdu Pezinok dňa 19.08.2009 o 14:20 hod. do konania č.k. 17Ro 2214/2008 (následne vedeného pod č.k. 5C/106/2010) konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. ⬛⬛⬛⬛ priznáva úhradu trov konania v sume 303,08 Eur, ktoré je Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

11. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

13. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

14. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), resp. s účinnosťou od 1. júla 2016 (zákon č. 160/2015 Z. z.) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Podľa § 42 ods. 1 OSP (v znení účinnom v čase posudzovania veci) podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej, ktoré bolo urobené telegraficky, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

17. Citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku zaviedlo do súdnej praxe možnosť elektronickej komunikácie medzi účastníkom súdneho konania a súdom. Avšak problémom, ktorý tento nový spôsob komunikácie so sebou priniesol, je tzv. fenomén virtuálnej identity prejavujúci sa značnou mierou neistoty týkajúcej sa pričítateľnosti (privlastnenia) virtuálneho konania konkrétnemu subjektu práva. Vzhľadom na uvedené bolo nevyhnutné vytvoriť kombinovaný právne – technický inštrument, prostredníctvom ktorého by sa takáto istota dala zabezpečiť. Ako jeden z takýchto inštrumentov bol vytvorený zaručený elektronický podpis, ktorý v právnej praxi zaznamenal okamžitú pozitívnu reakciu v otázke riešenia autentickosti a pričítateľnosti právne relevantného konania realizovaného prostredníctvom elektronických prostriedkov konkrétnemu subjektu práva.

18. Vzhľadom na uvedené, ak je dokument označený zaručeným elektronickým podpisom, je možné nielen de iure preukázať jeho pôvodcu, ale je možné tiež s relatívne vysokou mierou spoľahlivosti určiť pravosť jeho obsahu. Vo všetkých ostatných prípadoch, keď účastník konania komunikuje so súdom prostredníctvom elektronických prostriedkov a jeho právne relevantné prejavy nie sú opatrené zaručeným elektronickým prostriedkom, je nevyhnutné postupovať podľa citovaného ustanovenia § 42 ods. 1 OSP a takto urobené podanie doplniť v jeho písomnej podobe do troch dní od jeho podania v elektronickej podobe. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

19. Podľa § 57 ods. 1, 2 a 3 OSP do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

20. Sťažovateľ sa v sťažnosti domáha, aby ústavný súd vyslovil, že došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, a to nekonaním o jeho vzájomnom návrhu podanom elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu 14. augusta 2009, následne doplnenom písomným podaním ním osobne doručeným okresnému súdu 19. augusta 2009.

Z uvedeného je nepochybne zrejmé, že sťažovateľ vzájomný návrh podaný elektronicky okresnému súdu 14. augusta 2009 doplnil, ako sám v sťažnosti uvádza, 19. augusta 2009, teda po uplynutí 3-dňovej lehoty zakotvenej v § 42 ods. 1 OSP.

21. V dôsledku tejto skutočnosti by bolo bez právneho významu pri posudzovaní sťažnosti ústavným súdom preverovať, či originál písomného doplnenia vzájomného návrhu bol alebo nebol okresnému súdu fakticky doručený 19. augusta 2009.

22. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nesprávne odôvodňuje dodržanie 3-dňovej lehoty na písomné doplnenie elektronického podania podľa § 42 ods. 1 OSP tým, že elektronické podanie vzájomného návrhu doručené mailom zo 14. augusta 2009, 17.11 h. (piatok popoludní) bolo podateľňou okresného súdu vykázané ako doručené až 17. augusta 2009 (pondelok ráno), keď podateľňa toto elektronické podanie vzájomného návrhu vytlačila a následne zažurnalizovala do spisu. Takáto interpretácia nie je relevantná, pretože pre začiatok plynutia 3-dňovej lehoty na doplnenie elektronického podania v zmysle § 42 ods. 1 OSP je určujúci dátum doručenia e-mailu, v danom prípade 14. august 2009, 17.11 h., a nie dátum vytlačenia e-mailu okresným súdom.

23. Z uvedeného vyplýva, že k porušeniu označených práv postupom okresného súdu nemohlo dôjsť, a preto ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

24. Ústavný súd konštatuje, že z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ namieta aj porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny argumentujúc nečinnosťou, resp. nekonaním okresného súdu o predmetnom vzájomnom návrhu, ktorý v priebehu napadnutého konania podal.

Vzhľadom na skutkový stav veci je úplne irelevantné o možnosti porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny v súvislosti s nečinnosťou, resp. nekonaním okresného súdu o vzájomnom návrhu uvažovať, a preto ústavný súd aj túto časť sťažnosti odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

25. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodol o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. novembra 2017