znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 69/03-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2003predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. M., bytom B., ktorou   namieta   porušenie   svojho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23 S 3/03-17 z 27. januára 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. M.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára 2003 doručená sťažnosť Ing. V. M., bytom B., (ďalej len „navrhovateľka“), ktorou namieta porušenie   svojho   práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského   súdu   v   Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. 23 S 3/03-17 z 27. januára 2003. Mimo návrhu výroku ústavného súdu (petitu) navrhovateľka uvádza aj údajné porušenie čl. 152 ods. 4 ústavy. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) viazaný návrhom. Viazanosť ústavného súdu návrhom platí zvlášť pre návrh výroku rozhodnutia   ústavného   súdu,   teda   ústavný   súd   rozhoduje   iba   o porušení   tých   práv, vyslovenia   porušenia   ktorých   sa   navrhovateľka   domáha   v petite.   Uvádzanie   údajného porušenia   ďalších   práv   navrhovateľky   len   na   iných   miestach   textu   sťažnosti   pokladá ústavný súd za súčasť jej argumentácie.

Porušenie   svojich   práv   vidí   navrhovateľka   v tom,   že   krajský   súd   nesprávne a protiprávne zastavil konanie o jej žalobe zo 7. januára 2003 o preskúmanie zákonnosti vydania   identifikácie   a postupu,   akým   bola   vyhotovená   identifikácia   pozemkovoknižnej parcely č. 2931 v k. ú. Brezno, evidovaná pod č. j. 813.66.3-1/82/01 D NOT 288/01.

Proti uzneseniu krajského súdu č. k. 23 S 3/03-17 o zastavení konania z 27. januára 2003, ktorým podľa navrhovateľkinho tvrdenia došlo k namietanému porušeniu jej práv, je prípustné odvolanie podľa § 201 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. O možnosti podať odvolanie bola navrhovateľka v uznesení č. k. 23 S 3/03-17 riadne poučená.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv   a   slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Princíp subsidiarity obsiahnutý v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ak sa navrhovateľka mohla domáhať ochrany svojich práv odvolaním pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, tak je vylúčená právomoc ústavného súdu na konanie o údajnom porušení jej práv rozhodnutím krajského súdu č. k. 23 S 3/03-17 z 27. januára 2003.

Nedostatok právomoci ústavného súdu na prerokovanie sťažnosti nemožno odstrániť. Preto   ústavný   súd   nevyzýval   navrhovateľku,   aby   si   na   konanie   pred   ústavným   súdom ustanovila právneho zástupcu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2003