SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 691/2025-25 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., Kuzmányho 4, Martin, proti postupu Okresného súdu Trenčín v konaní sp. zn. NM-7C/3/2022 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Okresného súdu Trenčín v konaní sp. zn. NM-7C/3/2022 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Trenčín v konaní sp. zn. NM-7C/3/2022 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 500 eur, ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 949,17 eur a tieto zaplatiť jeho advokátovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. novembra 2025 domáha vyslovenia porušenia základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom okresného súdu, na ktorý od júna 2023 prešiel výkon súdnictva z Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, v civilnom spore s tým, že okresnému súdu bude prikázané konať bez zbytočných prieťahov a jemu bude priznané finančné zadosťučinenie 26 920 eur.
II.
2. Žalobcovia sa proti sťažovateľovi a ďalším dvom žalovaným žalobou z februára 2022 domáhajú neplatnosti dobrovoľnej dražby, v ktorej sťažovateľ za 62 000 eur nadobudol ich chátrajúci neobývaný rodinný dom, ktorý chce rekonštruovať. Sťažovateľ sa o žalobe dozvedel z listu vlastníctva, a preto v júli 2022 urgoval jej doručenie. Okresný súd v auguste 2022 sťažovateľovi oznámil, že rozhoduje o žiadosti žalobcov o oslobodenie od súdneho poplatku a žalobcom odoslal tlačivo o majetkových pomeroch, ktoré súdu predložili v októbri 2022. V októbri 2022 okresný súd žiadosti žalobcov o oslobodenie od súdneho poplatku nevyhovel. Sťažovateľ sa v novembri 2022 sťažoval predsedovi súdu na prieťahy v konaní. Okresný súd v novembri 2022 vyzval sťažovateľa a ďalších žalovaných vyjadriť sa k žalobe. Vo februári 2023 okresný súd vyjadrenia sťažovateľa a žalovaných z januára a februára 2023 doručil na vyjadrenie žalobcom, ktorí sa vyjadrili v marci 2023, k čomu sa sťažovateľ a žalovaní vyjadrili v ten istý mesiac. Pojednávanie nariadené na júl 2023 bolo na žiadosť žalobcov odročené na október 2023. Okresný súd v októbri a novembri 2023 pojednával. Okresný súd rozsudkom z februára 2024 žalobu zamietol. Proti tomu podali v apríli 2024 žalobcovia odvolanie, ku ktorému sa sťažovateľ a žalovaní vyjadrili v máji 2024. K týmto vyjadreniam sa žalobcovia vyjadrili v júli 2024 a v tento mesiac okresný súd predložil spis na rozhodnutie krajskému súdu. Sťažovateľ sa v júli 2024 sťažoval predsedovi súdu na prieťahy v konaní.
3. Krajský súd uznesením z januára 2025 zrušil rozsudok okresného súdu pre nepreskúmateľnosť a vec mu vo februári 2025 vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ vo februári 2025 urgoval nariadenie pojednávania a v apríli 2025 sa predsedovi súdu sťažoval na prieťahy. Okresný súd v máji 2025 nariadil termín pojednávania na október 2025, ktorý bol pre kolíziu pojednávaní advokáta žalobcov odročený na november 2025. Okresný súd rozsudkom z novembra 2025, ktorý v súčasnosti vyhotovuje, určil dražbu za neplatnú.
III.
4. Sťažovateľ zdôrazňuje, že v dôsledku už takmer štyri roky trvajúceho konania nemôže rekonštruovať rodinný dom, za ktorý riadne zaplatil. Uvádza, že okresný súd rozhodol prvým rozsudkom až po dvoch rokoch od začatia konania a dlho zostal nečinný potom, ako bol zrušený jeho prvý rozsudok. Zdôrazňuje, že vec má pre neho zásadný význam, keďže sa týka vlastníctva rodinného domu. V dôsledku pretrvávajúcej právnej neistoty nemôže vykonávať vlastnícke právo, čo zasahuje aj do jeho základného práva vlastniť majetok. Priznanie finančného zadosťučinenia odôvodňuje tým, že v stave právnej neistoty musí znášať náklady na údržbu domu a úroky z úveru, ktorý si zobral na jeho zaplatenie. Okrem toho sa v dôsledku neužívania rodinného domu znižuje jeho stavebná hodnota.
5. Okresný súd považuje ústavnú sťažnosť za nedôvodnú, keďže v konaní prieťahy nevznikli. S týmto vyjadrením sťažovateľ nesúhlasí, keďže medzi úkonmi okresného súdu boli dlhé a opakované obdobia nečinnosti.
⬛⬛⬛⬛IV.
6. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Prihliada sa aj na význam sporu pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02).
7. Rozhodovanie všeobecných súdov o neplatnosti dražby patrí do ich bežnej rozhodovacej činnosti. Vec sťažovateľa nemožno hodnotiť ako právne či skutkovo zložitú. Sťažovateľ svojím správaním neprispel k dĺžke konanie, práve naopak. Opakovane urgoval uskutočnenie úkonov smerujúcich k rozhodnutiu vo veci a sťažoval sa predsedovi súdu na prieťahy. Spor má pre sťažovateľa zásadný význam. Od výsledku konania závisí, či príde o vlastníctvo rodinného domu.
8. Postup okresného súdu nebol vždy plynulý. Hoci okresný súd prvým rozsudkom rozhodol po dvoch rokoch od začatia konania po troch pojednávaniach, počas tohto obdobia bol v súhrne deväť mesiacov nečinný. Po doručení žaloby bol nečinný takmer sedem mesiacov. Túto nečinnosť ukončil až na urgenciu sťažovateľa o doručenie žaloby, na ktorú mu nepravdivo odpovedal, že rozhoduje o oslobodení od súdneho poplatku, keď až po tejto odpovedi doručil žalobcom tlačivo o majetkových pomeroch. Od doručenia žalobnej dupliky do nariadenia prvého pojednávania bol dva mesiace nečinný. Okresný súd plynulo postupoval pri žalobných doručovacích úkonoch, keď vyjadrenia bezodkladne doručoval na vyjadrenie protistrane. Aj pri doručovacích úkonoch súvisiacich s odvolaním proti prvému rozsudku postupoval plynulo, keď za tri mesiace od podania odvolania predložil spis na rozhodnutie krajskému súdu.
9. Okresnému súdu treba pričítať pol roka trvajúce konanie o odvolaní, a to pre nepreskúmateľnosť prvého rozsudku. Okresný súd postupoval nesústredene, keď rozhodol aj o tom, čo nebolo predmetom konania. Zo zápisníc o pojednávaniach nevyplynulo, že by vykonal dokazovanie oboznámením písomných dôkazov, hoci v odôvodnení rozsudku uviedol, že také dokazovanie vykonal. Niektoré písomné dôkazy, z ktorých okresný súd v odôvodnení vychádzal, neboli v spise. S podstatnou námietkou žalobcov sa nedostatočne vysporiadal. Okresný súd znovu rozhodol na jedinom pojednávaní až po desiatich mesiacoch od vrátenia veci krajským súdom, počas ktorých bol deväť mesiacov nečinný. Táto doba je neprimerane dlhá osobitne preto, že bol krajským súdom inštruovaný, s čím zásadným sa musí vysporiadať.
10. O žalobe proti sťažovateľovi nie je ani po takmer štyroch rokoch právoplatne rozhodnuté. To je dôsledok opakovaných, dlhotrvajúcich období nečinnosti okresného súdu a jeho nesústredeného postupu pri prvom rozsudku. Tým došlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote. Preto bolo v tejto časti ústavnej sťažnosti vyhovené a okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázané konať bez zbytočných prieťahov. Nebol dôvod vyhovieť porušeniu ústavného práva vlastniť majetok, keďže prieťahy v štyri roky trvajúcom konaní nemali za následok zásah do podstaty tohto základného práva. Zdôvodnenie sťažovateľa o zásahu do tohto základného práva bolo zohľadnené v rámci významu sporu pri finančnom zadosťučinení.
11. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Tak je to aj v tomto prípade, v ktorom jediným faktorom pri zistení porušenia práv sťažovateľa bol postup okresného súdu. S prihliadnutím na celkovú dĺžku konania, postup súdu, správanie a význam sporu pre sťažovateľa bolo sťažovateľovi podľa čl. 127 ods. 3 ústavy priznané finančné zadosťučinenie 1 500 eur s tým, že vo zvyšnej časti jeho návrhu nebolo vyhovené.
12. Zistené porušenie ústavných práv sťažovateľa odôvodňuje, aby mu okresný súd podľa § 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahradil trovy konania, ktoré mu vznikli zastúpením advokátom. Ich výška 949,17 eur bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), čo za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti 2 x 371 eur) s náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 14,84 eur) predstavuje 771,68 eur, k čomu treba podľa § 18 ods. 3 vyhlášky pripočítať daň z pridanej hodnoty 177,49 eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Koši ciach 18. decembra 2025
Robert Šorl
predseda senátu



