SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 688/2014-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu25. novembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Vajdom,Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, pre namietané porušenie jej základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenompod sp. zn. 2 P/20/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2014faxom a 9. októbra 2014 poštou doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jejzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalejlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 P/20/2013 (ďalej aj „napadnutékonanie“).
Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka 27. februára 2013podala okresnému súdu návrh, ktorým sa ako matka domáhala zníženia výživného na svojumaloletú dcéru ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛. Rozsudok okresného súduč. k. 2 P/20/2013-133 z 3. septembra 2013, ktorým návrh sťažovateľky zamietol, Krajskýsúd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 8 CoP/99/2013-158z 29. novembra 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že od 9. januára 2014, keď bol spisový materiálvrátený okresnému súdu, tento vo veci nekoná, čím dochádza k zbytočných prieťahomv konaní. Z tohto dôvodu 1. júla 2014 podala sťažnosť predsedovi okresného súdu, ktorúon listom sp. zn. Spr 2007/2014 z 9. júla 2014 vyhodnotil ako nedôvodnú.
Sťažovateľka tvrdí, že „už iba samotná skutočnosť, že konanie v tejto veci trvá 1 rok a 7 mesiacov je dôkazom porušenia môjho ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“, preto v petite žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, žeokresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 2 P/20/2013 porušil jej základné právo podľačl. 48 ods. 2 ústavy, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahova zaplatiť jej finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov právnehozastúpenia v sume 284,08 €.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 2 P/20/2013.
Ústavný súd už v minulosti vyslovil, že účelom základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (II. ÚS 26/95); každé namietanéporušenie označeného práva sa pritom skúma s ohľadom na konkrétne okolnostiposudzovaného prípadu (I. ÚS 3/00, I. ÚS 7/02).
Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe eštenemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 35/01, III. ÚS 103/0, III. ÚS 162/2012), a nie každýzistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 66/02, I. ÚS 120/03, III. ÚS 190/04,III. ÚS 372/09). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že sa jeho porušenie namieta v takomkonaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, abysa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 147/04).
Starostlivosť súdu o maloletých patrí medzi osobitné druhy konaní, ktoré upravujúustanovenia § 176 až § 180 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).
Účelom takéhoto konania súdu je zabezpečiť ochranu práv a oprávnených záujmovmaloletých detí v konaniach pred súdom, ktoré vyplývajú zo zákona č. 36/2005 Z. z.o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale ajiných zákonov týkajúcich sa postavenia maloletých detí.
Podľa § 176 ods. 1 OSP ak tento zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivostisúdu o maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom o výchove a výžive maloletýchdetí...
Podľa § 176 ods. 3 OSP ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súduo maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacovodo dňa začatia konania.
Ústavný súd konštatuje že právoplatným rozsudkom okresného súdu o uloženípovinnosti sťažovateľke platiť výživné na jej maloleté dieťa bol dosiahnutý účel konaniapodľa § 176 OSP.
Predmetom sťažnosťou napadnutého konania je rozhodovanie okresného súduo znížení takto priznaného výživného, ktorému sťažovateľka vytýka nečinnosť po vrátení muveci krajským súdom 9. januára 2014, pričom poukazuje na celkové trvanie tohto konania.Sťažovateľka je presvedčená, že ona „nezavinila predlžovanie tohto konania“.
S uvedeným názorom sťažovateľky však ústavný súd nesúhlasí. Po oboznámení sas obsahom odpovede predsedu okresného súdu na sťažnosť sťažovateľky na prieťahy, v ktorejpodrobne opísal jednotlivé procesné úkony, ústavný súd dospel k názoru, že k predĺženiunapadnutého konania prispela predovšetkým sťažovateľka, resp. jej právny zástupca, keďviackrát požiadali o odročenie určeného termínu pojednávania, podali viacero procesnýchnávrhov na doplnenie dokazovania, ako aj námietku zaujatosti konajúcej sudkyne, o ktorej(po odstránení nedostatkov náležitosti požadovaných príslušnými ustanoveniamiObčianskeho súdneho poriadku) musel rozhodovať krajský súd. Sťažovateľke nemožnouprieť, že je v predmetnom konaní aktívna, pretože ako účastníčka konania má na takétoprocesné úkony právo, na druhej strane je však nutné konštatovať, že rozhodovanie o nichnemožno pripísať na ťarchu okresného súdu.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach daného prípadunezistil také zbytočné prieťahy v napadnutom konaní okresného súdu, na základe ktorých bybolo možné vysloviť porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2ústavy, preto jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavneneopodstatnenú.
V ďalšom priebehu občiansko-súdneho konania má sťažovateľka možnosť aj svojímsprávaním prispieť k dosiahnutiu jeho účelu vyjadrenému v § 1 OSP.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2014