SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 691/2014-21
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu RudolfaTkáčika o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛,, zastúpenej advokátomJUDr. Slavomírom Dubjelom, Žriedlova 3, Košice, ktorou namieta porušeniezákladného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4Ústavy Slovenskej republiky a práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenompod sp. zn. 11 S 1/2014 a jeho uznesením z 29. septembra 2014 v znení uzneseniaz 1. októbra 2014, takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prístup k voleným a inýmfunkciám zaručené v čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a základné právona súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesenímOkresného súdu Košice-okolie sp. zn. 11 S 1/2014 z 29. septembra 2014 v znení uzneseniaz 1. októbra 2014 p o r u š e n é b o l i.
2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučineniev sume 1 000 € (tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť jej dodvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia ⬛⬛⬛⬛ v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eura deväťdesiat centov) na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Slavomíra DubjelaŽriedlova 3, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. III. ÚS 691/2014-28 z 25. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného právana prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavypostupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 11 S 1/2014 a jeho uznesením z 29. septembra 2014 v znení uzneseniaz 1. októbra 2014.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa uchádzala o zvolenie za poslankyňuObecného zastupiteľstva obce Belža, avšak miestna volebná komisia v obci Belža (ďalej len„miestna volebná komisia“) ju rozhodnutím č. 229/14 z 24. septembra 2014 (ďalej len„rozhodnutie miestnej volebnej komisie“) nezaregistrovala. Z odôvodnenia rozhodnutiamiestnej volebnej komisie v obci Belža „možno iba vyvodiť, keďže to v rozhodnutí nie je uvedené priamo, že dôvodom pre neregistrovanie navrhovateľky ako kandidáta na kandidátnej listine je ustanovenie § 17 ods. 1 písm. f/ Zák. č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov - chýba alebo je neúplná petícia podľa § 16 ods. 9 Zák. č. 349/1990 Zb. v znení neskorších predpisov“.
Proti tomuto rozhodnutiu však sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na vydanierozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta podľa § 250zb Občianskeho súdneho poriadku (ďalejlen „OSP“), ktorý okresný súd uznesením č. k. 11 S 1/2014-8 z 29. septembra 2014 v zneníuznesenia č. k. 11 S 1/2014-15 z 1. októbra 2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)zamietol. Ako podstatný dôvod podania návrhu okresnému súdu sťažovateľka uvádzanedodržanie povinnosti vyplývajúcej z § 5 ods. 5 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve vznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“), ukladajúcej orgánuverejnej správy povinnosť bezodkladne vyzvať osobu, ktorá petíciu podala, na odstráneniejej nedostatkov v lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručenia výzvy s poučením onásledku ich neodstránenia. Uvedené preto v podanom návrhu aj namieta a rovnako namietaaj „prílišnú formálnosť postupu miestnej volebnej komisie obce Belža, keďže z kandidátnej listiny a zo súhlasu s kandidatúrou sú zrejmé osobné údaje navrhovateľky ako osoby, na podporu ktorej bola vedená petícia - podpora sťažovateľky ako nezávislého kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva obce Belža, jej meno bolo v záhlaví každého petičného hárku uvedené, keďže išlo o petíciu na podporu jej kandidatúry a je logické, že je to práve sťažovateľka, ktorá je osobou oprávnenou na styk s orgánmi verejnej správy vo veci petície na podporu jej kandidatúry ako nezávislého kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva obce Belža“.
Dôvody podania sťažnosti ústavnému súdu vidí sťažovateľka v arbitrárnosti uzneseniaokresného súdu popierajúc jeho závery, podľa ktorých «petenti ani nevedeli, akú petíciu podpisujú (teda, že podpisujú petíciu za podporu sťažovateľky ako nezávislej kandidátky do volieb poslancov obecného zastupiteľstva obce Belža), čo však nie je pravda. Petenti vedeli veľmi dobre, že svojím podpisom na petícii podporujú sťažovateľku ako nezávislú kandidátku do volieb poslancov obecného zastupiteľstva obce Belža. Uvedené vyplýva z toho, že záhlavie petície bolo vypísané už pred jej podpisovaním petentmi (záhlavie v znení: PETÍCIA na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta
na poslanca obecného zastupiteľstva vo volebnom obvode č. 1 podpísaná voličmi obce BELŽA vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v roku 2014... Orgán verejnej správy, ako je chápaný podľa § 4 ods. 4 Zákona o petičnom práve (v tomto prípade volebná komisia obce Belža) teda disponoval informáciou o tom, kto podáva petíciu vrátane údaja o trvalom pobyte predkladateľa petície a volebná komisia mala informáciu o tom, že sťažovateľka s petíciou na podporu jej kandidatúry súhlasí, keďže sama podpísala kandidátnu listinu, ktorej bola petícia prílohou. To, že aj petenti vedeli, koho podpisom podporujú, dosvedčuje aj fakt, že sama sťažovateľka všetkých 58 osôb navštívila osobne a požiadala ich o podpis petície...
Problémom podľa názoru sťažovateľky je najmä arbitrárne a svojvoľné odôvodnenie uznesenia súdu, ktoré nemá oporu v zákone. Súd uvádza, že ak vyššie uvedený nedostatok v petičných hárkoch bol prítomný v čase, keď ju petenti podpisovali, tak nebolo potrebné vyzývať sťažovateľku na odstránenie vád petície, keďže tieto údaje mali byť prítomné už v čase, keď bola petícia podpisovaná.
Ustanovenie 5 ods. 5 zák. č. 80/1990 Zb... však nerozlišuje povinnosť orgánu verejnej správy vyzývať, resp. nevyzývať na odstránenie vád petície podľa toho, či boli alebo neboli prítomné v čase, keď petíciu petenti podpisovali. Sťažovateľka v tomto smere namieta postup súdu, ktorý si „dotvoril“ resp. „pretvoril“ zákonom stanovenú povinnosť orgánu verejnej správy vyzvať predkladateľa petície na odstránenie vád petície tak, že orgán verejnej správy túto povinnosť nemá v prípade, ak vady petície boli prítomné už v čase podpisovania petentmi, čo je však mimo zákonného rámca povinností orgánu verejnej správy. Ten má jednoznačne stanovenú povinnosť vyzvať predkladateľa petície na odstránenie nedostatkov petície, pričom zákon nerozlišuje čas vzniku nedostatkov, a teda či boli prítomné už v čase podpisovania petentmi alebo až potom.
Sťažovateľka uvádza, že nedostatky v zapätí petičných hárkov bolo možné odstrániť naozaj úplne jednoducho - podpisom hárkov a doplnením údaja jej trvalého pobytu, ktorý koniec koncov v tak malej dedinke ako je Belža (cca 350 obyvateľov) aj tak každý pozná...».
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd v jej veci taktorozhodol:
„Právo sťažovateľky... na prístup k voleným a iným verejným funkciám, zakotveným v čl. 30 ods. 4 Ústavy SR a na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy... v konaní o vydanie rozhodnutia o registrovaní kandidáta podľa § 250zb OSP do volieb orgánov samosprávy obcí, vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 11S/1/2014 porušené bolo.
Ústavný súd zrušuje Uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 29.09.2014, č. k. 11S/1/2014-8 v spojení s opravným Uznesením zo dňa 01.10.2014, č. k. 11S/1/2014-15 a vracia vec Okresnému súdu Košice - okolie na ďalšie konanie.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- €, ktoré je sťažovateľke povinný zaplatiť Okresný súd Košice - okolie do dvoch mesiacov dní od právoplatnosti tohto nálezu.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v konaní vo výške 340,90 € s DPH..., ktoré je Okresný súd Košice - okolie povinný vyplatiť na účet JUDr. Slavomíra Dubjela...“
Na základe žiadosti ústavného súdu podal k veci vyjadrenie okresný súd podanímsp. zn. SprV/694/14 z 19. decembra 2014. Z obsahu tohto vyjadrenia vyplýva, že okresnýsúd považuje sťažnosť za nedôvodnú, pretože „zákonný sudca rozhodol vo veci na základe predložených listinných dôkazov a dospel k jednoznačnému záveru, ktorý bol premietnutý do výroku rozhodnutia vo veci č. k. 11S/1/2014“. Pre prípad vyslovenia porušeniaoznačených práv predsedníčka okresného súdu navrhuje nepriznať rozhodnutím ústavnéhosúdu finančné zadosťučinenie, vychádzajúc pritom z názoru, že takéto rozhodnutie samotnébude dostatočným zadosťučinením, keďže „výkon funkcie v obecnom zastupiteľstve je výkonom vo verejnom záujme obce“. Súčasťou stanoviska okresného súdu bolo aj vyjadreniezákonnej sudkyne ⬛⬛⬛⬛, v ktorom zákonná sudkyňa okresného súduuvádza, že okresný súd „vo veci rozhodol po zistení skutočného stavu veci, vykonal dokazovanie aj zabezpečením spisu 229/14 – Miestnej volebnej komisie v Belži, jej rozhodnutím zo dňa 24.9.2014 a obsahom spisu. Po takto vykonanom dokazovaní a aplikácii právnych noriem vo veci rozhodol. Sťažnosť... je neopodstatnená a nedôvodná lebo tunajší súd dospel k jednoznačnému záveru, že práve sťažovateľka nedodržala svoje povinnosti a podala petičné hárky, ktoré neboli vyplnené v súlade so Zákonom č. 85/1990 Z. z.“.
Ústavný súd v danej veci upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sas vyjadreniami účastníkov a spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 11 S 1/2014 dospelk názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Zároveňvychádzal z výslovného súhlasu okresného súdu s takýmto postupom obsiahnutého v jehovyjadrení sp. zn. SprV/694/14 z 19. decembra 2014, ako aj zo skutočnosti, že sťažovateľkasa k žiadosti ústavného súdu z 30. decembra 2014 o možnosti upustenia od ústnehopojednávania pred rozhodnutím vo veci nevyjadrila, hoci bola ústavným súdom výslovnepoučená, že ak nebude na túto výzvu reagovať, ústavný súd bude zastávať názor, žes upustením od ústneho pojednávania súhlasí.
II.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k volenýma iným verejným funkciám.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzivšeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základnýmprávam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a totak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale ajza dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy;napr. I. ÚS 13/00, I. ÚS 49/01).
Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavyspočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomutooprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bolaprávu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tentočlánok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojenís čl. 51 ústavy).
Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne pripomína, že nie je zásadneoprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré hopri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či vkonaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a akéskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavnéhosúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácies ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách(mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutievšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutímdošlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecnéhosúdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodenézávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následok porušeniezákladného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,I. ÚS 17/01).
Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sav jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy právneho poriadku Slovenskejrepubliky. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladnývýklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnejochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovanáplatná a účinná právna norma (II. ÚS 249/2011).
Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranuzákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnenýchzáujmov účastníkov (§ 1 OSP; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07,III. ÚS 332/09).
Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 30 ods. 4 ústavyústavný súd poznamenáva, že z doterajšej jeho rozhodovacej praxe vyplýva, že orgányzabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám porušia čl. 30 ods. 4 ústavy ajtým, že „sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu“ (III. ÚS 75/01), resp. ženezabezpečia „objektivitu konania“ (II. ÚS 9/00, III. ÚS 23/00). V tejto súvislosti ústavnýsúd uviedol (II. ÚS 5/03), že „v právnom štáte je nevyhnutné, aby každý orgán verejnejmoci... postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečí objektivitu svojhopostupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva alebo základnejslobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane a uplatňovaní základnéhopráva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento postup prebieha v právneformalizovanom rámci alebo iba v rámci faktickej činnosti príslušného orgánu.Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musí byť v činnostikaždého orgánu verejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehať na nediskriminačnomzáklade. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnej moci, ktorý priamoalebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovaním základného práva aleboslobody.“ Podobne vo veci sp. zn. PL. ÚS 35/03 ústavný súd uviedol: „... subjektom tohtopráva je každý občan Slovenskej republiky, ktorý sa o volenú funkciu uchádza. Obsahomuvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví voliči budú mať možnosť odovzdať svoj hlasv prospech niektorého z kandidátov za rovnakých podmienok vrátane možnosti dostať sa kinformáciám o jednotlivých kandidátoch rovnakým spôsobom.“
Sťažovateľka miestnej volebnej komisii a okresnému súdu ako orgánu, v ktoréhoprávomoci bolo prípadné pochybenie miestnej volebnej komisie napraviť, vytýka, žepri odovzdaní petície voličov na podporu svojej kandidatúry na poslankyňu obecnéhozastupiteľstva nebola o jej nedostatkoch poučená a ani vyzvaná na ich odstránenie podľa § 5ods. 5 zákona o petičnom práve. Pre právny záver súdu, že vada petície nemôže byťdodatočne odstránená, považuje napadnuté rozhodnutie dokonca za arbitrárne. Sťažovateľkataktiež namieta, že pri rozhodovaní o návrhu na jeho registráciu ako nezávislého kandidátapre voľby starostu obce podaného podľa § 250zb OSP zvolil okresný súd prísneformalistickú aplikáciu príslušných ustanovení zákona, keď sťažovateľkin návrh zamietoliba z dôvodu, že na každom podpisovom hárku petície nebolo uvedené meno, priezviskoa úplná adresa trvalého pobytu osoby, ktorá by bola určená na zastupovanie v stykus orgánom verejnej správy, a neakceptoval skutočnosť, že meno a priezvisko sťažovateľkyna týchto podpisových hárkoch uvedené bolo.
K právnemu posúdeniu sťažovateľkinho prípadu okresný súd v relevantnej častiodôvodnenia uviedol:
„Zo spisu Miestnej volebnej komisie Belža sp. zn.: 229/14 súd zistil, že navrhovateľka dňa 17.9.2014 predložila tejto volebnej komisii kandidátnu listinu pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva konané dňa 15.11.2014. Súčasťou kandidátnej listiny bola petícia podpísaná 58 voličmi podporujúcimi kandidatúru tohto nezávislého kandidáta. Miestna volebná komisia preskúmala predložené listiny a nezaregistrovala túto kandidátku z dôvodu, že v záhlaví pripojených petičných hárkov bol uvedený len akademický titul, krstné meno a priezvisko kandidáta – navrhovateľky. Posúdila, že ide o neúplnú petíciu (§ 17 ods. 1 písm. f/)...
Súd zistil, tiež aj navrhovateľka potvrdila, že petícia nemá náležitosti, lebo v označení petície nie sú uvedené bližšie údaje kandidátky, nebola uvedená adresa jej trvalého pobytu a chýba jej podpis. Tento nedostatok nebol odstránený do podania návrhu v tomto konaní a teda petícia nemá náležitosti požadované zákonom.
Navrhovateľka tvrdila, že nebola poučená a vyzvaná na odstránenie neúplných údajov v označení petície tak, ako je to uvedené v § 5 ods. 5 Zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve.
Súd však dospel k záveru, že takto neúplné označená petícia nemôže byť odstránená ani dodatočne. Petičné hárky musia obsahovať informácie jasne identifikujúce petíciu, ktorá sa má podporiť, už predtým ako petenti vyjadria svoj súhlas s obsahom petície svojim podpisom. Teda zo strany volebnej komisie nebolo potrebné vyzývať na doplnenie údajov, ktoré boli potrebné už v čase, keď petícia bola podpisovaná a nie v čase keď o nej rozhoduje volebná komisia. Z tohto dôvodu súd návrhu navrhovateľky na zaregistrovanie ako kandidátky na kandidátnej listina pre voľby do obecného zastupiteľstva Obce Belža zamietol.“
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sťažovateľku akonezávislú kandidátku pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva obce Belžanezaregistroval z dôvodu absencie náležitosti uvedenej v § 4 ods. 4 zákona o petičnompráve, a to konkrétne neuvedenia úplnej adresy trvalého pobytu osoby určenejna zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy na každom podpisovom hárku petíciea jej podpisu.
Podľa § 16 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbáchdo orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“)kandidátne listiny pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva podávajú politickéstrany, a to osobitne za každý volebný obvod, a nezávislí kandidáti.
Podľa § 16 ods. 9 zákona o voľbách súčasťou kandidátnej listiny nezávisléhokandidáta je petícia podpísaná voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný početpodpisov podľa veľkosti obce je uvedený v prílohe k tomuto zákonu. V petícii sapri každom podpise uvedie meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt,ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu. Početobyvateľov obce zverejní obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 85 dní pred dňomvolieb.
Podľa poznámky pod čiarou 4a), na ktorú odkazuje § 16 ods. 9 zákona o voľbách, sana podrobnosti ohľadne petície voličov použijú ustanovenia zákona o petičnom práve. Podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o voľbách miestna volebná komisia predloženékandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo je neúplná petíciapodľa § 16 ods. 9.
Podľa § 3 ods. 4 zákona o petičnom práve ak nie je vytvorený petičný výbor, musí sav petícii určiť osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, na styk s orgánom verejnej správy.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve ak podpisové hárky neobsahujú textpetície, musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, aká petícia sa má podporiť podpismi;na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvaléhopobytu osoby, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy.
Podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve petícia musí byť písomná, označenáslovom petícia a musí obsahovať predmet verejného alebo iného spoločného záujmu a údajeuvedené v § 4 ods. 1 o tom, kto ju podáva; ak petíciu podáva petičný výbor, uvedú sa údajeuvedené v § 4 ods. 1 o každom jeho členovi. Osoba určená na zastupovanie v stykus orgánom verejnej správy podľa § 3 ods. 3 alebo 4 pripojí v petícii k menu, priezviskua adrese trvalého pobytu aj podpis.
Podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve ak petícia nemá náležitosti podľa odseku 1,príslušný orgán verejnej správy bezodkladne vyzve osobu, ktorá petíciu podala, abyodstránila nedostatky petície v lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručenia výzvy,s poučením o následku ich neodstránenia. Ak osoba, ktorá petíciu podala, v tejto lehotenedostatky neodstráni, orgán verejnej správy petíciu odloží.
Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd pri svojom rozhodovanío návrhu sťažovateľky na vydanie rozhodnutia o jej zaregistrovaní ako nezávislej kandidátkyzastal názor, že petičné hárky nemožno dodatočne opraviť ani doplniť „údajmi, ktoré boli potrebné už v čase keď petícia bola podpisovaná“.
Je teda zrejmé, že okresný súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil obsahustanovenia § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve, a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu,pre ktorý tak nemohol urobiť. Naopak, nekompromisne zastal právny názor, že petičnéhárky nemožno dopĺňať po tom, ako petenti vyjadria svoj súhlas s kandidatúrou nezávisléhokandidáta svojím podpisom na petícii. Tento záver okresného súdu však ústavný súdhodnotí ako arbitrárny, keďže práve z § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve vyplýva možnosťzásahu do petície odstránením nedostatkov jej formálnych náležitostí.
Okresným súdom použitý výklad na prípad dopadajúcich ustanovení § 4 ods. 4 a § 5ods. 5 zákona o petičnom práve, ako aj § 16 ods. 9 a § 17 ods. 1 písm. f) zákona o voľbáchokresným súdom (a predtým aj miestnou volebnou komisiou) hodnotí ústavný súd akoprísne formalistický a popierajúci zásadu materiálnej ochrany základných práv a slobôd,v danom prípade predovšetkým základného práva na prístup k voleným a iným verejnýmfunkciám podľa čl. 30 ods. 4 ústavy.
Ústavný súd uznáva, že zákonom o petičnom práve stanovená lehota na odstránenienedostatkov predkladanej petície (30 dní) v prípade registrácie kandidátov pre voľbydo orgánov samosprávy obcí nezohľadňuje potrebu plynulého priebehu volieb, ktorejnaproti tomu zodpovedajú krátke lehoty uvedené v § 17 ods. 4 a 5 zákona o voľbácha § 250zb OSP, avšak v záujme zabezpečenia práva na súdnu ochranu pred prípadnýmnezákonným rozhodnutím miestnej volebnej komisie v súvislosti s registráciou kandidátovje všeobecný súd povinný prispôsobiť tomu výklad a aplikáciu príslušných právnychnoriem.
Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia zákonných predpisov v súlades účelom základných práv a slobôd, ktoré sú súčasťou ústavy. Aplikáciou a výkladom týchtoustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu.Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú v občianskomsúdnom konaní poskytovať materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečenáspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov [(§ 1 OSP), obdobnenapr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04].
Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnychpredpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovanýmprávam a oprávneným záujmom účastníkov konania (obdobne napr. III. ÚS 271/05,III. ÚS 78/07).
Ak okresný súd preto nevykonal dokazovanie, ktorým by zisťoval, či sťažovateľkabola miestnou volebnou komisiou, prípadne jej zapisovateľkou, ktorej bola petíciaodovzdaná, vyzvaná na odstránenie jej nedostatkov, a aj sám tak odmietol urobiť, keďže jepodľa § 250zb ods. 1 OSP aj on orgánom, ktorý môže vydať rozhodnutie o zaregistrovaníkandidáta, nepostupoval v súlade so zmyslom a účelom § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve,a tak nepochybne porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1ústavy, keď o právach a právom chránených záujmoch rozhodol bez aplikácie na vec savzťahujúcej relevantnej právnej normy. Zároveň tým zasiahol do základného právana prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 ústavy. Sťažovateľkouvytýkaný nedostatok náležitostí petície bolo pritom možné podľa názoru ústavného súduodstrániť vo veľmi krátkom čase, ak nie ihneď.
Ústavný súd je presvedčený, že zákonodarcom ustanovená lehota, v rámci ktorej jesúd povinný vo veci rozhodnúť podľa § 250zb OSP (do troch dní), nemohla v tomto prípadebyť tou prekážkou, ktorá by bránila okresnému súdu postupovať v konaní ústavnekonformným spôsobom. Ak by to tak aj bolo, okresný súd mal povinnosť túto okolnosťdostatočným spôsobom presvedčivo odôvodniť, čo však neurobil.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že okresný súd postupom v konanívedenom pod sp. zn. 11 S 1/2014 a napadnutým rozhodnutím porušil sťažovateľkinozákladné právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj základné právo byťvolený do orgánov samosprávy obce zaručené v čl. 30 ods. 1 ústavy, ako to vyplývaz bodu 1 výroku tohto nálezu.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojímrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boliporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo inýzásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Pri rozhodovaní o prípadnej aplikácii označenej právomoci bral ústavný súddo úvahy reálnosť dopadov prípadného zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia vecina ďalšie konanie. Považoval pritom za rozhodujúce, že voľby do orgánov obcí, v súvislostis ktorými okresný súd napadnuté konanie viedol, boli vykonané 15. novembra 2014 a v časerozhodovania ústavného súdu o sťažnosti už nie je možné žiadnym spôsobom volebnýproces a jeho výsledky zvrátiť, pretože tieto procesy boli zavŕšené uvedením starostu obcea poslancov obecného zastupiteľstva do ich funkcií. Zrušenie napadnutého rozhodnutiaa vrátenie veci na ďalšie konanie už v tomto štádiu postráda právny význam a z tohtodôvodu ústavný súd svoju právomoc vyplývajúcu z čl. 127 ods. 2 ústavy nevyužil, čo saodrazilo v bode 4 výroku tohto nálezu (obdobne III. ÚS 304/2014).
Sťažovateľka ďalej vo svojej sťažnosti požiadala o priznanie finančnéhozadosťučinenie v sume 3 000 €. Túto žiadosť však bližšie nezdôvodnila.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že jeho právomoc priznať primerané finančnézadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy je fakultatívnej povahy a v žiadnom rozsahunijakým spôsobom nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd v konanío namietanom porušení sťažovateľkou označených práv poskytuje. V súvislosti s uvedenýmpovažuje ústavný súd za dôležité zdôrazniť aj to, že jeho právomoc priznať primeranéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy sťažovateľovi, ktorého sťažnosti vyhoviev merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési odškodnenie za porušeniezákladného práva, ale má len akcesorickú povahu. Satisfakčný potenciál rozhodnutiaústavného súdu teda nie je autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsiparalelným titulom pre domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto titulom je len a výlučnepotreba chrániť konkrétne základné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva ajprincíp právnej istoty (I. ÚS 235/03). Takáto náprava vo forme kompenzácie prichádza doúvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody užnie je možné napraviť zrušením rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedením do pôvodnéhostavu (obdobne napr. I. ÚS 15/02).
Pri rozhodovaní o žiadosti na priznanie finančného zadosťučinenia okrem skutočnosti, žetúto svoju žiadosť sťažovateľka neodôvodnila, vychádzal ústavný súd aj zo skutočnosti, ženáprava porušených základných práv zrušením napadnutého rozhodnutia je užbezpredmetná. Zároveň však považoval za potrebné prihliadnuť aj na v istom zmyslepasívny postoj sťažovateľky, ktorá sa na ústavný súd neobrátila hneď po vydaní a doručeníuznesenia okresného súdu, ale až s odstupom 1 mesiaca, hoci si musela byť vedomáblížiaceho sa termínu volieb, a ani nenavrhla vydanie dočasného opatrenia, ktorým by sadomáhala odloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia (jeho dôsledkom mohlo byť ajodloženie volieb, pričom ústavný súd poukazuje na to, že obdobná situácia nastalavo volebnom obvode obce Buzitka z dôvodu vydania uznesenia č. k. III. ÚS 651/2014-28zo 4. novembra 2014). Z toho dôvodu prebehli 15. novembra 2014 voľby do orgánov obceBelža aj bez toho, aby o registrácii kandidátnej listiny sťažovateľky bolo rozhodnuté ústavnekonformným spôsobom. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd sťažovateľke priznalfinančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a na jeho zaplatenie zaviazal okresný súd v lehote 2mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 2 výroku tohto nálezu).
Napokon ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jejvznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupcasťažovateľky vyčíslil trovy konania v sume sumou 511,34 € a to za dva úkony právnejslužby vykonané v roku 2014 (prevzatie a príprava zastupovania, podanie sťažnosti) vrátanerežijného paušálu a 20 % DPH.
Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorábola 804 €.
Úhradu priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13aods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 tak priznal 2-krát po 134 €,t. j. spolu 268 €, režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2014,t. j. 2-krát 8,04 €, čo spolu po zvýšení o 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľky jeplatcom DPH, pozn.) predstavuje sumu 340,90 € (bod 3 výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnehozástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. januára 2015