znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 69/05-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. marca 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Jozefa   Fúru,   bytom   B.   Š.,   zastúpeného   advokátkou JUDr. I. G., Advokátska kancelária, Z., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 3, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva podľa čl. 2 ods. 2, čl. 4 ods. 1 a ods. 3, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a ods. 3, čl. 31, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods.   2   Listiny   základných   práv   a   slobôd   rozhodnutím   Ústredia   práce,   sociálnych   vecí a rodiny, Bratislava, pracoviska Banská Bystrica, číslo: 2004/3419/PO zo 4. októbra 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Jozefa   Fúru   o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra 2004 doručená sťažnosť Jozefa Fúru, bytom B. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou   JUDr.   I.   G.,   Advokátska   kancelária,   Z.,   ktorou   namieta   porušenie svojho základného práva podľa čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 3, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva podľa čl. 2 ods. 2, čl. 4 ods. 1 a ods. 3, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a ods. 3, čl. 31, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, pracoviska Banská Bystrica (ďalej len „ústredie“), číslo: 2004/3419/PO zo 4. októbra 2004, ktorým bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici (ďalej len „úrad“) číslo: 04092/2004-OPČ-BS z 9. augusta 2004,   ktorým   sa zastavilo   konanie   pre   nepredloženie   požadovaných   podkladov   vo   veci o vydanie preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „preukaz ŤZP“).

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   ústredie   svojím   rozhodnutím   číslo: 2004/3419/PO   zo 4.   októbra   2004   porušilo   jeho   základné   práva   tým,   že   zamietlo   jeho odvolanie   a potvrdilo   rozhodnutie   úradu   číslo:   04092/2004-OPČ-BS   z 9.   augusta   2004, ktorým bolo zastavené konanie o vydanie preukazu ŤZP z dôvodu, že nedoplnil vyžadované doklady, pričom podľa jeho názoru zákon mu neukladá povinnosť takéto doklady predložiť. Podľa jeho názoru je daná právomoc ústavného súdu z dôvodu, že ide o rozhodnutie, ktoré má procesnú povahu, a teda je podľa § 248 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“)   nepreskúmateľné   v rámci   správneho   súdnictva.   Rozhodnutie   ústredia   bolo sťažovateľovi doručené 11. októbra 2004. Sťažovateľ uvádza, že má trvalo nepriaznivý zdravotný stav, trpí viacerými chorobami a keďže liečenie a jeho život si vyžaduje nemalé finančné náklady, chcel získať preukaz ŤZP podľa § 57 ods. 3 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnej pomoci“). Uvádza,   že   Sociálnou   poisťovňou   mu   bola   stanovená   80   %   miera   poklesu   schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom podľa jeho názoru kritériá na určovanie tejto miery sú   prísnejšie   ako   pre   posudzovanie   miery   funkčnej   poruchy   pre   potreby   vydania preukazu ŤZP.

Podľa sťažovateľa bolo konaním ústredia porušené jeho základné právo podľa čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 3, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a základné právo podľa čl. 2 ods. 2, čl. 4 ods. 1 a ods. 3, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a ods. 3, čl. 31, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny tým, že úrad, resp. aj ústredie trvali   na   predložení   dokladov,   ktoré   zákon   o sociálnej   pomoci   nevyžaduje   (výpisy psychologických, neurologických vyšetrení, prípadne výpisy iných odborných vyšetrení nie staršie ako 6 mesiacov, v prípade hospitalizácií v nemocnici aj prepúšťacie správy). Tieto doklady   mal   podľa   sťažovateľa   úrad   vyžiadať   od   zdravotníckeho   zariadenia   alebo od ošetrujúceho lekára sťažovateľa. Ďalej úrad pochybil podľa názoru sťažovateľa aj v tom, že nerozhodol o námietke zaujatosti posudkových lekárov MUDr. B. a MUDr. M. a úrad ani ústredie sa nedostatočne zaoberali námietkami a návrhmi sťažovateľa.

Sťažovateľ   navrhuje   priznať   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 101 000   Sk.   Návrh   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľ odôvodňuje   tým,   že   nevydaním   preukazu   ŤZP   je   znevýhodňovaný   v dopravných prostriedkoch,   v lekárňach   a u lekárov,   nedostáva   kompenzačné príspevky,   čo   sa   u neho prejavuje pocitom psychickej traumy a zanecháva to ďalšie ujmy na jeho zdraví.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Rozhodnutím   Ústredia   práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny,   Bratislava,   pracovisko Banská Bystrica č. k. 2004/3419/PO zo dňa 4. 10. 2004, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici č. k. 04092/2004-OPČ-BS zo dňa 9.   8.   2004   o   zastavení   konania   a   zamietnutí   odvolania   sťažovateľa   z dôvodu,   že   tento nepredložil   požadované   doklady   potrebné   na   posúdenie   zdravotného   stavu   na   účely konania,   že   sa   jedná   o   občana   s ťažkým   zdravotným   postihnutím   s potrebou   vydania preukazu   ŤZP   podľa   zákona   č.   195/1998   Z.   z.   o   sociálnej   pomoci   v znení   neskorších predpisov došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa ustanovení čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a), ods. 3, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 2 ods. 2, čl. 4 ods. 1, ods. 3, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2,3, čl. 31, čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd.

Rozhodnutie   Ústredia   práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny,   Bratislava,   pracovisko Banská Bystrica č. k. 2004/3419/PO zo dňa 4. 10. 2004 sa zrušuje a vec sa vracia na nové prejednanie a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici pri dodržaní vyššie uvedených zákonných ustanovení.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, pracovisko Banská Bystrica je povinné nahradiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 101.000,- Sk.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, pracovisko Banská Bystrica je povinné nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 14.010,- Sk (prevzatie a príprava zastúpenia, rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu, spísanie sťažnosti).“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa   čl.   13   ods.   1   písm.   a)   ústavy   povinnosti   možno   ukladať   zákonom   alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Podľa čl. 13 ods. 3 ústavy zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

Podľa   čl.   16   ods.   1   ústavy   nedotknuteľnosť   osoby   a   jej   súkromia   je   zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   19   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   na   zachovanie   ľudskej   dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa   čl.   19   ods.   2   ústavy   každý   má   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 40 ústavy každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia   majú   občania   právo   na   bezplatnú   zdravotnú   starostlivosť   a   na   zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 2 ods. 2 listiny štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch a v medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 4 ods. 1 listiny povinnosti možno ukladať iba na základe zákona a v jeho medziach a len pri zachovaní základných práv a slobôd.

Podľa čl. 4 ods. 3 listiny zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

Podľa   čl.   7   ods.   1   listiny   nedotknuteľnosť   osoby   a   jej   súkromia   je   zaručená. Obmedziť ju možno iba v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   10   ods.   2   listiny   každý   má   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa   čl.   10   ods.   3   listiny   každý   má   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa čl. 31 listiny každý má právo na ochranu zdravia. Občania majú na základe verejného   poistenia   právo   na   bezplatnú   zdravotnícku   starostlivosť   a   na   zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   skúmal,   či   v danom   prípade   nejde   o   nedostatok   právomoci ústavného súdu. Ústavný súd stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (I. ÚS 24/00, III. ÚS 53/02). V nadväznosti na to je však nutné s ohľadom na okolnosti   daného   prípadu   zdôrazniť,   že aj taký   zásah   podlieha   princípu   subsidiarity právomoci ústavného súdu,   a je preto podmienený tým, že zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne konanie všeobecného súdu nie je napraviteľné účinným procesným prostriedkom alebo postupom nadriadeného alebo inštančne vyššieho stupňa všeobecného súdu.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak navrhovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods.   1 OSP sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní   je   predpokladom   postupu   podľa   tejto   hlavy,   aby   išlo   o   rozhodnutie,   ktoré po vyčerpaní   riadnych   opravných   prostriedkov,   ktoré   sa   preň   pripúšťajú,   nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 248 písm. a) OSP súdy v rámci rozhodovania o žalobách proti rozhodnutiam správnych   orgánov   nepreskúmavajú   rozhodnutia   správnych   orgánov   predbežnej   povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že   rozhodnutie,   ktoré   napáda,   je   procesnej   povahy,   teda   podľa   § 248   písm.   a)   OSP nepodlieha   prieskumnej   právomoci   všeobecných   súdov,   ale   je   daná   priamo   právomoc ústavného   súdu.   Prvostupňové   rozhodnutie   o   zastavení   konania   a druhostupňové rozhodnutie,   ktorým   sa   zamietlo   odvolanie   sťažovateľa   a   potvrdilo   prvostupňové rozhodnutie, je síce procesnej povahy, avšak § 248 písm. a) OSP nemá na mysli akékoľvek rozhodnutia   procesnej   povahy,   ale   rozhodnutia   procesnej   povahy   týkajúce   sa   vedenia konania, ako sú napr. rozhodnutie o postúpení podania príslušnému orgánu, rozhodnutie o predvolaní, o predĺžení a nepredĺžení lehoty, rozhodnutie o nariadení dokazovania, teda ide o kategóriu rozhodnutí, ktorými orgán, ktorý ich vydal, nie je viazaný a môže ho zmeniť bez   toho,   aby   sa   na   to   vyžadoval   opravný   prostriedok.   Teda   preskúmanie   rozhodnutia ústredia, ktorým sa potvrdilo prvostupňové rozhodnutie o zastavení konania vo veci vydania preukazu   ŤZP,   nie   je   rozhodnutím,   ktoré   by   bolo   vylúčené   z prieskumnej   právomoci všeobecných súdov v rámci správneho súdnictva podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 98 zákona o sociálnej pomoci právoplatné rozhodnutia vo veciach sociálnej pomoci   sú   preskúmateľné   súdom.   V poznámke   č.   67   k tomuto   ustanoveniu   je   odkaz na § 244 až 250k OSP, čo sú ustanovenia o správnom súdnictve. To znamená, že z tohto ustanovenia priamo vyplýva, že rozhodnutie, ktoré sťažovateľ namieta, je preskúmateľné v rámci správneho súdnictva.

Podľa § 250a prvej vety OSP sa v zásade v konaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov vyžaduje povinné zastúpenie z radov advokátov. Podľa § 250a druhej vety OSP sa povinné zastúpenie nevyžaduje v prípade, ak ide o preskúmanie rozhodnutia vo veciach   (...)   sociálnej   pomoci.   Z uvedeného   ustanovenia   vyplýva,   že   rozhodnutia vo veciach   sociálnej   pomoci   môžu   byť preskúmavané v rámci rozhodovania   o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov podľa § 250l a nasl. OSP, teda je nesprávny názor sťažovateľa, že ním napádané rozhodnutie nemôže byť preskúmavané v rámci správneho súdnictva a že je daná priamo právomoc ústavného súdu.

Z odôvodnenia   rozhodnutia   úradu   číslo:   04092/2004-OPČ-BS   z 9.   augusta   2004 vyplýva,   že   konanie   o vydanie   preukazu   ŤZP   bolo   zastavené   z dôvodu,   že   sťažovateľ nepredložil   úradom   požadované   doklady   na   určenie   miery   funkčnej   poruchy. Z odôvodnenia rozhodnutia ústredia číslo: 2004/3419/PO zo 4. októbra 2004 vyplýva, že odvolanie sťažovateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené z dôvodu, že sťažovateľ neodstránil nedostatky svojho podania na výzvu úradu a bol o možnosti zastavenia konania poučený. Z listu Sociálnej poisťovne, pobočky Žiar nad Hronom, z 27. augusta 2004 vyplýva, že u sťažovateľa je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyjadrená v percentách 80 %. Avšak, aj keď je táto   miera   80 %,   to   ešte   neznamená   automaticky,   že   sťažovateľovi   musí   byť   priznaný preukaz ŤZP. Úrad posudzuje mieru funkčnej poruchy nezávisle od Sociálnej poisťovne. Inými slovami miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa nemusí zhodovať s mierou funkčnej schopnosti podľa § 50 ods. 2 zákona o sociálnej pomoci.

Podľa § 50 zákona o sociálnej pomoci na účely kompenzácie sa posudzuje miera funkčnej   poruchy   občana   podľa   druhu   zdravotného   postihnutia.   Funkčná   porucha   je nedostatok   telesných   schopností,   zmyslových   schopností   alebo   duševných   schopností občana, ktorý z hľadiska predpokladov vývoja zdravotného postihnutia trvá dlhšie ako jeden rok. Miera funkčnej poruchy sa určuje v percentách.

Podľa § 57 ods. 4 zákona o sociálnej pomoci na základe posúdenia podľa § 50 ods. 1 sa   rozhodne   o   miere   funkčnej   poruchy,   o   tom,   že   ide   o   občana   s ťažkým   zdravotným postihnutím na účely vydania preukazu, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 6 a ktorý je určený len na uplatnenie kompenzácií podľa osobitných predpisov.

Zákon o sociálnej pomoci v § 57 upravuje vydanie preukazu ŤZP. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)   upravuje   jednotlivé   nároky   vyplývajúce   z čiastočnej   alebo   úplnej   invalidity. Sú to dve samostatné konania. Teda ak fyzická osoba je uznaná za invalidnú podľa zákona o sociálnom poistení a poberá dávky z titulu invalidity (invalidný dôchodok) podľa zákona o sociálnom   poistení,   nemá to za následok automaticky   priznanie preukazu ŤZP   podľa zákona o sociálnej pomoci. Na vydanie preukazu ŤZP nemá teda právny nárok každý, kto je uznaný   za   invalidného   podľa   zákona   o   sociálnom   poistení.   O   vydaní   preukazu   ŤZP sa rozhoduje samostatne a preukaz ŤZP nemusí byť priznaný automaticky každej invalidnej osobe, ale len tej, u ktorej sú splnené zákonom ustanovené podmienky na jeho vydanie.

Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach § 244 a nasl. a § 247 a nasl. upravuje správne súdnictvo. Ústredie je tiež orgánom verejnej správy, na ktorý sa vzťahujú uvedené ustanovenia. Občiansky súdny poriadok upravuje vo svojej druhej hlave piatej časti konanie,   ktorým   umožňuje   zrušiť   namietané   rozhodnutie   správneho   orgánu   v rámci rozhodovania o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov. Postup podľa § 247 a nasl. OSP má prednosť pred konaním na ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že postup podľa § 247 a nasl. OSP možno považovať za účinný prostriedok   nápravy,   ktorý   zákon   poskytuje   sťažovateľovi,   v dôsledku   nevyužitia   tohto postupu   nie   je   daná   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   tejto   ústavnej   sťažnosti. Právomoc ústavného súdu je daná až vtedy, keď sú vyčerpané všetky prostriedky nápravy, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že ak bola právoplatne skončená   skôr,   ako   sa   sťažovateľ   domáhal   ochrany   svojho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na ústavnom súde, ústavný súd poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď   k porušeniu   označeného   práva   došlo   alebo   porušenie   v tomto   čase   ešte   trvalo (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00).

Sťažovateľ svojou sťažnosťou namietal aj zbytočné prieťahy v konaní. Vzhľadom na to, že sťažnosť na prieťahy v konaní bola podaná až po právoplatnom skončení konania, ktoré sa skončilo rozhodnutím ústredia číslo: 2004/3419/PO zo 4. októbra 2004 a sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 10. decembra 2004, týmto právoplatným rozhodnutím bol odstránený stav právnej neistoty, a preto ústavný súd nemá už právomoc na prejednanie tohto porušenia. Vzhľadom na to, že žiadosť o vydanie preukazu ŤZP bola podaná 12. júla 2004, prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 9. augusta 2004, druhostupňové rozhodnutie bolo vydané 4. októbra 2004 (sťažovateľovi doručené 11. októbra 2004), nemožno túto dobu   považovať   za   prieťahy   v konaní,   pretože   doba   od   podania   sťažnosti   do   vydania jednotlivých rozhodnutí svedčí o tom, že úrad a ústredie konali priebežne.

Ústavný   súd   podotýka,   že   prieťahy   v správnom   konaní   možno   namietať na všeobecnom súde podľa ustanovenia § 244 ods. 3 OSP.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2005