znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 691/2014-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. januára 2015 v senátezloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a zo   sudkyne   Jany   Baricovej   a sudcu   RudolfaTkáčika o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛,, zastúpenej advokátomJUDr.   Slavomírom   Dubjelom,   Žriedlova   3,   Košice, ktorou   namieta porušeniezákladného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ÚstavySlovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice-okolie   v   konaní   vedenompod sp. zn.   11 S 1/2014   a jeho   uznesením   z 29.   septembra   2014   v znení   uzneseniaz 1. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prístup k voleným a inýmfunkciám   zaručené   v   čl.   30   ods. 4   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   základné   právona súdnu ochranu   zaručené   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesenímOkresného súdu Košice-okolie sp. zn. 11 S 1/2014 z 29. septembra 2014 v znení uzneseniaz 1. októbra 2014 p o r u š e n é   b o l i.

2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné   zadosťučineniev sume 1 000 € (tisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť jej dodvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Košice-okolie j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia ⬛⬛⬛⬛ v sume   340,90   €   (slovom   tristoštyridsať   eura deväťdesiat centov) na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Slavomíra DubjelaŽriedlova 3, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. III. ÚS 691/2014-28 z 25. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnejrady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskejrepubliky,   o konaní   pred ním   a o   postavení   jeho   sudcov   v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného právana prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskejrepubliky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavypostupom   Okresného   súdu   Košice-okolie   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenompod sp.   zn.   11   S   1/2014   a jeho   uznesením   z 29.   septembra   2014   v znení   uzneseniaz 1. októbra 2014.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   uchádzala   o zvolenie   za   poslankyňuObecného zastupiteľstva obce Belža, avšak miestna volebná komisia v obci Belža (ďalej len„miestna volebná komisia“) ju rozhodnutím č. 229/14 z 24. septembra 2014 (ďalej len„rozhodnutie   miestnej   volebnej   komisie“)   nezaregistrovala.   Z   odôvodnenia   rozhodnutiamiestnej volebnej komisie v obci Belža „možno iba vyvodiť, keďže to v rozhodnutí nie je uvedené   priamo,   že   dôvodom   pre   neregistrovanie   navrhovateľky   ako   kandidáta na kandidátnej listine je ustanovenie § 17 ods. 1 písm. f/ Zák. č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov - chýba alebo je neúplná petícia podľa § 16 ods. 9 Zák. č. 349/1990 Zb. v znení neskorších predpisov“.

Proti tomuto rozhodnutiu však sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na vydanierozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta podľa § 250zb Občianskeho súdneho poriadku (ďalejlen „OSP“), ktorý okresný súd uznesením č. k. 11 S 1/2014-8 z 29. septembra 2014 v zneníuznesenia   č.   k.   11   S   1/2014-15   z 1.   októbra   2014 (ďalej len „napadnuté   rozhodnutie“)zamietol.   Ako podstatný   dôvod   podania   návrhu okresnému   súdu   sťažovateľka   uvádzanedodržanie povinnosti vyplývajúcej z § 5 ods. 5 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve vznení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o petičnom   práve“),   ukladajúcej   orgánuverejnej správy povinnosť bezodkladne vyzvať osobu, ktorá petíciu podala, na odstráneniejej nedostatkov v lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručenia výzvy s poučením onásledku ich neodstránenia. Uvedené preto v podanom návrhu aj namieta a rovnako namietaaj „prílišnú formálnosť postupu miestnej volebnej komisie obce Belža, keďže z kandidátnej listiny a zo súhlasu s kandidatúrou sú zrejmé osobné údaje navrhovateľky ako osoby, na podporu ktorej bola vedená petícia - podpora sťažovateľky ako nezávislého kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva obce Belža, jej meno bolo v záhlaví každého petičného hárku uvedené, keďže išlo o petíciu na podporu jej kandidatúry a je logické, že je to práve sťažovateľka, ktorá je osobou oprávnenou na styk s orgánmi verejnej správy vo veci petície na podporu jej kandidatúry ako nezávislého kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva obce Belža“.

Dôvody podania sťažnosti ústavnému súdu vidí sťažovateľka v arbitrárnosti uzneseniaokresného súdu popierajúc jeho závery, podľa ktorých «petenti ani nevedeli, akú petíciu podpisujú (teda, že podpisujú petíciu za podporu sťažovateľky ako nezávislej kandidátky do volieb poslancov obecného zastupiteľstva obce Belža), čo však nie je pravda. Petenti vedeli veľmi   dobre,   že   svojím   podpisom   na   petícii   podporujú   sťažovateľku   ako   nezávislú kandidátku do volieb poslancov obecného zastupiteľstva obce Belža. Uvedené vyplýva z toho, že záhlavie petície bolo vypísané už pred jej podpisovaním petentmi (záhlavie v znení: PETÍCIA na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta

na   poslanca   obecného   zastupiteľstva   vo volebnom   obvode   č.   1   podpísaná voličmi obce BELŽA vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v roku 2014... Orgán verejnej správy, ako je chápaný podľa § 4 ods. 4 Zákona o petičnom práve (v tomto prípade volebná komisia obce Belža) teda disponoval informáciou o tom, kto podáva petíciu vrátane údaja o trvalom   pobyte   predkladateľa   petície   a   volebná   komisia   mala   informáciu   o   tom,   že sťažovateľka   s   petíciou   na   podporu   jej   kandidatúry   súhlasí,   keďže   sama   podpísala kandidátnu listinu, ktorej bola petícia prílohou. To, že aj petenti vedeli, koho podpisom podporujú, dosvedčuje aj fakt, že sama sťažovateľka všetkých 58 osôb navštívila osobne a požiadala ich o podpis petície...

Problémom podľa názoru sťažovateľky je najmä arbitrárne a svojvoľné odôvodnenie uznesenia súdu, ktoré nemá oporu v zákone. Súd uvádza, že ak vyššie uvedený nedostatok v petičných hárkoch bol prítomný v čase, keď ju petenti podpisovali, tak nebolo potrebné vyzývať sťažovateľku na odstránenie vád petície, keďže tieto údaje mali byť prítomné už v čase, keď bola petícia podpisovaná.

Ustanovenie 5 ods. 5 zák. č. 80/1990 Zb... však nerozlišuje povinnosť orgánu verejnej správy vyzývať, resp. nevyzývať na odstránenie vád petície podľa toho, či boli alebo neboli prítomné v čase, keď petíciu petenti podpisovali. Sťažovateľka v tomto smere namieta postup súdu, ktorý si „dotvoril“ resp. „pretvoril“ zákonom stanovenú povinnosť orgánu verejnej správy vyzvať predkladateľa petície na odstránenie vád petície tak, že orgán verejnej správy túto   povinnosť   nemá   v   prípade,   ak   vady   petície   boli   prítomné   už   v čase   podpisovania petentmi, čo je však mimo zákonného rámca povinností orgánu verejnej správy. Ten má jednoznačne stanovenú povinnosť vyzvať predkladateľa petície na odstránenie nedostatkov petície, pričom zákon nerozlišuje čas vzniku nedostatkov, a teda či boli prítomné už v čase podpisovania petentmi alebo až potom.

Sťažovateľka uvádza, že nedostatky v zapätí petičných hárkov bolo možné odstrániť naozaj úplne jednoducho - podpisom hárkov a doplnením údaja jej trvalého pobytu, ktorý koniec koncov v tak malej dedinke ako je Belža (cca 350 obyvateľov) aj tak každý pozná...».

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   v jej   veci   taktorozhodol:

„Právo sťažovateľky... na prístup k voleným a iným verejným funkciám, zakotveným v čl. 30 ods. 4 Ústavy SR a na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy... v konaní o vydanie rozhodnutia o registrovaní kandidáta podľa § 250zb OSP do volieb orgánov samosprávy   obcí,   vedenej   na   Okresnom   súde   Košice   -   okolie   pod   sp.   zn.   11S/1/2014 porušené bolo.

Ústavný súd zrušuje Uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 29.09.2014, č. k. 11S/1/2014-8 v spojení s opravným Uznesením zo dňa 01.10.2014, č. k. 11S/1/2014-15 a vracia vec Okresnému súdu Košice - okolie na ďalšie konanie.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľke   finančné   zadosťučinenie vo výške   3.000,-   €,   ktoré je   sťažovateľke   povinný zaplatiť   Okresný   súd   Košice -   okolie do dvoch mesiacov dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľke   náhradu   trov   právneho zastúpenia v konaní vo výške 340,90 € s DPH..., ktoré je Okresný súd Košice - okolie povinný vyplatiť na účet JUDr. Slavomíra Dubjela...“

Na základe žiadosti ústavného súdu podal k veci vyjadrenie okresný súd podanímsp. zn. SprV/694/14 z 19. decembra 2014. Z obsahu tohto vyjadrenia vyplýva, že okresnýsúd považuje sťažnosť za nedôvodnú, pretože „zákonný sudca rozhodol vo veci na základe predložených listinných dôkazov a dospel k jednoznačnému záveru, ktorý bol premietnutý do výroku   rozhodnutia   vo   veci   č.   k.   11S/1/2014“.   Pre   prípad   vyslovenia   porušeniaoznačených práv predsedníčka okresného súdu navrhuje nepriznať rozhodnutím ústavnéhosúdu finančné zadosťučinenie, vychádzajúc pritom z názoru, že takéto rozhodnutie samotnébude   dostatočným   zadosťučinením,   keďže „výkon   funkcie   v obecnom   zastupiteľstve   je výkonom vo verejnom záujme obce“. Súčasťou stanoviska okresného súdu bolo aj vyjadreniezákonnej sudkyne ⬛⬛⬛⬛, v ktorom zákonná sudkyňa okresného súduuvádza,   že   okresný   súd „vo   veci   rozhodol   po   zistení   skutočného   stavu   veci,   vykonal dokazovanie   aj   zabezpečením   spisu   229/14   –   Miestnej   volebnej   komisie   v Belži,   jej rozhodnutím   zo   dňa   24.9.2014   a obsahom   spisu.   Po   takto   vykonanom   dokazovaní a aplikácii právnych noriem vo veci rozhodol. Sťažnosť... je neopodstatnená a nedôvodná lebo   tunajší   súd   dospel   k jednoznačnému   záveru,   že   práve   sťažovateľka   nedodržala svoje povinnosti   a podala   petičné   hárky,   ktoré   neboli   vyplnené   v súlade   so   Zákonom č. 85/1990 Z. z.“.

Ústavný súd v danej veci upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sas vyjadreniami účastníkov a spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 11 S 1/2014 dospelk názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Zároveňvychádzal z výslovného súhlasu okresného súdu s takýmto postupom obsiahnutého v jehovyjadrení sp. zn. SprV/694/14 z 19. decembra 2014, ako aj zo skutočnosti, že sťažovateľkasa   k   žiadosti   ústavného   súdu   z 30.   decembra   2014   o možnosti   upustenia   od   ústnehopojednávania pred rozhodnutím vo veci nevyjadrila, hoci bola ústavným súdom výslovnepoučená,   že   ak   nebude   na   túto   výzvu   reagovať,   ústavný   súd   bude   zastávať   názor,   žes upustením od ústneho pojednávania súhlasí.

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k volenýma iným verejným funkciám.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzivšeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,ktorý   určuje   aj   rozsah   právomoci   ústavného   súdu   pri   poskytovaní   ochrany   základnýmprávam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a totak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale ajza dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy;napr. I. ÚS 13/00, I. ÚS 49/01).

Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavyspočíva   v   tom,   že   každý   sa   môže   domáhať   ochrany   svojich   práv   na   súde.   Tomutooprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bolaprávu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tentočlánok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojenís čl. 51 ústavy).

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne pripomína, že nie je zásadneoprávnený   preskúmavať   a   posudzovať   právne   názory   všeobecného   súdu,   ktoré   hopri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či vkonaní   pred   všeobecnými   súdmi   bol   alebo   nebol   náležite   zistený   skutkový   stav   a   akéskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavnéhosúdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a   aplikácies ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách(mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutievšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutímdošlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecnéhosúdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodenézávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následok porušeniezákladného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,I. ÚS 17/01).

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sav jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy právneho poriadku Slovenskejrepubliky. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladnývýklad   aplikovanej právnej normy.   Z toho   vyplýva,   že   k   reálnemu   poskytnutiu   súdnejochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovanáplatná a účinná právna norma (II. ÚS 249/2011).

Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranuzákonnosti   tak,   aby   bola   zabezpečená spravodlivá   ochrana   práv   a   oprávnenýchzáujmov účastníkov (§ 1 OSP; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07,III. ÚS 332/09).

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 30 ods. 4 ústavyústavný súd poznamenáva, že z doterajšej jeho rozhodovacej praxe vyplýva, že orgányzabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám porušia čl. 30 ods. 4 ústavy ajtým, že „sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu“ (III. ÚS 75/01), resp. ženezabezpečia „objektivitu konania“ (II. ÚS 9/00, III. ÚS 23/00). V tejto súvislosti ústavnýsúd uviedol (II. ÚS 5/03), že „v právnom štáte je nevyhnutné, aby každý orgán verejnejmoci...   postupoval   pri   výkone   svojej   právomoci   tak,   že   zabezpečí   objektivitu   svojhopostupu   smerujúceho   k   ochrane   alebo   uplatňovaniu   základného   práva   alebo   základnejslobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane a uplatňovaní základnéhopráva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento postup prebieha v právneformalizovanom   rámci   alebo   iba   v   rámci   faktickej   činnosti   príslušného   orgánu.Uplatňovanie   a   ochrana   každého   základného   práva   alebo   slobody   musí   byť   v   činnostikaždého orgánu verejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehať na nediskriminačnomzáklade. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnej moci, ktorý priamoalebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovaním základného práva aleboslobody.“ Podobne vo veci sp. zn. PL. ÚS 35/03 ústavný súd uviedol: „... subjektom tohtopráva je každý občan Slovenskej republiky, ktorý sa o volenú funkciu uchádza. Obsahomuvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví voliči budú mať možnosť odovzdať svoj hlasv prospech niektorého z kandidátov za rovnakých podmienok vrátane možnosti dostať sa kinformáciám o jednotlivých kandidátoch rovnakým spôsobom.“

Sťažovateľka miestnej volebnej komisii a okresnému súdu ako orgánu, v ktoréhoprávomoci   bolo   prípadné   pochybenie   miestnej   volebnej   komisie   napraviť,   vytýka,   žepri odovzdaní   petície   voličov   na   podporu   svojej   kandidatúry   na   poslankyňu   obecnéhozastupiteľstva nebola o jej nedostatkoch poučená a ani vyzvaná na ich odstránenie podľa § 5ods.   5   zákona   o petičnom   práve.   Pre   právny   záver   súdu,   že   vada   petície   nemôže   byťdodatočne odstránená, považuje napadnuté rozhodnutie dokonca za arbitrárne. Sťažovateľkataktiež namieta, že pri rozhodovaní o návrhu na jeho registráciu ako nezávislého kandidátapre   voľby   starostu   obce   podaného   podľa   §   250zb   OSP   zvolil   okresný   súd   prísneformalistickú aplikáciu príslušných ustanovení zákona, keď sťažovateľkin návrh zamietoliba z dôvodu, že na každom podpisovom hárku petície nebolo uvedené meno, priezviskoa úplná   adresa   trvalého   pobytu   osoby,   ktorá   by   bola   určená   na   zastupovanie   v   stykus orgánom verejnej správy, a neakceptoval skutočnosť, že meno a priezvisko sťažovateľkyna týchto podpisových hárkoch uvedené bolo.

K právnemu   posúdeniu   sťažovateľkinho   prípadu   okresný   súd   v relevantnej   častiodôvodnenia uviedol:

„Zo   spisu   Miestnej   volebnej   komisie   Belža   sp.   zn.:   229/14   súd   zistil,   že navrhovateľka dňa 17.9.2014 predložila tejto volebnej komisii kandidátnu listinu pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva konané dňa 15.11.2014. Súčasťou kandidátnej listiny bola petícia podpísaná 58 voličmi podporujúcimi kandidatúru tohto nezávislého kandidáta. Miestna volebná komisia preskúmala predložené listiny a nezaregistrovala túto kandidátku z dôvodu, že v záhlaví pripojených petičných hárkov bol uvedený len akademický titul, krstné meno a priezvisko kandidáta – navrhovateľky. Posúdila, že ide o neúplnú petíciu (§ 17 ods. 1 písm. f/)...

Súd   zistil,   tiež   aj   navrhovateľka   potvrdila,   že   petícia   nemá   náležitosti,   lebo   v označení   petície   nie   sú   uvedené   bližšie   údaje   kandidátky,   nebola   uvedená   adresa   jej trvalého pobytu a chýba jej podpis. Tento nedostatok nebol odstránený do podania návrhu v tomto konaní a teda petícia nemá náležitosti požadované zákonom.

Navrhovateľka   tvrdila,   že   nebola   poučená   a   vyzvaná   na   odstránenie   neúplných údajov v označení petície tak, ako je to uvedené v § 5 ods. 5 Zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve.

Súd však dospel k záveru, že takto neúplné označená petícia nemôže byť odstránená ani dodatočne. Petičné hárky musia obsahovať informácie jasne identifikujúce petíciu, ktorá sa má podporiť, už predtým ako petenti vyjadria svoj súhlas s obsahom petície svojim podpisom. Teda zo strany volebnej komisie nebolo potrebné vyzývať na doplnenie údajov, ktoré boli potrebné už v čase, keď petícia bola podpisovaná a nie v čase keď o nej rozhoduje volebná   komisia.   Z   tohto   dôvodu   súd   návrhu   navrhovateľky   na   zaregistrovanie   ako kandidátky   na   kandidátnej   listina   pre   voľby   do   obecného   zastupiteľstva   Obce   Belža zamietol.“

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sťažovateľku akonezávislú   kandidátku   pre   voľby   poslancov   Obecného   zastupiteľstva   obce   Belžanezaregistroval z dôvodu absencie náležitosti uvedenej v § 4 ods. 4 zákona o petičnompráve,   a   to   konkrétne   neuvedenia   úplnej   adresy   trvalého   pobytu   osoby   určenejna zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy na každom podpisovom hárku petíciea jej podpisu.

Podľa   §   16   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1990   Zb.   o voľbáchdo orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“)kandidátne listiny pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva podávajú politickéstrany, a to osobitne za každý volebný obvod, a nezávislí kandidáti.

Podľa   §   16   ods.   9   zákona   o voľbách   súčasťou   kandidátnej   listiny   nezávisléhokandidáta je petícia podpísaná voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný početpodpisov   podľa   veľkosti   obce   je   uvedený   v   prílohe   k   tomuto   zákonu.   V   petícii   sapri každom podpise uvedie meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt,ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu. Početobyvateľov obce zverejní obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 85 dní pred dňomvolieb.

Podľa poznámky pod čiarou 4a), na ktorú odkazuje § 16 ods. 9 zákona o voľbách, sana podrobnosti ohľadne petície voličov použijú ustanovenia zákona o petičnom práve. Podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o voľbách miestna volebná komisia predloženékandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo je neúplná petíciapodľa § 16 ods. 9.

Podľa § 3 ods. 4 zákona o petičnom práve ak nie je vytvorený petičný výbor, musí sav petícii určiť osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, na styk s orgánom verejnej správy.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve ak podpisové hárky neobsahujú textpetície, musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, aká petícia sa má podporiť podpismi;na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvaléhopobytu osoby, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve petícia musí byť písomná, označenáslovom petícia a musí obsahovať predmet verejného alebo iného spoločného záujmu a údajeuvedené v § 4 ods. 1 o tom, kto ju podáva; ak petíciu podáva petičný výbor, uvedú sa údajeuvedené v   § 4   ods. 1   o každom jeho   členovi.   Osoba určená na zastupovanie   v stykus orgánom verejnej správy podľa § 3 ods. 3 alebo 4 pripojí v petícii k menu, priezviskua adrese trvalého pobytu aj podpis.

Podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve ak petícia nemá náležitosti podľa odseku 1,príslušný   orgán   verejnej   správy   bezodkladne   vyzve   osobu,   ktorá   petíciu podala,   abyodstránila nedostatky petície v lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručenia výzvy,s poučením o následku ich neodstránenia. Ak osoba, ktorá petíciu podala, v tejto lehotenedostatky neodstráni, orgán verejnej správy petíciu odloží.

Z   napadnutého   rozhodnutia   vyplýva,   že   okresný   súd   pri   svojom   rozhodovanío návrhu sťažovateľky na vydanie rozhodnutia o jej zaregistrovaní ako nezávislej kandidátkyzastal názor, že petičné hárky nemožno dodatočne opraviť ani doplniť „údajmi, ktoré boli potrebné už v čase keď petícia bola podpisovaná“.

Je   teda   zrejmé,   že   okresný   súd   pri   svojom   rozhodovaní   nezohľadnil   obsahustanovenia § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve, a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu,pre ktorý   tak nemohol   urobiť. Naopak,   nekompromisne   zastal   právny názor,   že   petičnéhárky nemožno dopĺňať po tom, ako petenti vyjadria svoj súhlas s kandidatúrou nezávisléhokandidáta   svojím   podpisom   na   petícii.   Tento   záver   okresného   súdu   však   ústavný   súdhodnotí ako arbitrárny, keďže práve z § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve vyplýva možnosťzásahu do petície odstránením nedostatkov jej formálnych náležitostí.

Okresným súdom použitý výklad na prípad dopadajúcich ustanovení § 4 ods. 4 a § 5ods. 5 zákona o petičnom práve, ako aj § 16 ods. 9 a § 17 ods. 1 písm. f) zákona o voľbáchokresným súdom (a predtým aj miestnou volebnou komisiou) hodnotí ústavný súd akoprísne formalistický a popierajúci zásadu materiálnej ochrany základných práv a slobôd,v danom prípade predovšetkým základného práva na prístup k voleným a iným verejnýmfunkciám podľa čl. 30 ods. 4 ústavy.

Ústavný súd uznáva, že zákonom o petičnom práve stanovená lehota na odstránenienedostatkov   predkladanej   petície   (30   dní)   v prípade   registrácie   kandidátov   pre   voľbydo orgánov   samosprávy   obcí   nezohľadňuje   potrebu   plynulého   priebehu   volieb,   ktorejnaproti   tomu   zodpovedajú   krátke   lehoty   uvedené   v   §   17   ods.   4   a 5   zákona   o voľbácha § 250zb   OSP,   avšak v záujme   zabezpečenia   práva   na súdnu ochranu pred   prípadnýmnezákonným rozhodnutím miestnej volebnej komisie v súvislosti s registráciou kandidátovje   všeobecný   súd   povinný   prispôsobiť   tomu   výklad   a aplikáciu   príslušných   právnychnoriem.

Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia zákonných predpisov v súlades účelom základných práv a slobôd, ktoré sú súčasťou ústavy. Aplikáciou a výkladom týchtoustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu.Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú v občianskomsúdnom   konaní   poskytovať   materiálnu   ochranu   zákonnosti   tak,   aby   bola   zabezpečenáspravodlivá   ochrana   práv   a   oprávnených   záujmov   účastníkov   [(§   1   OSP),   obdobnenapr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04].

Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnychpredpisov   prihliadať   na   spravodlivú   rovnováhu   pri   poskytovaní   ochrany   uplatňovanýmprávam   a   oprávneným   záujmom   účastníkov   konania   (obdobne   napr.   III.   ÚS   271/05,III. ÚS 78/07).

Ak okresný súd preto nevykonal dokazovanie, ktorým by zisťoval, či sťažovateľkabola   miestnou   volebnou   komisiou,   prípadne   jej   zapisovateľkou,   ktorej   bola   petíciaodovzdaná, vyzvaná na odstránenie jej nedostatkov, a aj sám tak odmietol urobiť, keďže jepodľa § 250zb ods. 1 OSP aj on orgánom, ktorý môže vydať rozhodnutie o zaregistrovaníkandidáta, nepostupoval v súlade so zmyslom a účelom § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve,a tak nepochybne porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1ústavy, keď o právach a právom chránených záujmoch rozhodol bez aplikácie na vec savzťahujúcej   relevantnej   právnej   normy.   Zároveň   tým   zasiahol   do   základného   právana prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 ústavy. Sťažovateľkouvytýkaný nedostatok náležitostí petície bolo pritom možné podľa názoru ústavného súduodstrániť vo veľmi krátkom čase, ak nie ihneď.

Ústavný súd je presvedčený, že zákonodarcom ustanovená lehota, v rámci ktorej jesúd povinný vo veci rozhodnúť podľa § 250zb OSP (do troch dní), nemohla v tomto prípadebyť   tou   prekážkou,   ktorá   by   bránila   okresnému   súdu   postupovať   v konaní   ústavnekonformným spôsobom. Ak by to tak aj bolo, okresný súd mal povinnosť túto okolnosťdostatočným spôsobom presvedčivo odôvodniť, čo však neurobil.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že okresný súd postupom v konanívedenom   pod   sp.   zn.   11   S   1/2014   a napadnutým   rozhodnutím   porušil   sťažovateľkinozákladné právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj základné právo byťvolený do orgánov samosprávy obce zaručené v čl. 30 ods. 1   ústavy, ako to vyplývaz bodu 1 výroku tohto nálezu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojímrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boliporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo inýzásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Pri   rozhodovaní   o prípadnej   aplikácii   označenej   právomoci   bral   ústavný   súddo úvahy reálnosť dopadov prípadného zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia vecina ďalšie konanie. Považoval pritom za rozhodujúce, že voľby do orgánov obcí, v súvislostis ktorými okresný súd napadnuté konanie viedol, boli vykonané 15. novembra 2014 a v časerozhodovania   ústavného   súdu   o sťažnosti   už   nie   je   možné   žiadnym   spôsobom   volebnýproces a jeho výsledky zvrátiť, pretože tieto procesy boli zavŕšené uvedením starostu obcea poslancov   obecného   zastupiteľstva   do   ich   funkcií.   Zrušenie   napadnutého   rozhodnutiaa vrátenie   veci   na   ďalšie   konanie   už   v tomto   štádiu   postráda   právny   význam   a z tohtodôvodu ústavný súd svoju právomoc vyplývajúcu z čl. 127 ods. 2 ústavy nevyužil, čo saodrazilo v bode 4 výroku tohto nálezu (obdobne III. ÚS 304/2014).

Sťažovateľka   ďalej   vo   svojej   sťažnosti   požiadala   o   priznanie   finančnéhozadosťučinenie v sume 3 000 €. Túto žiadosť však bližšie nezdôvodnila.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že jeho právomoc priznať primerané finančnézadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy je fakultatívnej povahy a v žiadnom rozsahunijakým spôsobom nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd v konanío namietanom porušení sťažovateľkou označených práv poskytuje. V súvislosti s uvedenýmpovažuje   ústavný súd za dôležité   zdôrazniť   aj to,   že jeho   právomoc priznať   primeranéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy sťažovateľovi, ktorého sťažnosti vyhoviev merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési odškodnenie za porušeniezákladného   práva,   ale   má   len   akcesorickú   povahu.   Satisfakčný   potenciál   rozhodnutiaústavného súdu teda nie je autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsiparalelným   titulom   pre   domáhanie   sa   tejto   ochrany.   Takýmto   titulom   je   len   a výlučnepotreba chrániť konkrétne základné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto   práva ajprincíp právnej istoty (I. ÚS 235/03). Takáto náprava vo forme kompenzácie prichádza doúvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody užnie je možné napraviť zrušením rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedením do pôvodnéhostavu (obdobne napr. I. ÚS 15/02).

Pri rozhodovaní o žiadosti na priznanie finančného zadosťučinenia okrem skutočnosti, žetúto svoju žiadosť sťažovateľka neodôvodnila, vychádzal ústavný súd aj zo skutočnosti, ženáprava   porušených   základných   práv   zrušením   napadnutého   rozhodnutia   je   užbezpredmetná.   Zároveň   však   považoval   za   potrebné   prihliadnuť   aj   na   v istom   zmyslepasívny postoj sťažovateľky, ktorá sa na ústavný súd neobrátila hneď po vydaní a doručeníuznesenia   okresného   súdu,   ale   až   s odstupom   1   mesiaca,   hoci   si   musela   byť   vedomáblížiaceho sa termínu volieb, a ani nenavrhla vydanie dočasného opatrenia, ktorým by sadomáhala odloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia (jeho dôsledkom mohlo byť ajodloženie   volieb,   pričom   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   obdobná   situácia   nastalavo volebnom obvode obce Buzitka z dôvodu vydania uznesenia č. k. III. ÚS 651/2014-28zo 4. novembra 2014). Z toho dôvodu prebehli 15. novembra 2014 voľby do orgánov obceBelža aj bez toho, aby o registrácii kandidátnej listiny sťažovateľky bolo rozhodnuté ústavnekonformným   spôsobom.   S prihliadnutím   na   uvedené   ústavný   súd   sťažovateľke   priznalfinančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a na jeho zaplatenie zaviazal okresný súd v lehote 2mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 2 výroku tohto nálezu).

Napokon   ústavný   súd   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jejvznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupcasťažovateľky vyčíslil trovy konania v sume sumou 511,34 € a to za dva úkony právnejslužby vykonané v roku 2014 (prevzatie a príprava zastupovania, podanie sťažnosti) vrátanerežijného paušálu a 20 % DPH.

Ústavný   súd   vychádzal   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   z   priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorábola 804 €.

Úhradu priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13aods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 tak priznal 2-krát po 134 €,t. j. spolu 268 €, režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2014,t. j. 2-krát 8,04 €, čo spolu po zvýšení o 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľky jeplatcom DPH, pozn.) predstavuje sumu 340,90 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na   účet právnehozástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2015