SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 687/2014-25
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. februára 2015v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka, zo sudkyne Jany Baricoveja sudcu Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting& Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, zastúpenej obchodnou spoločnosťouJUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, v mene ktorej konákonateľ a advokát JUDr. Roman Kvasnica, pre namietané porušenie jej základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu NovéZámky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 444/2008 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.,na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu NovéZámky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er/444/2008 p o r u š e n é b o l o.
2. Obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., finančnézadosťučinenie n e p r i z n á v a.
3. Okresný súd Nové Zámky j e p o v i n n ý uhradiť Obchodnej spoločnostiWM Consulting & Communication, s. r. o. trovy konania v sume 340,89 € (slovomtristoštyridsať eur a osemdesiatdeväť centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtorozhodnutia na účet jej právneho zástupcu obchodnej spoločnosti JUDr. Roman Kvasnica,advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. III. ÚS 687/2014-13 z 25. novembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnejspoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietala porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 444/2008.
Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnostipodaním sp. zn. Spr 1195/14 doručeným ústavnému súdu 12. januára 2015, v ktoromuviedol:
„... Tak ako som uvádzal sťažovateľovi v odpovedi na sťažnosť zo dňa 08.04.2014 v predmetnej exekučnej veci 5Er 444/08, v ktorej vystupoval ako oprávnený Bratislava, doručil dňa 19.03.2013 súdny exekútor návrh na zmenu účastníka konania. Rozhodnutie o podanom návrhu bolo urgované dňa 17.10.2012, následne dňa 26.07.2013. Úpravou zo dňa 21.05.2012 vyššia súdna úradníčka vyzvala exekútora o zaslanie oznámenia oprávneného o prevode práv z exekučného titulu v súlade s § 37 ods.3 Ex. poriadku. Oznámenie exekútora bolo na súd doručené 19.03.2013. Úpravou zo dňa 02.04.2014 bol exekútor urgovaný, aby predložil oznámenie oprávneného o prevode práv, nakoľko súdu predložil iba oznámenie nového veriteľa. Táto úprava bola zo súdu odoslaná 03.04.2014. Následne bola urgovaná výzva zasielaná exekútorovi úpravou zo dňa 06.08.2014. Napriek tomu, že exekútor súdu nepredložil oznámenie oprávneného o prechode práv z exekučného titulu, uznesením zo dňa 07.01.2015 súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného. Predmetné uznesenie bolo zo súdu expedované 07.01.2015.
Napriek tomu, že o navrhovanej zmene účastníka súd rozhodol až dňa 07.01.2015, stalo sa tak z dôvodov vyššie uvedených. Pri rozhodovaní o prijatej sťažnosti sťažovateľa žiadame zohľadniť, že priemerný mesačný nápad do oddelenia Er v súčasnosti predstavuje 1321 vecí, pričom sa jedná o nové žiadosti o udelenie poverenia s tým, že v nesmierne veľkom počte vecí počítaných v tisíckach, kde boli poverenia vydané v predchádzajúcom období, dochádza na základe postúpenia pohľadávky či iných skutočností k zmene oprávneného, prípadne k zmene v osobe exekútora, o ktorých nárokoch súd rozhoduje vždy uznesením, voči ktorému je možné podať odvolanie, pričom súčasné znenie exekučného poriadku neumožňuje nedoručiť takéto uznesenie všetkým účastníkom konania. V rámci doručovania týchto uznesení je vykonávaných množstvo úkonov, pričom vzhľadom na počet a neustály nárast exekučných vecí pri nemeniacom sa počte zamestnancov, ktorí ich vybavujú nie je v silách súdu všetky vybaviť v primeraných lehotách. V predmetnej exekučnej veci boli všetci zamestnanci vybavujúci oddelenie 5Er dôrazne upozornení na to, aby všetky ďalšie úkony boli z ich strany vykonávané s náležitou pozornosťou, promptne a to tak, aby bezodkladne po vrátení doručeniek o prevzatí uznesenia 5Er 444/08-62 zo dňa 07.01.2015 bola na tomto uznesení vyznačená právoplatnosť. Z týchto dôvodov mám za to, že priznanie požadovaného finančného zadosťučinenia, ktorého sa sťažovateľ domáha nie je opodstatnené, resp. ho navrhujeme nepriznať...“
Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5 Er 444/2008 ústavnýsúd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,preto ich považoval za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohtopojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, abyjeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebozáväzkoch...
Podľa § 37 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplneníďalších zákonov v znení neskorších predpisov proti inému než tomu, kto je v rozhodnutíoznačený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený akooprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť aleboprávo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádzak prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastnícikonania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebopovinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdudoručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodnedo 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi,oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi,na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možnoza konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnomposudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiuvo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. Kvytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu aleboiného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, žerozhodovanie o zmene účastníka v exekučnom konaní tvorí bežnú súčasť rozhodovacejagendy všeobecných súdov a v zásade ho nemožno považovať za právne ani skutkovozložité. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu nezistil, že by išlo o právne aleboskutkovo zložitú vec.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahovv konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania podstatneneprispeli okolnosti na strane sťažovateľky. Sťažovateľka bola v konaní aktívnaa súčinnostná.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej vecia poukazuje na to, že trvanie rozhodovania o zmene účastníka exekučného konania 1 roka 9 mesiacov na okresnom súde je už samo osebe neprimerané.
Dňa 19. marca 2013 súdny exekútor podal na okresnom súde návrh na zmenuúčastníka exekučného konania. Dňa 2. apríla 2014 okresný súd urgoval exekútora, abypredložil oznámenie oprávneného o prevode práv, pretože súdu predložil iba oznámenienového veriteľa. Dňa 6. augusta 2014 bol exekútor opäť urgovaný na predloženieoznámenia. Uznesením zo 7. januára 2015 okresný súd pripustil zmenu účastníka na straneoprávneného.
Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizovalv súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.
Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenieefektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sasťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelompráva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívnačinnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajšímpostupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 5 Er 444/2008, došlok zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľkyna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľkypodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konanívedenom pod sp. zn. 5 Er 444/2008, avšak okresný súd po podaní sťažnosti uznesenímsp. zn. 5 Er 444/2008 zo 7. januára 2015 pripustil zmenu účastníka exekučného konania,ústavný súd neuložil okresnému súdu povinnosť, aby vo veci konal bez zbytočnýchprieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzala sťažovateľkadomáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučineniav sume 1 000 € z dôvodov v nej uvedených.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznaniefinančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivostiaplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančnézadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku rozhodovania okresného súdu o zmeneúčastníka exekučného konania v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 444/2008 berúc do úvahykonkrétne okolnosti danej veci považoval nepriznanie finančného zadosťučineniasťažovateľke za primerané. Deklarácia porušenia je dostačujúcim prostriedkom nápravy.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jejvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupcasťažovateľky trovy konania vyčíslil sumou 340,89 €, a to za dva úkony právnej službyvrátane dane z pridanej hodnoty (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej poradys klientom, písomné podanie sťažnosť).
Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľke náhradu trovkonania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípadepriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupcasťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhradyzvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov konania, ktorúústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje sumu 340,89 €.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2015