znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 69/06-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. marca 2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť A. M., bytom D., a V. C., bytom N., zastúpených advokátkou JUDr. F. B., K., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 901/96 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. M. a V. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 901/96   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 901/96   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. M.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V. C.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Trenčín j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia A. M. a V. C. na účet advokátky JUDr. F. B., K., vo výške 8 603 Sk (slovom osemtisícšesťstotri slovenských korún) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Sťažnosti A. M. a V. C. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra 2005 doručená sťažnosť A. M., bytom D., a V. C., bytom N. (ďalej aj „sťažovateľky“), zastúpených advokátkou JUDr. F. B., K., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní o žalobnom návrhu navrhovateľky v 1. rade A. M. a navrhovateľky v 2. rade V. C. proti odporcovi M. Ž. „o neplatnosť vydržania pozemkov“ vedenom pod sp. zn. 8 C 901/96.

Sťažovateľky   vo   svojej   sťažnosti   uviedli,   že   sú   účastníčkami   konania   o určenie vlastníckeho práva vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 901/96. Právnym titulom nadobudnutia   spoluvlastníckeho   práva   k nehnuteľnosti   bolo   vydržanie   s poukazom na skutočnosť,   že   právny   predchodca   žalobkýň   získal   držbu   predmetných   nehnuteľností na základe zámennej zmluvy, ktorú uzatvoril v roku 1949 so svojou sestrou. Podľa názoru sťažovateliek   dochádza   v predmetnom   súdnom   konaní   k zbytočným   prieťahom. Do dnešného dňa nie je právna vec vedená pod sp. zn. 8 C 901/96 právoplatne skončená. Porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidia sťažovateľky v tom, že konanie   o určenie   vlastníckeho   práva   začaté   na   okresnom   súde   podaním   žaloby 15. novembra   1996   do   dnešného   dňa   nie   je   právoplatne   skončené,   v dôsledku   čoho dochádza u sťažovateliek k stavu právnej neistoty.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľky   navrhli,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. č. k. 8 C 901/96 porušil právo A. M. a V. C., aby sa vec prejednala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2. Okresnému súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 901/96 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie meritórne rozhodnutá.

3. Sťažovateľkám v prvom aj druhom rade priznáva finančné zadosťučinenie v sume každej po 150.000,- Sk a trovy právneho zastúpenia.“

Sťažovateľky   si   uplatňujú   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia vo výške   každej   po   150   000   Sk.   Svoj   nárok   na   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia zdôvodnili tým, že od podania návrhu do dnešného dňa sú v stave právnej neistoty.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu, ktorý vo svojom vyjadrení z 31. januára 2006 uviedol prehľad vykonaných úkonov v danej právnej   veci   a konštatuje,   že   skutková   a právna   zložitosť   sporu   bola   pomerne   vysoká vzhľadom na titul nadobudnutia spoluvlastníckeho práva žalobkýň, ktorým bolo vydržanie. Neboli zistené prieťahy zo strany žalobkýň, avšak do pozornosti súdu dáva, že žalobkyne až v roku   2001   upresňovali   svoj   žalobný   návrh.   V konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom zo strany okresného súdu od 25. apríla 1997 (výsluch žalobkyne v 1. rade) do 6. novembra 1998 (rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia). Právoplatnosťou rozsudku Krajského   súdu   v Trenčíne   (ďalej   len   „krajský   súd“)   č.   k.   4   Co/257/2003-222 z 24. novembra 2004, ktorá nastala 28. januára 2005, bol odstránený stav právnej neistoty žalobkýň. Od uvedeného dňa je meritum sporu právoplatne rozhodnuté a zostáva rozhodnúť už len o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania. Žalobkyne podali ústavnému súdu svoju sťažnosť až 28. decembra 2005, teda 11 mesiacov po tom, ako bol odstránený stav ich právnej neistoty.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   z   31.   januára   2006   súhlasil s upustením   od   ústneho   pojednávania.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľov   v sťažnosti z 28. decembra 2005 taktiež súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 69/06-20 z 1. marca 2006 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre naplnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   8   C   901/96,   v rámci   ktorého sťažovateľky namietajú zbytočné prieťahy, možno hodnotiť ako konanie, ktoré je náročné po skutkovej a právnej stránke vzhľadom na to, že nadobúdacím titulom spoluvlastníckeho práva je vydržanie.

V rámci   hodnotenia   podľa   druhého   kritéria,   t.   j.   správania   účastníkov   konania, ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľky   svojím   správaním   neprispeli   k celkovej   dĺžke konania.

Zo spisu okresného súdu v právnej veci sp. zn. 8 C 901/96 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa 15. novembra 1996 bol okresnému súdu podaný návrh na začatie konania.Dňa 22. novembra 1996 bol nariadený výsluch na 3. december 1996.Dňa 2. decembra 1996 telefonicky ospravedlnila neúčasť na výsluchu navrhovateľka v 2. rade.

Dňa 3. decembra 1996 okresný súd vyzval navrhovateľky na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania.

Dňa 13. decembra 1996 bol zaplatený súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania navrhovateľkou v 2. rade.

Dňa 16. decembra   1996 bol   odporca   vyzvaný na vyjadrenie k návrhu na začatie konania.

Dňa 17. decembra 1996 bol zaplatený súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania navrhovateľkou v 1. rade.

Dňa 27. decembra 1996 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania.

Dňa 17. apríla 1997 bol určený termín výsluchu navrhovateliek na 25. apríl 1997. Dňa 25. apríla 1997 sa na okresnom súde uskutočnil výsluch.Dňa 14. augusta 1998 bol okresnému súdu doručený návrh na predbežné opatrenie.Dňa 6. novembra 1998 okresný súd zamietol návrh navrhovateliek na predbežné opatrenie.

Dňa 6. novembra 1998 okresný súd vyzval navrhovateľky na úpravu petitu návrhu na začatie konania.

Z   9.   novembra   1998   sa   v spise   nachádza   upozornenie   predsedu   okresného   súdu na prieťahy v konaní.

Dňa 1. decembra 1998 okresný súd opätovne vyzval navrhovateľky na úpravu petitu návrhu na začatie konania.

Dňa   4.   decembra   1998   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   navrhovateliek proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré navrhovateľky podali krajskému súdu 27. novembra 1998.

Dňa   14.   decembra   1998   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   navrhovateliek, ktorým   reagovali   na   list   okresného   súdu,   ktorý   ich   vyzval   na   odstránenie   vád   návrhu na začatie konania.

Z 26. januára 1999 sa v spise nachádza úradný záznam, v rámci ktorého predseda okresného súdu upozorňuje na nutnosť plynulosti konania.

Dňa 29. januára 1999 okresný súd vyzval navrhovateľky, aby oznámili súdu, či ich podaním,   ktoré   bolo   doručené   okresnému   súdu   14.   decembra   1998,   vznášajú   námietku zaujatosti   zákonnej   sudkyne.   Zároveň   bol   odporca   vyzvaný   na   vyjadrenie   k odvolaniu navrhovateliek.

Dňa   24.   februára   1999   nahliadol   do   spisu   E.   C.,   ktorý   bol   na to   splnomocnený navrhovateľkou v 1. rade.

Dňa   26.   februára   1999   nahliadol   do   spisu   E.   C.,   ktorý   bol   na to   splnomocnený navrhovateľkou v 1. rade.

Dňa   26.   februára   1999   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   E.   C.,   ktorého splnomocnila   navrhovateľka   v 1.   rade,   v ktorom   sa   uvádza,   že   navrhovateľka   v 1. rade nevznáša námietku zaujatosti zákonnej sudkyne.

Dňa 8. marca 1999 bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľky v 2. rade, v ktorom sa uvádza, že nevznáša námietku zaujatosti zákonnej sudkyne.

Dňa 8. marca 1999 bol spis doručený krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní.

Dňa 31. marca 1999 krajský súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12. mája 1999.

Dňa 29. apríla 1999 bol podaný návrh na zabezpečenie dôkazov.Dňa 30. apríla 1999 sa spis vrátil okresnému súdu.Dňa 3. júna 1999 bol vytýčený termín pojednávania na 30. jún 1999.Dňa   15.   júna   1999   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   odporcu,   v ktorom sa uvádza, že sa k odvolaniu navrhovateliek nevyjadruje.

Dňa 30. júna 1999 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa 13. júla 1999 do spisu nahliadol zástupca navrhovateliek Ing. E. C.Dňa 20. júla 1999 bolo okresnému súdu doručené doplnenie žaloby.Dňa   8.   novembra   1999   okresný   súd   vyzval   zástupcu   navrhovateliek   na   zaslanie dedičského rozhodnutia po nebohom Š. M. a zároveň ho vyzval, aby oznámil, či doplnenie žaloby má súd považovať za návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania – JUDr. L. na strane odporcu. Okresný súd požiadal o zapožičania notárskeho spisu notárky JUDr. L. sp. zn. N 162/94, Nz 123/95.

Dňa 16. novembra 1999 notárka JUDr. Z. L. doručila okresnému súdu vyžiadaný spis.Dňa 23. novembra 1999 bolo okresnému súdu doručené doplnenie žaloby. Zároveň zástupca   navrhovateliek   oznámil   okresnému   súdu,   aby   jeho   podanie   bolo   považované aj za návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu.

Dňa   11.   januára   2000   bol   v spise   urobený   úradný   záznam,   že   zákonná   sudkyňa je od 2. januára 2000 na stáži na krajskom súde.

Dňa   13.   januára   2000   bol   zástupca   navrhovateliek   vyzvaný   okresným   súdom na zaslanie dvoch rovnopisov doplnenia žaloby.

Dňa   2.   februára   2000   bola   okresnému   súdu   doručená   odpoveď   zástupcu navrhovateliek na výzvu z 13. januára 2000.

Dňa   8.   marca   2000   okresný   súd   vyzval   zástupcu   navrhovateliek   na   doplatenie súdneho poplatku za doplnený žalobný petit a odporkyňa v 2. rade – notárka JUDr. L. bola vyzvaná na vyjadrenie k žalobe.

Dňa 8. marca 2000 zástupca navrhovateliek nahliadol do spisu.Dňa 27. marca 2000 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu v 1. rade k rozšíreniu žaloby.

Dňa 4. apríla 2000 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporkyne v 2. rade k žalobe.

Dňa   10.   apríla   2000   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   na   oslobodenie navrhovateliek od platenia súdneho poplatku.

Dňa 11. apríla 2000 okresný súd zaslal navrhovateľkám potvrdenie o majetkových pomeroch.

Dňa   3.   mája   2000   bolo   okresnému   súdu   doručené   potvrdenie   o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch navrhovateľky v 1. rade.

Dňa 5. mája 2000 okresný súd urgoval navrhovateľku v 2. rade ohľadom zaslania potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa   12.   mája   2000   bolo   okresnému   súdu   doručené   potvrdenie   o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch navrhovateľky v 2. rade.

Dňa   23.   mája   2000   bola   agenda   sudkyne   JUDr.   A.   Z.   presunutá   do oddelenia sudkyne Mgr. A. N. s účinnosťou od 24. mája 2000.

Dňa   6.   júna   2000   okresný   súd   uznesením   rozhodol   o nepriznaní   oslobodenia od platenia súdneho poplatku navrhovateľke v 2. rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22. júla 2000.

Dňa 6. júna 2000 okresný súd uznesením priznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku navrhovateľke v 1. rade.

Dňa 4. septembra 2000 bola navrhovateľka v 2. rade vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 500 Sk.

Dňa 18. septembra 2000 navrhovateľka v 2. rade zaplatila súdny poplatok.Dňa 20. novembra 2000 bol vytýčený termín pojednávania na 20. december 2000.Dňa 20. decembra 2000 sa konalo pojednávanie.Dňa   8.   januára   2001   opatrením   predsedníčky   okresného   súdu   sa   agenda,   ktorú vybavovala sudkyňa JUDr. Z. pred odchodom na stáž na krajský súd, vrátila JUDr. Z.Dňa 15. januára 2001 bolo okresnému súdu doručené upresnenie žalobného petitu.Dňa   16.   januára   2001   bolo   okresnému   súdu   doručené   stanovisko   zástupcu navrhovateliek k vyjadreniu odporkyne v 2. rade.

Dňa 16. februára 2001 okresný súd uznesením pripustil, aby do konania vstúpila na strane žalovaného JUDr. Z. L., notárka. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. apríla 2001.Dňa 14. mája 2001 okresný súd vytýčil termín pojednávania na 13. jún 2001.Dňa 14.   mája 2001 okresný   súd   vyžiadal zo Štátneho okresného archívu   T.   spis sp. zn. C 302/57.

Dňa 23. mája 2001 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti odporcu v 1. rade na pojednávaní stanovenom na 13. jún 2001.

Dňa 24. mája 2001 okresný súd preročil pojednávanie na 5. september 2001.Dňa 28. mája 2001 bola okresnému súdu doručená odpoveď Štátneho okresného archívu T., v ktorej sa uvádza, že vyžiadaný spis sp. zn. C 302/1957 sa vo fonde archívu nenachádza.

Dňa 28. mája 2001 okresný súd vyžiadal od Štátneho okresného archívu T. spisy sp. zn. E 408/60 a E 731/58.

Dňa 13.   júna 2001   bola okresnému súdu   doručená   odpoveď   Štátneho okresného archívu T., že spisy „E“ sa v archíve nenachádzajú.

Dňa 2. júla 2001 bola okresnému súdu doručená žiadosť navrhovateľky v 2. rade o zaslanie fotokópie zo spisu.

Dňa 5. septembra 2001 sa konalo pojednávanie.Dňa 29. novembra 2001 bol určený termín pojednávania na 16. január 2002.Dňa 16. januára 2002 sa konalo pojednávanie.Dňa 19. februára 2002 okresný súd určil pojednávanie na 18. marec 2002.Dňa 1. marca 2002 bol okresnému súdu doručený návrh zástupcu navrhovateliek na doplnenie dokazovania.

Dňa 6. marca 2002 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti odporcu v 1. rade na pojednávaní stanovenom na 18. marec 2002.

Dňa 7. marca 2002 okresný súd zrušil termín pojednávania, ktorý bol stanovený na 18. marec 2002.

Dňa 21. marca 2002 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie o kúpeľnej liečbe odporcu v 1. rade.

Dňa 31. mája 2002 okresný súd stanovil termín pojednávania na 4. september 2002.Dňa 4. septembra 2002 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa   4.   septembra   2002   oznámila   odporkyňa   v 2.   rade,   že   nežiada   náhradu   trov konania.

Dňa   21.   októbra   2002   okresný   súd   uznesením   zastavil   konanie   proti   odporkyni v 2. rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. novembra 2002.

Dňa 23. októbra 2002 okresný súd stanovil termín ohliadky na mieste samom na 14. november 2002.

Dňa 14. novembra 2002 sa uskutočnila ohliadka na mieste samom.Z   22.   novembra   2002   sa   v spise   nachádza   úradný   záznam   o tom,   že   zástupca navrhovateliek telefonicky požiadal o oznámenie termínu pojednávania.

Dňa 10. marca 2003 bol vytýčený termín pojednávania na 9. apríl 2003.Dňa   9.   apríla   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Na   pojednávaní   bol   vyhlásený čiastočný rozsudok.

Dňa   16.   apríla   2003   bol   okresnému   súdu   doručený   rozsudok   sp.   zn. C   79/50 z 28. septembra 1950, ktorý súdu zaslal odporca.

Dňa 9. mája 2003 sa v spise nachádza žiadosť o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozsudku do 23. mája 2003.

Dňa 7. júla 2003 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu, ktorý ho zaslal krajskému súdu 1. júla 2003.

Dňa 9. júla 2003 bol zástupca navrhovateliek vyzvaný na vyjadrenie k odvolaniu odporcu.

Dňa 9. júla 2003 bol odporca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie a zároveň bol vyzvaný na zaslanie rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva vo svojom odvolaní.Dňa 16. júla 2003 bol súdny poplatok za odvolanie zaplatený.Dňa   22.   júla   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   zástupcu navrhovateliek k odvolaniu odporcu.

Dňa 13. augusta 2003 bol spis postúpený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.Dňa 23. júna 2004 bol krajskému súdu doručený doklad (pozemnoknižná žiadosť), ktorý zaslal odporca.

Dňa 8. októbra 2004 bol stanovený termín pojednávania na 24. november 2004. Dňa 24. novembra 2004 sa konalo na krajskom súde pojednávanie. Odvolací súd čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa zmenil.

Dňa 5. januára 2005 zástupca navrhovateliek nahliadol do spisu.Dňa 11. januára 2005 bol spis doručený okresnému súdu.Dňa 17. januára 2005 bol daný pokyn kancelárii na vypravenie rozsudku odvolacieho súdu účastníkom a pokyn na vyznačenie právoplatnosti na rozsudku.

Dňa   25.   januára   2006   bol   zástupca   navrhovateliek   vyzvaný   na   vyčíslenie   trov konania.

Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 8 C 901/96 došlo k zbytočným prieťahom od 25. apríla 1997 (informatívny výsluch) do 6. novembra 1998   (uznesenie   o zamietnutí   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia),   t.   j.   v trvaní 18 mesiacov,   a od   17.   januára   2005   (pokyn   okresného   súdu   na   vypravenie   rozsudku odvolacieho súdu) do 25. januára 2006 (výzva na vyčíslenie trov konania), t. j. v trvaní 12 mesiacov. Celkové prieťahy v konaní predstavujú dobu 30 mesiacov. Zistený postup okresného   súdu   vo   veci   ústavný   súd   charakterizuje   ako   rozporný   s ústavou   zaručeným právom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto vyslovil porušenie tohto základného práva (bod 1 výroku nálezu). Takýto postup okresného súdu vzhľadom na dĺžku konania v trvaní takmer 10 rokov je ústavne neakceptovateľný.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 901/96 konať (bod 2 výroku nálezu).

Sťažovateľky si uplatnili priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške každej po 150 000 Sk. Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnili tým, že nekonaním okresného súdu sú v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateliek a vyslovil porušenie ich základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 901/96 a prikázal okresnému súdu, ktorý ich právo   porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške po 40 000 Sk každej zo sťažovateliek. Ústavný   súd   vzal   do   úvahy   predmet   sporu, jeho   zložitosť   a dĺžku   jeho   trvania.   Výšku zadosťučinenia   stanovil   ústavný   súd   najmä   s ohľadom   na   zistené   obdobie   nečinnosti okresného súdu a na vyššie uvedené kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu. Ústavný súd zdôrazňuje, že konanie vo veci trvá už takmer 10 rokov bez nastolenia právnej istoty účastníkov.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Sťažovateľky boli vo veci sčasti úspešné, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa   ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.

Podľa   §   13   ods.   3   vyhlášky   č.   655/2004   Z.   z.   základná   sadzba   tarifnej   odmeny sa zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Právna   zástupkyňa   si   podaním   z 9.   marca   2006   uplatnila   náhradu   trov   právneho zastúpenia   vo   výške   8   736   Sk   za   štyri   úkony   právnej   služby   (po   dva   úkony   u dvoch sťažovateliek). Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateliek odmenu za dva úkony právnej   služby   u   každej   sťažovateľky,   a   to   prevzatie   a   prípravu   zastúpenia   vrátane prvej porady   a   napísanie   sťažnosti.   Podľa   takto   určených   kritérií   sú   trovy   právneho zastúpenia   za dva   úkony   právnej   služby   u dvoch   sťažovateliek   vo   výške   8   603   Sk (odmena za jeden úkon je 2 501 Sk a režijný paušál za jeden úkon je 150 Sk, teda 2 501 Sk x 4 mínus 20 % podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a plus 4 x režijný paušál po 150   Sk),   ktoré   ústavný   súd   zaviazal   okresný   súd   uhradiť   právnej   zástupkyni sťažovateliek.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2006