SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 693/2014-34
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. februára 2015v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcuRudolfa Tkáčika o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoobchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5,Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Michal Mandzák, vo veci namietanéhoporušenia základného práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných podľa čl. 30 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prístup k voleným a iným verejnýmfunkciám podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, práva na súdnu ochranu podľa čl.46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konaniepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniamiOkresného súdu Humenné č. k. 18 S 1/2014-10 z 2. októbra 2014 a č. k. 21 S 1/2014-11 z 2.októbra 2014 a postupmi, ktoré ich vydaniu predchádzali, takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ zúčastňovať sa na správe vecí verejných podľa čl. 30 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na prístup k voleným a iným verejnýmfunkciám podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a právo na súdnu ochranu podľačl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súduHumenné č. k. 18 S 1/2014-10 z 2. októbra 2014 a č. k. 21 S 1/2014-11 z 2. októbra 2014p o r u š e n é b o l i.
2. Uznesenie Okresného súdu Humenné č. k. 18 S/1/2014-10 z 2. októbra 2014a č. k. 21 S/1/2014-11 z 2. októbra 2014 z r u š u j e.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (tisíc eur),ktoré j e Okresný súd Humenné p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov odprávoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Humenné j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právnehozastúpenia v sume 340,89 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatdeväť centov) na účetjeho právneho zástupcu, obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária Mandzák a spol. s. r.o., Zámocká 5, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. III. ÚS 693/2014-11 z 25. novembra 2014 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republikyo konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),ktorou namieta porušenie základného práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných podľačl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prístupk voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 ústavy, práva na súdnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konaniepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom a uzneseniami Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“)č. k. 18 S 1/2014-10 z 2. októbra 2014 a č. k. 21 S 1/2014-11 z 2. októbra 2014 (ďalej aj„napadnuté uznesenia“). V časti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie práva na slobodnévoľby podľa čl. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd uznesením okresného súdu, ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavneneopodstatnenú.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozhodnutím miestnej volebnej komisiev Humennom (ďalej len „miestna volebná komisia“) č. 15/2014-MVK z 30. septembra 2014zaregistrovaný pre voľby poslancov Mestského zastupiteľstva v Humennom ako kandidátpolitickej strany Právo a spravodlivosť a rozhodnutím miestnej volebnej komisieč. 2/2/2014-MVK bol zaregistrovaný ako kandidát tej istej politickej strany aj pre voľbyprimátora mesta Humenné. Na základe návrhu politickej strany Robíme to pre deti – SF(ďalej len „navrhovateľ“) okresný súd uznesením č. k. 18 S 1/2014-10 z 2. októbra 2014zrušil registráciu sťažovateľa pre voľby poslancov Mestského zastupiteľstva v Humennoma rovnako uznesením sp. zn. 21 S 1/2014 z 2. októbra 2014 zrušil registráciu sťažovateľa ajpre voľby primátora mesta Humenné.
V dôvodoch svojej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že všeobecný súd mu napadnutýmiuzneseniami uprel «pasívne volebné právo na základe zjavne arbitrárneho názoru, že podpis navrhovateľa nebol vlastnoručným podpisom, ale „len“ podpisom scanovaným. Bez ohľadu na skutočnosť, či toto skutkové zistenie všeobecného súdu je alebo nie je správne, a či sa jedná vôbec o skutkové zistenie súdu (t. j. či bolo získané zákonným spôsobom), sa žiada poznamenať, že všeobecný súd sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s tým, že okrem podpisu na kandidátnej listine, sťažovateľ priložil i zaručený elektronický podpis ZEP, ktorý má účinky úradne overeného podpisu. Túto skutočnosť všeobecný súd absolútne prehliadol a takéto konanie má za následok to, že jeho rozhodnutie nemôže v právnom štáte obstáť, lebo nereagovalo na podstatnú skutočnosť vyplývajúcu z obsahu spisu. Týmto všeobecný súd porušil práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie, pretože jeho odôvodnenie je všeobecné a lakonické a absolútne ignorujúce podstatnú skutočnosť vyplývajúcu z obsahu spisu volebnej komisie. Zjavná arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia je zvýraznená i tým, že záver o tom, ako súd dospel k názoru, že sa jedná podpis nie vlastnoručný, ale „scanovaný“ je absolútne neodôvodnený a arbitrárny. Všeobecný súd neuviedol ani jedno skutkové zistenie na základe akých logických úsudkov dospel k záveru, že sa jedná takýto druh podpisu. Záver o tom, či sa jedná o vlastnoručný podpis nie je skutkovým zistením všeobecného súdu, pričom toto skutkové zistenie bolo medzi účastníkmi sporné a aj napriek pomerne krátkej lehote na rozhodnutie bolo povinnosťou všeobecného súdu aplikovať aspoň minimálne štandardy spravodlivého súdneho konania, a najmä umožniť aspoň sťažovateľovi alebo ďalším účastníkom konania reagovať na tvrdenie navrhovateľa, že sa jedná o podpis scanovaný. Tým, že sťažovateľ ako účastník konania nemal ani vedomosť o prebiehajúcom konaní (a teda námietke scanovaného podpisu), tak súd mu svojim procesným postupom znemožnil realizáciu práva na kontradiktórne súdne konanie, a tak porušil článok 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Aj keď súd v tomto type konaní rozhoduje uznesením, bolo jeho povinnosťou rozhodnúť na pojednávaní, keďže vykonáva dokazovanie zásadne na pojednávaní (§ 122 ods. 1 O. s. p.). Sťažovateľ sa o existencii konania a o tvrdení navrhovateľa dozvedel až z napadnutých uznesení, a teda až po tom, čo všeobecný súd rozhodol. Sťažovateľovi bolo preto absolútnym spôsobom upreté právo na kontradiktórne súdne konanie a právo na prístup k verejným funkciám za rovnakých podmienok (článok 30 ods. 4 Ústavy SR), a hlavne právo byť volený do orgánov samosprávy obce (článok 30 ods. 1 Ústavy SR)... Osobitne namietame i to, že konajúci sudcovia nemali k dispozícii ani listinu, pri ktorej dospeli k záveru, že podpis sťažovateľa je len scanovaný. Z obsahu súdneho spisu totiž vyplýva, že sudcovia záver o zoscanovaní podpisu vykonala vyššia súdna úradníčka ⬛⬛⬛⬛, pričom z obsahu spisu vyplýva, že zákonní sudcovia ju poverili len na „úkony v správnych veciach pri príprave veci na rozhodnutie“. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že vyššia súdna úradníčka nezabezpečila listiny so sporným podpisom zákonným sudcom, ale dňa 02.10.2014 sa bez zákonných sudcov dostavila na Mestský úrad Humenné, „nahliadla“ do príslušného spisu a sama bez zákonných sudcov vykonala skutkové zistenie, že sporný podpis je len podpis zoscanovaným. Takýto postup nemožno považovať za zákonný, lebo v danom prípade vyššia súdna úradníčka sama vykonala dokazovanie a vykonávania dokazovania nie je možné považovať za úkon „v správnych veciach pri príprave veci na rozhodnutie“, na čo ju oprávňovalo poverenie zákonných sudcov. Iná by bola situácia v prípade, ak by vyššia súdna úradníčka zabezpečila spornú listinu pre zákonných sudcov.
Zo všetkých uvedených dôvodov máme preto za to, že napadnutými uzneseniami došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, a to najmä pasívneho volebného práva do orgánov samosprávy, lebo sťažovateľ dôsledkom napadnutých uznesení nemôže byť volený. Z rovnakého dôvodu došlo k porušeniu práva sťažovateľa na prístup k verejnej funkcií za rovnakých podmienok.».
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v sťažnosti žiada vysloviť porušenie základnéhopráva „podľa čl. 30 ods. 1, či. 30 ods. 4, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ napadnutými uzneseniamia konaním, ktoré ich vydaniu predchádzali, a nadväzne na to navrhuje ich zrušeniea vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiada zaviazať okresný súdna úhradu trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu.
Na základe žiadosti ústavného súdu podal pod sp. zn. Spr 4006/14z 18. decembra 2014 k veci vyjadrenie okresný súd, z ktorého obsahu vyplýva, žepovažuje sťažnosť za nedôvodnú, pretože ani z obsahu sťažnosti „nevyplýva tvrdenie sťažovateľa, že vyhlásenie, ktoré predložila politická strana Právo a spravodlivosť, vlastnoručne podpísal. Pokiaľ ide o zaručený elektronický podpis, súd pri rozhodovaní o podanom návrhu vychádzal zo skutočností, ktoré mu boli známe v čase rozhodnutia a spis Miestnej volebnej komisie Humenné neobsahoval žiaden záznam o tom, že by vyhlásenie bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom ⬛⬛⬛⬛.
V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že zákon č. 346/1990 Zb. o voľbáchdo orgánov samosprávy obcí je špeciálnym zákonom upravujúcim voľby do orgánovsamosprávy a táto právna úprava je úplná. Právny poriadok Slovenskej republiky na rozdielod niektorých iných krajín, nepozná a neupravuje aktívne a pasívne volebné právoprostredníctvom elektronických prostriedkov a neupravuje ani použitie zaručenéhoelektronického podpisu pre účely volieb do orgánov samosprávy obcí...
Z obsahu rozhodnutí súdu vyplýva, že konajúci sudcovia nepovažovali podpis ⬛⬛⬛⬛ na vyhlásení za vlastnoručný a teda, že nedal súhlas na to, aby bol uvedený na kandidátnej listine a že mu nie sú známe prekážky voliteľnosti. Zo záverov uznesení vyplýva, že vyhlásenie kandidáta neobsahuje jeho vlastnoručný podpis a teda kandidátna listina neobsahuje obligatórnu náležitosť...
Tým je vyvrátené tvrdenie sťažovateľa v sťažnosti, že záver o tom, či sa jedná o vlastnoručný podpis nie je skutkovým zistením všeobecného súdu. V obidvoch prípadoch sudcovia v záveroch uznesení jednoznačne konštatujú, že chybou vyhlásenia bola skutočnosť, že neobsahuje vlastnoručný podpis kandidáta ⬛⬛⬛⬛.“.
K námietke sťažovateľa v tom smere, že vo veci nebolo vykonané dokazovaniena nariadenom pojednávaní, okresný súd poukazuje na trojdňovú lehotu, v ktorej muselo návrhu na zrušenie registrácie rozhodnúť, čo podľa jeho názoru „vylučuje možnosť nariadiť a uskutočniť... pojednávanie, najmä v prípade, ak návrh bol podaný tak, že nasledujú dni pracovného voľna. Už samotná zákonom určená trojdňová lehota na rozhodnutie súdu predpokladá rozhodovanie vo veci bez nariadenia pojednávania, o čom svedčí aj procesná forma rozhodnutia. Zákon v danom prípade ukladá rozhodnúť vo veci uznesením a nie rozsudkom, ktorý by musel byť verejne vyhlásený a teda by sa muselo nariadiť pojednávanie.“.
K ďalšej námietke sťažovateľa, že sa «všeobecný súd svojim „novým“ skutkovým zistením odklonil od skutkového zistenia miestnej volebnej komisii, ktorá sťažovateľa riadne zaregistrovala», okresný súd uvádza, že v napadnutej veci „nevykonal žiadne iné dokazovanie a neposudzoval iné listiny, než aké boli predložené miestnej volebnej komisii a teda vychádzal z rovnakých skutkových zistení. To, že vec inak právne vyhodnotil, nie je v rozpore s ustanoveniami piatej časti O. s. p. Ak by konštatácia sťažovateľa bola správna, súd by logicky nemohol nikdy vydať iné rozhodnutie, než rozhodnutie orgánu, ktoré je preskúmavané. Tento záver nemôže byť správny, pretože preskúmavanie rozhodnutí iných orgánov je v pôsobnosti súdu práve z toho dôvodu, aby súd mohol posúdiť nielen procesný postup príslušného orgánu, ale aj samotné jeho rozhodnutie a ak postup alebo rozhodnutie boli nesprávne, súd môže toto rozhodnutie zrušiť, čo sa stalo aj v danom prípade.“.Napokon, pokiaľ ide o námietku, že sudcovia okresného súdu vyvodili záver o skenovanípodpisu z konania vyššej súdnej úradníčky, okresný súd uvádza, že konajúci sudcoviapostupovali podľa § 7 písm. j) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych úradníkoch“), pričom ich písomnépoverenia sú súčasťou označených spisov okresného súdu. V tejto súvislosti nepovažujeokresný súd za pravdivé konštatovanie sťažovateľa o tom, že vo veci rozhodla vyššia súdnaúradníčka okresného súdu, keďže táto bola poverená len nahliadnutím do spisov miestnejvolebnej komisie a zabezpečením fotokópie príslušných listín. V závere svojho vyjadreniaokresný súd „žiada, aby ústavný súd sťažnosť zamietol ako neopodstatnenú“.
Ústavný súd v danej veci upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sas vyjadreniami účastníkov a spisov okresného súdu vedených pod sp. zn. 18 S 1/2014a sp. zn. 21 S 1/2014 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšieobjasnenie veci. Zároveň vychádzal z výslovného súhlasu okresného súdu s takýmtopostupom obsiahnutým v jeho vyjadrení sp. zn. Spr 4006/14 z 18. decembra 2014, ako ajzo súhlasu právneho zástupcu sťažovateľa s upustením od ústneho pojednávania, ktorývyplýva z jeho podania doručeného ústavnému súdu faxom 12. januára 2015 a poštou16. januára 2015.
II.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzivšeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základnýmprávam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a totak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale ajza dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy;napr. I. ÚS 13/00, I. ÚS 49/01).
Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne pripomína, že nie je zásadneoprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré hopri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či vkonaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a akéskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavnéhosúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácies ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách(mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutievšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutímdošlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecnéhosúdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodenézávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následok porušeniezákladného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,I. ÚS 17/01).
2.1 K namietanému porušeniu práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 dohovoru
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkýmvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavyspočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomutooprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bolaprávu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tentočlánok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojenís čl. 51 ústavy).
Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sav jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy právneho poriadku Slovenskejrepubliky. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladnývýklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnejochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovanáplatná a účinná právna norma (II. ÚS 249/2011).
Článok 6 ods. 1 dohovoru zaručuje každému právo podať žalobu o uplatnenie svojichobčianskych práv a záväzkov na súd. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo na súd,do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovenéčl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To všetkov súhrne zakladá právo na spravodlivé prejednanie veci (rozhodnutie Európskeho súdupre ľudské práva z 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36). Právo na spravodlivé prejednanieveci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, právo byťprítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné požiadavkyspravodlivého procesu (III. ÚS 199/08).
Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,čl. 36 ods. 1 listiny, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konaniana dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06,III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovedena všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutiavšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníkakonania na spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Judikatúra ESĽPnevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany.Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveďpráve na tento argument (Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzskoz 19. 2. 1998).
Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranuzákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnenýchzáujmov účastníkov [§ 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP“); obdobnenapr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09].
K právnemu posúdeniu prípadu týkajúceho sa sťažovateľovej kandidatúry na funkciuprimátora mesta Humenné okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia uzneseniač. k. 21 S 1/2014-11 z 2. októbra 2014 uviedol:
„Súd mal v danej veci preukázané, že návrh na zrušenie registrácie podal navrhovateľ, ktorý podal kandidátnu listinu, preto je splnená podmienka aktívnej legitimácie na podanie predmetnej žaloby. Z návrhu vyplýva, že žalovanými sú všetky subjekty pasívne legitimovaní - nerozlučné procesné spoločenstvo. Okruh účastníkov konania je v súlade s § 250zb ods. 2 O. s. p.
Po preskúmaní kandidátnej listiny spolu s vyhlásením kandidáta ⬛⬛⬛⬛ súd zistil, že skenovaný (nie vlastnoručný) podpis kandidáta ⬛⬛⬛⬛ na vyhlásení o súhlase so svojou kandidatúrou a že nedal súhlas na to, aby bol uvedený na inej kandidátnej listine a nie sú mu známe prekážky voliteľnosti, nemožno považovať za vlastnoručný podpis kandidáta, tak ako to vyžaduje vyššie uvedený § 16 ods.8.
Na vyhlásení je podpis kandidáta v preskenovanej fotokópii, a nejde o vlastnoručný podpis kandidáta. Keďže vyhlásenie kandidáta neobsahuje vlastnoručný podpis kandidáta, nespĺňa teda zákonnú podmienku, preto ani kandidátna listina neobsahuje obligatórnu náležitosť, ide pritom o kogentné ustanovenie zákona o voľbách a nie je možné sa od neho odchýliť.
Z tohto dôvodu, preto súd návrhu vyhovel a zrušil registráciu kandidáta, bytom ⬛⬛⬛⬛, politickej strany Právo a spravodlivosť pre voľby primátora mesta Humenné, vydanú miestnou volebnou komisiou v Humennom pod číslom 27272014-MVK zo dňa 30.9.2014.
Tento právny názor súdu je zároveň v súlade s právnym názorom vysloveným uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 4/99, v ktorom bol zdôraznený význam vyhlásenia a jeho vlastnoručného podpisu kandidátom.“.
Na úplne totožných právnych argumentoch je založené aj uznesenie okresného súduč. k. 18 S 1/2014-10 z 2. októbra 2014, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zrušenieregistrácie sťažovateľa ako kandidáta na funkciu poslanca mestského zastupiteľstva.
Sťažovateľ okresnému súdu ako orgánu, v ktorého právomoci bolo zrušiť jehoregistráciu miestnou volebnou komisiou, predovšetkým vytýka, že pred vydanímrozhodnutia mu nedal príležitosť vyjadriť sa k skutočnostiam uvádzaným v návrhuna zrušenie registrácie jeho kandidatúry a na ten účel vo veci ani nenariadil pojednávanie.Napadnuté uznesenia sa nevysporiadali ani so skutočnosťou, že spolu s predloženímkandidátnej listiny sťažovateľ „priložil i zaručený elektronický podpis ZEP“, pričom závero tom, že ide o podpis skenovaný, mal vychádzať zo zistení vyššej súdnej úradníčky, ktorúkonajúci sudcovia okresného súdu len poverili na úkony v správnych veciach pri prípraveveci na rozhodnutie.
Podľa názoru ústavného súdu bol okresný súd povinný v sťažovateľovom prípadeaplikovať nižšie uvedené ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb.o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono voľbách“) a Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2014.
Podľa § 16 ods. 1 zákona o voľbách kandidátne listiny pre voľby do obecného(mestského) zastupiteľstva podávajú politické strany, a to osobitne za každý volebný obvod,a nezávislí kandidáti.
Podľa § 16 ods. 2 zákona o voľbách kandidátne listiny sa doručia v dvochrovnopisoch zapisovateľovi miestnej volebnej komisie najneskôr do 55 dní pred dňomvolieb. Politické strany doručia kandidátne listiny prostredníctvom splnomocnenca.
Podľa § 16 ods. 8 zákona o voľbách ku kandidátnej listine musí byť pripojenévlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou a nedalsúhlas na to, aby bol uvedený na inej kandidátnej listine, a že mu nie sú známe prekážkyvoliteľnosti.
Podľa § 21 ods. 1 zákona o voľbách kandidátne listiny pre voľbu starostu obce(primátora) môžu podávať politické strany. Každá politická strana môže na kandidátnejlistine uviesť iba jedného kandidáta. Politické strany môžu podať kandidátnu listinuso spoločným kandidátom. Kandidátne listiny sa doručia v dvoch rovnopisochzapisovateľovi miestnej volebnej komisie najneskôr 55 dní predo dňom volieb. Politickéstrany doručia kandidátne listiny prostredníctvom splnomocnenca.
Podľa § 21 ods. 3 druhej vety zákona o voľbách ku kandidátnej listine sa pripojívyhlásenie podľa § 16 ods. 8.
Podľa § 17 ods. 1 písm. b), ako aj podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona o voľbáchmiestna volebná komisia predložené kandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta,ku ktorého návrhu nie je pripojené vyhlásenie podľa § 16 ods. 8 zákona o voľbách. Podľa § 250zb OSP ak volebná komisia rozhodla o zaregistrovaní kandidáta aleboo nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, môže sa kandidujúcapolitická strana, politické hnutie alebo nezávislý kandidát do troch dní odo dňa rozhodnutiamiestnej (mestskej) volebnej komisie obrátiť na okresný súd s návrhom na vydanierozhodnutia o zrušení registrácie kandidáta alebo s návrhom na vydanie rozhodnutiao zaregistrovaní kandidáta. Účastníkmi konania sú politická strana, politické hnutie alebonezávislý kandidát, ktorí podali návrh podľa odseku 1, miestna (mestská) volebná komisiaa kandidát, politická strana, politické hnutie alebo nezávislý kandidát, proti ktorým návrhsmeruje. Súd rozhodne uznesením do troch dní odo dňa podania návrhu. Proti rozhodnutiusúdu nie je prípustný opravný prostriedok.
Preskúmaním obsahu napadnutých uznesení a konaní, ktoré ich vydaniu predchádzaliústavný súd dospel k záveru, že pri prerokovaní návrhov podaných proti sťažovateľoviokresný súd porušil imanentné princípy práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je – okrem práva domáhať sa svojhopráva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) – aj právo na určitú kvalitusúdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovaniekontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní (podobne napr. III. ÚS 402/08). Podstatoukontradiktórnosti a s ňou súvisiacou rovnosťou zbraní je, aby všetci účastníci konania malireálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovaťna protiargumenty protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stojaproti sebe žalobca a žalovaný, a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania(napr. IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 42/09, I. ÚS 314/2011).
Ústavný súd pripomína, že aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v súvislostis rovnosťou účastníkov konania používa pojem „rovnosť zbraní,“ podľa svojej konštantnejjudikatúry vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predložiťsvoju záležitosť a príslušnú argumentáciu za rovnakých podmienok (napr. v prípade Beerproti Rakúsku 2004, Baumann proti Rakúsku 2001, Dombo Beheer B. V. proti Holandsku1993, Ankerl proti Švajčiarsku 1996, Komanický proti Slovensku 2002). Právona kontradiktórne konanie zase znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielenpredložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkýmiďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutiesúdu a vyjadriť sa k nim (Komanický v. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002, § 46).
Ako z obsahu sťažnosti, tak aj z vyjadrenia okresného súdu zhodne vyplýva, žeokresný súd v daných veciach nenariadil pojednávania a ani ostatným účastníkomnapadnutých súdnych konaní neumožnil podať vyjadrenie k skutočnostiam uvádzanýmv návrhu. K námietke sťažovateľa uvedenej v tomto smere v sťažnosti okresný súd zaujalstanovisko, podľa ktorého z aplikovateľných ustanovení Občianskeho súdneho poriadkunevyplýva, obzvlášť v tomto type konania, povinnosť nariaďovať pojednávanie, pričomlehota 3 dní od podania návrhu na rozhodnutie súdu ustanovená § 250zb ods. 3 OSP anitakéto pojednávanie neumožňuje vykonať.
Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd musí vykladať a používať ustanoveniazákonných predpisov v súlade s účelom základných práv a slobôd, ktoré sú súčasťou ústavy.Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnuochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, ževšeobecné súdy majú v občianskom súdnom konaní poskytovať materiálnu ochranuzákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmovúčastníkov [(§ 1 OSP), obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04].
Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnychpredpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovanýmprávam a oprávneným záujmom účastníkov konania (obdobne napr. III. ÚS 271/05,III. ÚS 78/07).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzatvára, že sťažovateľ nemal žiadnu možnosťvyjadriť sa k návrhu na zrušenie jeho registrácie v napadnutých voľbách, a preto okresný súdsvojím konaním porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1ústavy, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručujúceprávo na rovnosť zbraní na kontradiktórnosť konania.
2.2 K namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy
Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejnýchvecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytomna území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcía do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.
Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k volenýma iným verejným funkciám.
Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 30 ods. 1 a 4ústavy ústavný súd poznamenáva, že z doterajšej jeho rozhodovacej praxe vyplýva, žeorgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám porušia čl. 30 ods. 4ústavy aj tým, že „sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu“ (III. ÚS 75/01),resp. že nezabezpečia „objektivitu konania“ (II. ÚS 9/00, III. ÚS 23/00). V tejto súvislostiústavný súd uviedol (II. ÚS 5/03), že „v právnom štáte je nevyhnutné, aby každý orgánverejnej moci... postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečí objektivitusvojho postupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva alebozákladnej slobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane a uplatňovanízákladného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento postup prebiehav právne formalizovanom rámci alebo iba v rámci faktickej činnosti príslušného orgánu.Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musí byť v činnostikaždého orgánu verejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehať na nediskriminačnomzáklade. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnej moci, ktorý priamoalebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovaním základného práva aleboslobody.“ Podobne vo veci sp. zn. PL. ÚS 35/03 ústavný súd uviedol: „... subjektom tohtopráva je každý občan Slovenskej republiky, ktorý sa o volenú funkciu uchádza. Obsahomuvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví voliči budú mať možnosť odovzdať svoj hlasv prospech niektorého z kandidátov za rovnakých podmienok vrátane možnosti dostať sa kinformáciám o jednotlivých kandidátoch rovnakým spôsobom.“
S prihliadnutím na opísané procesné vady konania okresného súdu, v príčinnejsúvislosti s ktorými možno dospieť aj k záveru o nedostatočne zistenom skutkovom stave,ktorý mal byť podkladom pre zákonné a ústavne konformné rozhodnutie okresného súdu,ústavný súd nemôže urobiť jednoznačný záver, či sťažovateľ splnil všetky podmienkyzákona o voľbách pre registráciu jeho kandidatúry v napadnutých voľbách alebo či zrušenietejto registrácie okresným súdom bolo vecne správne. Je však zrejmé, že z dôvoduporušenia ústavno-procesných princípov v konaniach okresného súdu sa aj napadnutéuznesenia, na základe ktorých bola zrušená registrácia sťažovateľa ako kandidáta na funkciuprimátora mesta, tak aj na funkciu poslanca mestského zastupiteľstva, stali ústavneneudržateľné. A práve v dôsledku týchto uznesení došlo k vylúčeniu sťažovateľa z politickejsúťaže, v rámci ktorej sa uchádzal o funkcie v orgánoch samosprávy mesta Humenné.Keďže objektivita postupu okresného súdu v napadnutých konaniach dodržaná nebola,ústavný súd dospel aj k záveru, že okresný súd v danej veci porušil aj sťažovateľomoznačené základné právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných podľa čl. 30 ods. 1 ústavya základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4ústavy.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojímrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boliporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo inýzásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Pri rozhodovaní o prípadnej aplikácii právomoci vyplývajúcej z čl. 127 ods. 2 ústavybral ústavný súd do úvahy reálnosť dopadov prípadného zrušenia napadnutého rozhodnutiaa vrátenia veci na ďalšie konanie. Považoval pritom za rozhodujúce, že voľby do orgánovobcí, v súvislosti s ktorými okresný súd napadnuté konanie viedol, sa už 15. novembra 2014uskutočnili a v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti už nie je možné žiadnymspôsobom volebný proces a jeho výsledky zvrátiť, pretože tieto procesy boli zavŕšenéuvedením zvoleného primátora mesta a poslancov obecného zastupiteľstva do ich funkcií.Ústavný súd napriek týmto skutočnostiam, akceptujúc ústavný príkaz čl. 127 ods. 3 ústavy,musel neústavné rozhodnutie zrušiť (bod 2 výroku nálezu).
Sťažovateľ požiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenie v sume 100 000 €.Svoju žiadosť odôvodnil skutočnosťou, že bol rozhodnutiami okresného súdu „pozbavený práva reálne kandidovať do orgánov samosprávy Mesta Humenné, a teda i práva vykonávať verejnú funkciu a podieľať sa na správe vecí verejných. Súčasný právny poriadok pritom nepriznáva sťažovateľovi ani reálnu súdnu ochranu, keďže sťažovateľ nie je oprávnený napadnúť neplatnosť volieb na Ústavnom súde... Jedná sa o flagrantné porušenie základných práv sťažovateľa, ktoré odôvodňuje priznanie zadosťučinenia v požadovanej výške.“.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že jeho právomoc priznať primerané finančnézadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy je fakultatívnej povahy a v žiadnom rozsahunijakým spôsobom nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd v konanío namietanom porušení sťažovateľom označených práv poskytuje. V súvislosti s uvedenýmpovažuje ústavný súd za dôležité zdôrazniť aj to, že jeho právomoc priznať primeranéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy sťažovateľovi, ktorého sťažnosti vyhoviev merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési odškodnenie za porušeniezákladného práva, ale má len akcesorickú povahu. Satisfakčný potenciál rozhodnutiaústavného súdu teda nie je autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsiparalelným titulom pre domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto titulom je len a výlučnepotreba chrániť konkrétne základné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva ajprincíp právnej istoty (I. ÚS 235/03). Takáto náprava vo forme kompenzácie prichádza doúvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody užnie je možné napraviť zrušením rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedením do pôvodnéhostavu (obdobne napr. I. ÚS 15/02).
Pri rozhodovaní o žiadosti na priznanie finančného zadosťučinenia okrem skutočnosti, žetúto svoju žiadosť sťažovateľ neodôvodnil, vychádzal ústavný súd aj zo skutočnosti, ženáprava porušených základných práv zrušením napadnutého rozhodnutia je užbezpredmetná. Zároveň však považoval za potrebné prihliadnuť aj na v istom zmyslepasívny postoj sťažovateľa, ktorý sa na ústavný súd neobrátil hneď po vydaní uzneseniaokresného súdu, ale až s odstupom 1 mesiaca, hoci si musel byť vedomý blížiaceho satermínu volieb (poštové zásielky s napadnutými uzneseniami boli sťažovateľovi doručovanépokynom sudcov z 3. októbra 2014, prvý pokus o ich doručenie bol voči sťažovateľovivykonaný 7. októbra 2014 a 8. októbra 2014 boli zásielky na pošte uložené), v dôsledkučoho už bez právneho významu na predbežnom prerokovaní konanom 25. novembra 2014nariadiť ústavným súdom navrhované dočasné opatrenie, ktorého dôsledkom mohlo byť ajodloženie volieb (v tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že takýto dôsledoknastal vo volebnom obvode obce Buzitka z dôvodu vydania uzneseniač. k. III. ÚS 651/2014-28 zo 4. novembra 2014).
S prihliadnutím na uvedené ústavný súd sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie vsume 1000 € a na jeho zaplatenie zaviazal okresný súd v lehote 2 mesiacov odprávoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 2 výroku tohto nálezu).
Napokon ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikliv dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupcasťažovateľa vyčíslil trovy konania v sume sumou 340,89 €, a to za dva úkony právnej službyvykonané v roku 2014 (prevzatie a príprava zastupovania, podanie sťažnosti) vrátanerežijného paušálu a 20 % DPH.
Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorábola 804 €. Úhradu potom priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014, takako boli vyúčtované (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti), v súlade s § 1ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 tak ústavný súd priznal 2-krátpo 134 €, t. j. spolu 268 €, režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 2-krát po 8,04 €, t. j. spolusumu 16,08 €, čo spolu po zvýšení o 20 % dane z pridanej hodnoty (právny zástupcasťažovateľa je platcom DPH, pozn.) predstavuje sumu 340,89 € (bod 3 výroku tohto nálezu).Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcusťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. februára 2015