SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 685/2014-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu25. novembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska 4, Bratislava,pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenompod sp. zn. 5 Co 659/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola19. septembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska 4,Bratislava, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 5 Co 659/2013.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:«... Sťažovateľ je občan Slovenskej republiky. Ešte dňa 15. 04. 2013 sa domáhal voči SLSP a. s., zaplatenia sumy 6 043,58 € s príslušenstvom z titulu plnenia zo „Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP“ a. s., uzavretej dňa 07. 03. 1997, ktorá je zmluvou na určenú dobu neurčitého trvania (pozri rozsudok OS BA-III, konanie čís. 21 C/54/2013 zo dňa 20. 09. 2013). V tomto konaní bol sťažovateľ úspešný.
Odporkyňa SLSP a. s. však voči rozsudku podala dňa 08. 10. 2013 odvolanie na Krajský súd v Bratislave (pozri konanie čís. 5Co/659/2013). Celé toto odvolanie zúžila v podstate iba na jediný problém - vraj ide o údajný rozpor Zmluvy o dôchodku so zákon NR SR č. 483/2001 Z. z., o bankách...
Tento dlhoročný súdny proces sa začína vyznačovať nezvyčajnou liknavosťou a pomalosťou a navyše nie dostatočným záujmom zo strany Krajského súdu v Bratislave o spravodlivé a definitívne vyriešenie dlhodobého občiansko-právneho sporu. Navyše, deje sa tak za okolnosti, keď Krajský súd v Bratislave už detailne pozná všetky námietky odporcu týkajúce sa neplatnosti „Zmluvy o dôchodku“, prípadne jej zániku pre nemožnosť plnenia pre rozpor s ustanoveniami zákona č. 583/2001 Z. z. o bankách. Tieto námietky odporcu boli oficiálne vyhodnotené ako nedôvodné a účelové v zjavnej snahe oddialiť rozhodnutie vo veci, prípadne vyhýbaniu sa plneniu vzhľadom sa vysoký vek navrhovateľa. Teda Krajský súd má k dispozícii už odborné stanovisko Okresného súdu Bratislava III a teda mal by rýchlo konať a teda vo veci rýchlejšie rozhodnúť a nie váhať a čakať...
V dôsledku zjavnej nečinnosti a nekonečným prieťahom na Krajskom súde v Bratislave, bol vytvorený veľký časový priestor na to, aby sťažovateľ bol zbytočne právne zneistený. Za vznik tejto veľmi nepriaznivej situácie sa výdatnou mierou zaslúžil predovšetkým svojou nečinnosťou Krajský súd v Bratislave.
So žiadosťami na urýchlené a spravodlivé vyriešenie sporu sa sťažovateľ na Krajský súd v Bratislave obracal niekoľkokrát. Nič podstatné sa nevyriešilo...
Zo súdneho spisu, sp. zn.: 5Co/659/2013 vedeného Krajským súdom v Bratislave, podľa sťažovateľa nepochybne vyplýva, že na vzniku a pretrvaní nepriaznivého a nežiaduceho stavu v dĺžke celého konania v danej veci, majú pravdepodobne svoj podiel a príčiny predovšetkým nedostatky v činnosti tohto súdu, tak ako boli uvedené vyššie, čo vedie k zbytočným prieťahom v konaní...»
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„1/- Slovenská republika, zastúpená Krajským súdom v Bratislave, v konaní vedeného na Krajským súdom v Bratislave, pod sp. zn.: 5Co 659/2013, porušila právo sťažovateľa: ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, upravené v čl. 48., ods. 2. Ústavy SR a v čl. 6., ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
2/- Ústavný súd SR prikazuje, aby Krajský súd v Bratislave konal vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.: 5Co 659/2013, bez prieťahov.
3/- Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 3 500.- €, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4/- Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (v zmysle § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z., o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov) trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za dva právne úkony (2 x 131,13 € = 262,26 €) za prevzatie a prípravu, a za vyhotovenie právneho podania (ústavnej sťažnosti), k tomu režijný paušál za dva právne úkony (2 x 8,04 EUR = 16,08 €), t. j. spolu: 262,26 + 16,08 = 278,34 €.
a to všetku na bežný účet advokáta JUDr. Mariána ĎURINU, Sibírska 4, 831 02 Bratislava-3, č. ú.: ⬛⬛⬛⬛, otvorený v.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoréby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, akoaj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sanemusí odôvodniť.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkýmvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať ajz toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecnýmsúdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovaťo zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, III. ÚS 391/06).
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že ojedinelá nečinnosťsúdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušeniezákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy(napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavnýsúd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významnýmspôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00,I. ÚS 57/01).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že odporca podal 8. októbra 2013 odvolanie protiprvostupňovému rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 21 C/54/2013z 20. septembra 2013. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietaporušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu akoodvolacieho súdu v konaní o zaplatenie peňažnej sumy vedenom pod sp. zn. 5 Co 659/2013,je zjavne neopodstatnená.
Ústavný súd je toho názoru, že dĺžka namietaného konania vedeného na krajskomsúde pod sp. zn. 5 Co 659/2013 neovplyvnila významným spôsobom celkovú dĺžkukonania, a preto ani nepredstavuje taký charakter a intenzitu, aby bolo možné uvažovaťo zásahu do základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.1 dohovoru. Ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenúz dôvodu, že dosiaľ neuplynula dostatočná doba na to, aby bolo možné konštatovaťporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.
V zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím,ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže tento vodôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovikonania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Z uvedenéhovyplýva, že výroky, ktorých sa sťažovateľ domáhal priznania primeraného finančnéhozadosťučinenia a náhrady trov konania pred ústavným súdom, sú viazané na vyhoveniesťažnosti vo veci samej, teda na výrok ústavného súdu o porušení základných práv, ktorésťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal, orgánom verejnej moci, proti ktorémusťažnosť smeruje. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd odmietol sťažnosť po jejpredbežnom prerokovaní, označenými návrhmi sa už nezaoberal.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už na jej predbežnomprerokovaní pre zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd zároveň považuje za potrebné podotknúť, že v prípade, akby v budúcnosti nedošlo k náprave a v konaní krajského súdu vedenompod sp. zn. 5 Co 659/2013, by dochádzalo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniuústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, bude mať sťažovateľ k dispozícii možnosť podať sťažnosť na ústavnom súde zaobvyklých podmienok.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok
V Košiciach 25. novembra 2014