SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 69/2016-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenejadvokátom JUDr. Vladimírom Pochom, advokátska kancelária, Hviezdoslavova 3,Bardejov, vo veci namietaného porušenia jej„základných a ľudských práv“podľa čl. 46ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky„v spojení s Listinou..., a jej ods. 2 čl. 37“a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 455/2015z 30. septembra 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t apre nesplnenie zákonompredpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola17. decembra 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesenímNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 455/2015z 30. septembra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že je účastníčkou konania vedenéhona okresnom súde pod sp. zn. 4 Ro 336/2001 o zaplatenie sumy 26,56 € s príslušenstvom.V označenomkonanísťažovateľkapožiadalao ustanovenieprávnehozástupcupre dovolacie konanie. Okresný súd jej uznesením z 8. novembra 2011 jej ustanovil právnuzástupkyňu. Právna zástupkyňa doručila okresnému súdu podanie označené ako„odstúpenie od zmluvy o poskytovaní právnych služieb“, na ktoré okresný súd reagovaluznesením zo 16. februára 2012, ktorým nevyhovel návrhu právnej zástupkyne.Proti uzneseniu okresného súdu zo 16. februára 2012 podala právna zástupkyňa odvolanie,o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 12 Co 27/2012 z 11. septembra2012 tak, že zrušil odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu a konštatoval,že rozhodovanie okresného súdu o podaní právnej zástupkyne bolo nadbytočné.Proti označenému uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie a zároveňžiadala o ustanovenie právneho zástupcu na účely dovolacieho konania. Okresný súduznesením z 29. novembra 2013 vyzval sťažovateľku na odstránenie vád podanéhodovolania a s jej žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu odkázal sťažovateľkuna Centrum právnej pomoci, pričom ju zároveň poučil o následkoch neodstránenianedostatkov jej dovolania. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolacie konanie zastavilpre neodstránenie nedostatku povinného právneho zastúpenia sťažovateľky advokátomv dovolacom konaní. Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že najvyšší súd rozhodol prílišneformalisticky, a to tak, že potrel podstatu občianskeho súdneho konania. Najvyššiemu súduvyčíta, že na zastavenie konania o dovolaní nestačí dôvod, že jej písomná žiadosť o právnupomoc adresovaná Centru právnej pomoci Svidník nebola podaná na predpísanom tlačive.
Sťažovateľka na základe uvedeného navrhovala, aby ústavný súd jej sťažnosťpredbežne prerokoval a prijal ju na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania aby rozhodoltýmto nálezom:
„1. Vyslovuje, že základné a ľudské práva ⬛⬛⬛⬛ v dovolaní pred Najvyšším súdom SR jeho konečným uznesením sp. zn. 5 Cdo 455/15 z 30. 9. 15 proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co 27/12 z 11. 9. 2012 boli v zmysle ods. 1/, čl.46 a ods. 2/, čl. 48 Ústavy SR v spojení s Listinou..., jej ods. 2/, čl. 37 /ust. zákon č. 23/51 Zb./, ale aj ods. 1/, čl. 6 Dohovoru v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Bardejove pod č. k. 4Ro 336/01 a s jeho pričinením porušené.
2. Zrušuje formálne, nezákonné, neústavné a nespravodlivé konečné uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 455/15 z 30. 9. 2015 a vracia mu túto vec na nové konanie a spravodlivé rozhodnutie so správnym právnym názorom a s tým, že sťažovateľke patrila a patrí bezplatná právna pomoc od štátu, na čo súdy vôbec neprihliadali, a to najmä v čase, kedy ešte tzv. centrá právnej pomoci u nás neexistovali /od 7. 1. 2003 do 31. 12. 2011/.
3. Priznáva ⬛⬛⬛⬛ spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške tisíc EUR, ktoré sú jej povinní uhradiť Najvyšší súd SR spoločne s príslušnom podielom podlá miery zodpovednosti a rozsahu právnych pochybení aj zo strany Okresného súdu v Bardejove a Krajského sudu v Prešove, a to do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnychaj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 49a nasledujúcich zákona o ústavnom súde). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovaneuviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitostitýkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhomna začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáhav petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľasvojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v posudzovanom prípade obsah sťažnostitrpí nedostatkami, ktoré majú za následok neurčitosť a neúplnosť sťažnosti ako takej.
Závažným obsahovým nedostatkom sťažnosti je skutočnosť, že napriek všeobecnýmtvrdeniam o nezákonnosti postupu všeobecných súdov absentuje akékoľvek odôvodneniesťažnosti, t. j. neobsahuje čo i len jedinú konkrétnu a určitú ústavnoprávne relevantnúnámietku, ktorá by mala svedčať v prospech záveru o porušení niektorého z nedostatočneoznačených základných práv alebo slobôd podľa ústavy a dohovoru napadnutým uznesenímnajvyššieho súdu. Navyše, vychádzajúc z obsahu petitu je potrebné konštatovať, že jenedostatočný, neurčitý, pretože v prípade namietaného porušenia niektorého zo základnýchpráv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je potrebné v petiteuviesť okrem namietaného porušenia uvedených článkov ústavy alebo dohovoru aj slovnéoznačenie toho-ktorého práva, ktorého porušenie sťažovateľka namieta. Pokiaľ ide o bod 1petitu, sťažovateľka žiada vyslovenie porušenia základných práv podľa označených článkovústavy„v spojení s Listinou..., jej ods. 2/ čl. 37“. Uvedená formulácia je opäť nepresnáa nejednoznačná.
Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzbymedzi relevantnými ustanoveniami zákona o ústavnom súde [§ 20 ods. 1 a § 50 ods. 1písm. a)] vyplýva, že sťažovateľka musí označiť základné práva a slobody, vysloveniaporušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov ústavy, ale musí ichkonkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08, IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akýchdôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.
Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti v spojení s jehoneurčitým petitom významné procesné dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľky,aby čo najpresnejšie opísala skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárokna ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolností musíodôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdeniepredloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súdu o individuálnejsťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy je teda vznesenierelevantných námietok zo strany sťažovateľky spočívajúcich v uvedení skutočnostísvedčiacich o porušení jej základných práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením,procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho orgánuverejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu atď.).Vznesenie takýchto námietok podanie sťažovateľky neobsahuje, pričom samotnýsubjektívny názor sťažovateľky o porušení jej práv nie je dostatočným dôvodom pre záver,že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré bydovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.
Ústavný súd v súhrne konštatuje, že sťažnosť, ktorá bola ústavnému súdu doručená,v predloženej podobe neobsahuje kvalifikované odôvodnenie ani určitý a vykonateľný petit,teda nespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákonao ústavnom súde.
Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobínedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnenínámietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje(m. m. III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014).
Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísanýchnáležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnejpovinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní predústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súdposudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právneprostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnostiadvokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinnývykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatiekonania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovenépredpoklady.
Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoréna uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a sícerelevantné odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti obsahovo korešpondujúces určitým návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd aj so zreteľomna kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky jej sťažnosti odmietol pre nesplneniezákonom predpísaných náležitostí.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími návrhmiformulovanými sťažovateľkou v petite sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. februára 2016