znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 687/2014-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   februára   2015v senáte   zloženom   z   predsedu   Ľubomíra   Dobríka,   zo   sudkyne   Jany   Baricoveja sudcu Rudolfa Tkáčika   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   WM   Consulting& Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, zastúpenej obchodnou spoločnosťouJUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, v mene ktorej konákonateľ a advokát JUDr. Roman Kvasnica, pre namietané porušenie jej základného práva naprerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu NovéZámky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 444/2008 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.,na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu NovéZámky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er/444/2008 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Obchodnej   spoločnosti   WM   Consulting   &   Communication,   s.   r.   o.,   finančnézadosťučinenie n e p r i z n á v a.

3.   Okresný   súd   Nové   Zámky j e   p o v i n n ý   uhradiť   Obchodnej   spoločnostiWM Consulting   &   Communication,   s.   r.   o.   trovy   konania   v   sume   340,89   €   (slovomtristoštyridsať eur a osemdesiatdeväť centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtorozhodnutia na účet jej právneho zástupcu obchodnej spoločnosti JUDr. Roman Kvasnica,advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. III. ÚS 687/2014-13 z 25. novembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnejspoločnosti   WM   Consulting   &   Communication,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietala porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 444/2008.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnostipodaním   sp.   zn.   Spr 1195/14   doručeným   ústavnému   súdu   12.   januára   2015,   v   ktoromuviedol:

„... Tak ako som uvádzal sťažovateľovi v odpovedi na sťažnosť zo dňa 08.04.2014 v predmetnej exekučnej veci 5Er   444/08, v ktorej vystupoval   ako oprávnený Bratislava,   doručil   dňa   19.03.2013   súdny   exekútor   návrh   na   zmenu účastníka   konania.   Rozhodnutie   o   podanom   návrhu   bolo   urgované   dňa   17.10.2012, následne dňa 26.07.2013. Úpravou zo dňa 21.05.2012 vyššia súdna úradníčka vyzvala exekútora o zaslanie oznámenia oprávneného o prevode práv z exekučného titulu v súlade s §   37   ods.3   Ex.   poriadku.   Oznámenie   exekútora   bolo   na   súd   doručené   19.03.2013. Úpravou zo dňa 02.04.2014 bol exekútor urgovaný, aby predložil oznámenie oprávneného o prevode práv, nakoľko súdu predložil iba oznámenie nového veriteľa. Táto úprava bola zo súdu   odoslaná   03.04.2014.   Následne   bola   urgovaná   výzva   zasielaná   exekútorovi úpravou   zo   dňa   06.08.2014.   Napriek   tomu,   že   exekútor   súdu   nepredložil   oznámenie oprávneného   o prechode   práv   z   exekučného   titulu,   uznesením   zo   dňa   07.01.2015   súd pripustil   zmenu   účastníka   na   strane   oprávneného.   Predmetné   uznesenie   bolo   zo   súdu expedované 07.01.2015.

Napriek tomu, že o navrhovanej zmene účastníka súd rozhodol až dňa 07.01.2015, stalo sa tak z dôvodov vyššie uvedených. Pri rozhodovaní o prijatej sťažnosti sťažovateľa žiadame zohľadniť, že priemerný mesačný nápad do oddelenia Er v súčasnosti predstavuje 1321 vecí, pričom sa jedná o nové žiadosti o udelenie poverenia s tým, že v nesmierne veľkom počte vecí počítaných v tisíckach, kde boli poverenia vydané v predchádzajúcom období,   dochádza   na   základe   postúpenia   pohľadávky   či   iných   skutočností   k   zmene oprávneného, prípadne k zmene v osobe exekútora, o ktorých nárokoch súd rozhoduje vždy uznesením, voči ktorému je možné podať odvolanie, pričom súčasné znenie exekučného poriadku neumožňuje nedoručiť takéto uznesenie všetkým účastníkom konania. V rámci doručovania týchto uznesení je vykonávaných množstvo úkonov, pričom vzhľadom na počet a   neustály   nárast   exekučných   vecí   pri   nemeniacom   sa   počte   zamestnancov,   ktorí   ich vybavujú   nie   je   v   silách   súdu   všetky   vybaviť   v   primeraných   lehotách.   V   predmetnej exekučnej veci boli všetci zamestnanci vybavujúci oddelenie 5Er dôrazne upozornení na to, aby všetky ďalšie úkony boli z ich strany vykonávané s náležitou pozornosťou, promptne a to tak, aby bezodkladne po vrátení doručeniek o prevzatí uznesenia 5Er 444/08-62 zo dňa 07.01.2015 bola na tomto uznesení vyznačená právoplatnosť. Z týchto dôvodov mám za to, že priznanie požadovaného finančného zadosťučinenia, ktorého sa sťažovateľ domáha nie je opodstatnené, resp. ho navrhujeme nepriznať...“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5 Er 444/2008 ústavnýsúd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohtopojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejneprerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...,   ako   aj   práva   na   prejednanie   jej   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, abyjeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebozáväzkoch...

Podľa § 37 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplneníďalších zákonov v znení neskorších predpisov proti inému než tomu, kto je v rozhodnutíoznačený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený akooprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť aleboprávo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádzak prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastnícikonania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebopovinností.   Návrh   na pripustenie   zmeny   účastníkov   konania   je   exekútor   povinný   súdudoručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodnedo 60   dní   od   doručenia   návrhu   uznesením.   Rozhodnutie   sa   doručí   exekútorovi,oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi,na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možnoza konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa   v   konkrétnomposudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiuvo   veci   alebo   k   odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   zákonom   dovoleným   spôsobom.   Kvytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu aleboiného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02,III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1.   Pokiaľ   ide   o   právnu   a   skutkovú   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   žerozhodovanie o zmene účastníka v exekučnom konaní tvorí bežnú súčasť rozhodovacejagendy všeobecných súdov a v zásade ho nemožno považovať za právne ani skutkovozložité. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu nezistil, že by išlo o právne aleboskutkovo zložitú vec.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahovv   konaní,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   k   dĺžke   posudzovaného   konania   podstatneneprispeli   okolnosti   na   strane   sťažovateľky.   Sťažovateľka   bola   v   konaní   aktívnaa súčinnostná.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej vecia poukazuje na to, že trvanie rozhodovania o zmene účastníka exekučného konania 1 roka 9 mesiacov na okresnom súde je už samo osebe neprimerané.

Dňa   19.   marca   2013   súdny   exekútor   podal   na   okresnom   súde   návrh   na   zmenuúčastníka exekučného konania. Dňa 2. apríla 2014 okresný súd urgoval exekútora, abypredložil oznámenie oprávneného o prevode práv, pretože súdu predložil iba oznámenienového   veriteľa.   Dňa   6.   augusta   2014   bol   exekútor   opäť   urgovaný   na   predloženieoznámenia. Uznesením zo 7. januára 2015 okresný súd pripustil zmenu účastníka na straneoprávneného.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizovalv súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenieefektívneho   postupu,   ktorý   mal   smerovať   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sasťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelompráva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívnačinnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajšímpostupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 5 Er 444/2008, došlok zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľkyna prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľkypodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konanívedenom pod sp. zn. 5 Er 444/2008, avšak okresný súd po podaní sťažnosti uznesenímsp. zn. 5 Er 444/2008 zo 7. januára 2015 pripustil zmenu účastníka exekučného konania,ústavný   súd   neuložil   okresnému   súdu   povinnosť,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočnýchprieťahov,   a   odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádzala   sťažovateľkadomáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučineniav sume 1 000 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   aj   priznaniefinančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivostiaplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančnézadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku rozhodovania okresného súdu o zmeneúčastníka exekučného konania v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 444/2008 berúc do úvahykonkrétne   okolnosti   danej   veci   považoval   nepriznanie   finančného   zadosťučineniasťažovateľke za primerané. Deklarácia porušenia je dostačujúcim prostriedkom nápravy.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jejvznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právny   zástupcasťažovateľky trovy konania vyčíslil sumou 340,89 €, a to za dva úkony právnej službyvrátane   dane   z   pridanej   hodnoty   (prevzatie   právneho   zastúpenia   vrátane   prvej   poradys klientom, písomné podanie   sťažnosť).

Ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   priznal   sťažovateľke   náhradu   trovkonania.   Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je   v   danom   prípadepriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)náhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v   roku   2014   (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupcasťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhradyzvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov konania, ktorúústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje sumu 340,89 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2015