znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 69/08-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci namietaného   porušenia jeho základných práv podľa čl. 46, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 273/97 a „Zástupcom Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva (...)“ a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bolo 6. augusta 2007 doručené podanie MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Opakovaná sťažnosť“, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6, čl. 13 a čl. 14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 273/97 a „Zástupcom Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva (...)“.   Súčasťou   sťažnosti   bola   žiadosť   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Napriek   existujúcemu   Nálezu   Ústavného   súdu III. ÚS   76/01   a   existujúcemu rozsudku Európskeho súdu č.... Okresný súd   brutálnym a   absurdným spôsobom tieto nerešpektoval   a   zbytočné   prieťahy   neodstránil   a   svojským   svojvoľným   spôsobom   v prieťahoch pokračuje. Tento súd svojou protizákonnou nečinnosťou (má povinnosť - má úradnú povinnosť konať, ma ústavnú povinnosť' konať a má povinnosť konať na základe čl. 6 medzinárodného dohovoru) sudcovia súdu v Žiline sa od roku 1997 zabávajú a užívajú si sudcovskú moc! Vedeli, že sťažnosti na všetky nadriadené inštitúcie nemajú účinok (MS SR, Súdna rada SR, Ústavný súd ).

Nečinné boli aj zástupkyne SR pred Európskym súdom, keď úmyselne zabúdali na uplatnenie rozsudku č.... (...)

OS Žilina úmyselne a vedome zmaril žiadosť o vydanie predbežného opatrenia - zabezpečenie majetku škodcu, ktorý sťažovateľovi spôsobil škodu vo výške 264.424.-Sk plus úroky 2 omeškania trestným činom v roku 1996 (...)

Sťažovateľ sa domáha exekučného titulu už 10 rokov a 3-mesiace, ide o konanie jednoduché presiaknuté svojvoľnosťou OS Žilina, čo mu nadriadené inštitúcie blahosklonne tolerovali.“

Ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 69/08 z 18. marca 2008 nevyhovel žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a vyzval ho, aby   predložil   splnomocnenie   na   jeho   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom advokátom   v lehote   15   dní   odo   dňa   doručenia   uznesenia,   inak   bude   jeho   sťažnosť odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   bola   sťažnosť   sťažovateľa   doplnená   podaním z 15. apríla 2008, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 18. apríla 2008, v ktorom okrem iného v závere uviedol:

„Nemám peniaze, Vy (...), na advokáta, žiaden má nechce zastupovať zadarmo, (...) ja som plne invalidný (...).“

Rovnako   v   doplnení   podania   nedostatky   sťažnosti   neodstránil,   splnomocnenie   na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom nepredložil a iba v ňom použil hrubo urážlivé,   neprimerané   a dehonestujúce   výroky,   ako   aj útočné   a   agresívne   vyjadrenia   na adresu sudcu ústavného súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   ustanovenia   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Skúma   pritom   tak   všeobecné, ako aj osobitné   náležitosti   sťažnosti   vrátane   okolností,   ktoré   by   mohli   byť   dôvodom na jej odmietnutie.

Podľa   ustanovenia   § 25   ods. 2   tohto   zákona   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd konštatuje, že aj napriek výzve obsiahnutej v uznesení o nevyhovení žiadosti   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred   ústavným   súdom, aby sťažovateľ   v lehote   15   dní   od   doručenia   rozhodnutia   predložil   ústavnému   súdu splnomocnenie   pre   advokáta,   sťažovateľ   tak   neučinil.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd pripomína, že ak poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach v konaní o sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť   na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie   sťažnosti   urobiť,   je   procesnou   povinnosťou   sťažovateľa   a tiež   v jeho   záujme výzvu   ústavného   súdu   a pokyny   na   opravu   alebo   doplnenie   sťažnosti   v nej   obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 120/05, III. ÚS 265/05).

Ústavný   súd   už   v predchádzajúcich   prípadoch,   v ktorých   odmietol   sťažnosť sťažovateľa pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí z dôvodu, že používa útočný alebo hrubo urážlivý jazyk, judikoval, že Občiansky súdny poriadok ako generálna právna norma upravujúca civilný proces vo svojich základných ustanoveniach obsiahnutých v § 1 až § 6 okrem iného zakotvuje, že jeho úlohou je úprava postupu súdov a účastníkov konania tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Okrem toho tieto ustanovenia dávajú garanciu, že úlohou súdov je dbať na to, aby v rámci   občianskeho   súdneho   konania,   ktoré   je   jednou   zo   záruk   zákonnosti, nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb (napr. III. ÚS 26/07, III. ÚS 93/07, III. ÚS 183/07 a III. ÚS 11/08).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v doplnení   sťažnosti   prekročil   hranicu   normálneho   správania   a hrubo   urazil   sudcu ústavného súdu, a to v rozpore s princípom zachovávania úcty k právam iných, ktorý má byť v rámci občianskoprávneho konania v súlade s § 1 a § 2 Občianskeho súdneho poriadku rešpektovaný všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania   rešpektovali   ľudskú   dôstojnosť,   občiansku   česť   i   osobnosť   ďalších   účastníkov konania,   ale   i samotného   vo   veci   konajúceho   súdu   tak   vo   svojich   písomných, ako i verbálnych prejavoch (obdobne III. ÚS 52/06, III. ÚS 26/07, III. ÚS 93/07).

Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sťažnosť smie byť v zásade odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých   faktoch   a   rovnako   ak   používa   útočný,   resp. hrubo   urážlivý   jazyk (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 52/06, III. ÚS 26/07, III. ÚS 93/07, III. ÚS 52/08).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2008