znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 688/2014-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu25. novembra 2014   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Jánom   Vajdom,Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, pre namietané porušenie jej základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky   postupom   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   v konaní   vedenompod sp. zn. 2 P/20/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2014faxom   a   9.   októbra   2014   poštou   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľka“),   pre   namietané   porušenie   jejzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalejlen   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2   P/20/2013   (ďalej   aj   „napadnutékonanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka 27. februára 2013podala okresnému súdu návrh, ktorým sa ako matka domáhala zníženia výživného na svojumaloletú   dcéru ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛.   Rozsudok   okresného   súduč. k. 2 P/20/2013-133 z 3. septembra 2013, ktorým návrh sťažovateľky zamietol, Krajskýsúd   v   Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením   č.   k.   8 CoP/99/2013-158z 29. novembra 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že od 9. januára 2014, keď bol spisový materiálvrátený okresnému súdu, tento vo veci nekoná, čím dochádza k zbytočných prieťahomv konaní. Z tohto dôvodu 1. júla 2014 podala sťažnosť predsedovi okresného súdu, ktorúon listom sp. zn. Spr 2007/2014 z 9. júla 2014 vyhodnotil ako nedôvodnú.

Sťažovateľka tvrdí, že „už iba samotná skutočnosť, že konanie v tejto veci trvá 1 rok a 7   mesiacov   je   dôkazom   porušenia   môjho   ústavného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov“,   preto   v petite   žiada,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyslovil,   žeokresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 2 P/20/2013 porušil jej základné právo podľačl. 48 ods. 2 ústavy, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahova zaplatiť   jej   finančné   zadosťučinenie   v sume   3 000   €,   ako   aj   náhradu   trov   právnehozastúpenia v sume 284,08 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 2 P/20/2013.

Ústavný súd už v minulosti vyslovil, že účelom základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   (II.   ÚS   26/95);   každé   namietanéporušenie   označeného   práva   sa   pritom   skúma   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnostiposudzovaného prípadu (I. ÚS 3/00, I. ÚS 7/02).

Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe eštenemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 35/01, III. ÚS 103/0, III. ÚS 162/2012), a nie každýzistený   prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 66/02, I. ÚS 120/03, III. ÚS 190/04,III.   ÚS   372/09).   Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že sa jeho porušenie namieta v takomkonaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, abysa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 147/04).

Starostlivosť súdu o maloletých patrí medzi osobitné druhy konaní, ktoré upravujúustanovenia § 176 až § 180 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).

Účelom takéhoto konania súdu je zabezpečiť ochranu práv a oprávnených záujmovmaloletých   detí v   konaniach   pred súdom,   ktoré   vyplývajú zo zákona   č. 36/2005   Z. z.o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale ajiných zákonov týkajúcich sa postavenia maloletých detí.

Podľa § 176 ods. 1 OSP ak tento zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivostisúdu o maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom o výchove a výžive maloletýchdetí...

Podľa § 176 ods. 3 OSP ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súduo maloletých   rozhodne   súd   bez   zbytočného   odkladu,   najneskôr   do   šiestich   mesiacovodo dňa začatia konania.

Ústavný   súd   konštatuje   že   právoplatným   rozsudkom   okresného   súdu   o   uloženípovinnosti sťažovateľke platiť výživné na jej maloleté dieťa bol dosiahnutý účel konaniapodľa § 176 OSP.

Predmetom   sťažnosťou   napadnutého   konania   je   rozhodovanie   okresného   súduo znížení takto priznaného výživného, ktorému sťažovateľka vytýka nečinnosť po vrátení muveci krajským súdom 9. januára 2014, pričom poukazuje na celkové trvanie tohto konania.Sťažovateľka je presvedčená, že ona „nezavinila predlžovanie tohto konania“.

S uvedeným názorom sťažovateľky však ústavný súd nesúhlasí. Po oboznámení sas obsahom odpovede predsedu okresného súdu na sťažnosť sťažovateľky na prieťahy, v ktorejpodrobne opísal jednotlivé procesné úkony, ústavný súd dospel k názoru, že k predĺženiunapadnutého konania prispela predovšetkým sťažovateľka, resp. jej právny zástupca, keďviackrát požiadali o odročenie určeného termínu pojednávania, podali viacero procesnýchnávrhov na doplnenie dokazovania, ako aj námietku zaujatosti konajúcej sudkyne, o ktorej(po   odstránení   nedostatkov   náležitosti   požadovaných   príslušnými   ustanoveniamiObčianskeho   súdneho   poriadku)   musel   rozhodovať   krajský   súd.   Sťažovateľke   nemožnouprieť, že je v predmetnom konaní aktívna, pretože ako účastníčka konania má na takétoprocesné úkony právo, na druhej strane je však nutné konštatovať, že rozhodovanie o nichnemožno pripísať na ťarchu okresného súdu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach daného prípadunezistil také zbytočné prieťahy v napadnutom konaní okresného súdu, na základe ktorých bybolo možné vysloviť porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2ústavy, preto jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavneneopodstatnenú.

V ďalšom priebehu občiansko-súdneho konania má sťažovateľka možnosť aj svojímsprávaním prispieť k dosiahnutiu jeho účelu vyjadrenému v § 1 OSP.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2014