znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 685/2014-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu25. novembra 2014   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Mariánom   Ďurinom,   Sibírska   4,   Bratislava,pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jehozáležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   v   konaní   vedenompod sp. zn. 5 Co 659/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola19. septembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Mariánom   Ďurinom,   Sibírska   4,Bratislava,   pre   namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomKrajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenompod sp. zn. 5 Co 659/2013.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:«... Sťažovateľ je občan Slovenskej republiky. Ešte dňa 15. 04. 2013 sa domáhal voči SLSP a. s., zaplatenia sumy 6 043,58 € s príslušenstvom z titulu   plnenia   zo „Zmluvy o poskytovaní   plnenia   z   Podporného   dôchodkového   fondu   SLSP“   a.   s.,   uzavretej dňa 07. 03. 1997, ktorá je zmluvou na určenú dobu neurčitého trvania (pozri rozsudok OS BA-III, konanie čís. 21 C/54/2013 zo dňa 20. 09. 2013). V tomto konaní bol sťažovateľ úspešný.

Odporkyňa   SLSP   a.   s.   však   voči   rozsudku   podala   dňa   08.   10.   2013   odvolanie na Krajský súd v Bratislave (pozri konanie čís. 5Co/659/2013). Celé toto odvolanie zúžila v podstate iba na jediný problém - vraj ide o údajný rozpor Zmluvy o dôchodku so zákon NR SR č. 483/2001 Z. z., o bankách...

Tento   dlhoročný   súdny   proces   sa   začína   vyznačovať   nezvyčajnou   liknavosťou a pomalosťou a navyše nie dostatočným záujmom zo strany Krajského súdu v Bratislave o spravodlivé a definitívne vyriešenie dlhodobého občiansko-právneho sporu. Navyše, deje sa tak za okolnosti, keď Krajský súd v Bratislave už detailne pozná všetky námietky odporcu týkajúce sa neplatnosti „Zmluvy o dôchodku“, prípadne jej zániku pre nemožnosť plnenia pre rozpor s ustanoveniami zákona č. 583/2001 Z. z. o bankách. Tieto námietky odporcu boli oficiálne vyhodnotené ako nedôvodné a účelové v zjavnej snahe oddialiť rozhodnutie vo veci, prípadne vyhýbaniu sa plneniu vzhľadom sa vysoký vek navrhovateľa. Teda Krajský súd má k dispozícii už odborné stanovisko Okresného súdu Bratislava III a teda mal by rýchlo konať a teda vo veci rýchlejšie rozhodnúť a nie váhať a čakať...

V   dôsledku   zjavnej   nečinnosti   a   nekonečným   prieťahom   na   Krajskom   súde v Bratislave, bol vytvorený veľký časový priestor na to, aby sťažovateľ bol zbytočne právne zneistený.   Za   vznik   tejto   veľmi   nepriaznivej   situácie   sa   výdatnou   mierou   zaslúžil predovšetkým svojou nečinnosťou Krajský súd v Bratislave.

So žiadosťami na urýchlené a spravodlivé vyriešenie sporu sa sťažovateľ na Krajský súd v Bratislave obracal niekoľkokrát. Nič podstatné sa nevyriešilo...

Zo súdneho spisu, sp. zn.: 5Co/659/2013 vedeného Krajským súdom v Bratislave, podľa   sťažovateľa   nepochybne   vyplýva,   že   na   vzniku   a   pretrvaní   nepriaznivého a nežiaduceho stavu v dĺžke celého konania v danej veci, majú pravdepodobne svoj podiel a príčiny predovšetkým nedostatky v činnosti tohto súdu, tak ako boli uvedené vyššie, čo vedie k zbytočným prieťahom v konaní...»

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„1/-   Slovenská   republika,   zastúpená   Krajským   súdom   v   Bratislave,   v   konaní vedeného   na   Krajským   súdom   v   Bratislave,   pod   sp.   zn.:   5Co   659/2013,   porušila právo sťažovateľa: ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, upravené v čl. 48., ods. 2. Ústavy SR a v čl. 6., ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov.

2/- Ústavný súd SR prikazuje, aby Krajský súd v Bratislave konal vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.: 5Co 659/2013, bez prieťahov.

3/-   Ústavný   súd   SR   priznáva   sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 3 500.- €, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4/- Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (v zmysle § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z., o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov) trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za dva právne úkony (2 x 131,13 € = 262,26 €) za prevzatie a prípravu, a za vyhotovenie   právneho   podania   (ústavnej   sťažnosti),   k   tomu   režijný   paušál   za   dva právne úkony (2 x 8,04 EUR = 16,08 €), t. j. spolu: 262,26 + 16,08 = 278,34 €.

a to všetku na bežný účet advokáta JUDr. Mariána ĎURINU, Sibírska 4, 831 02 Bratislava-3, č. ú.: ⬛⬛⬛⬛, otvorený v.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoréby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   akoaj návrhy podané oneskorene môže   ústavný súd na predbežnom   prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sanemusí odôvodniť.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkýmvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať ajz toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecnýmsúdom,   ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   uvažovaťo zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, III. ÚS 391/06).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že ojedinelá nečinnosťsúdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušeniezákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy(napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavnýsúd   spravidla   prihliada   len   vtedy,   keď   sa   vyskytli   opakovane   a   zároveň   významnýmspôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00,I. ÚS 57/01).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že odporca podal 8. októbra 2013 odvolanie protiprvostupňovému   rozsudku   Okresného   súdu   Bratislava   III   sp.   zn.   21   C/54/2013z 20. septembra 2013. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietaporušenie čl. 48 ods. 2   ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu akoodvolacieho súdu v konaní o zaplatenie peňažnej sumy vedenom pod sp. zn. 5 Co 659/2013,je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd je toho názoru, že dĺžka namietaného konania vedeného na krajskomsúde   pod   sp.   zn.   5   Co   659/2013   neovplyvnila   významným   spôsobom   celkovú   dĺžkukonania, a preto ani nepredstavuje taký charakter a intenzitu, aby bolo možné uvažovaťo zásahu do základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.1   dohovoru.   Ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľa   ako   zjavne   neopodstatnenúz dôvodu,   že   dosiaľ   neuplynula   dostatočná   doba   na   to,   aby   bolo   možné   konštatovaťporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.

V zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím,ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže tento vodôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovikonania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Z uvedenéhovyplýva,   že   výroky,   ktorých   sa   sťažovateľ   domáhal   priznania   primeraného   finančnéhozadosťučinenia a náhrady trov konania pred ústavným súdom, sú viazané na vyhoveniesťažnosti vo veci samej, teda na výrok ústavného súdu o porušení základných práv, ktorésťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal, orgánom verejnej moci, proti ktorémusťažnosť   smeruje.   Keďže   v   uvedenom   prípade   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   po   jejpredbežnom prerokovaní, označenými návrhmi sa už nezaoberal.

Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   už   na   jej   predbežnomprerokovaní pre zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   zároveň   považuje   za   potrebné   podotknúť,   že   v prípade,   akby v budúcnosti   nedošlo   k   náprave   a   v   konaní   krajského   súdu   vedenompod sp. zn. 5 Co 659/2013,   by   dochádzalo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým   k   porušeniuústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, bude mať sťažovateľ k dispozícii možnosť podať sťažnosť na ústavnom súde zaobvyklých podmienok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 25. novembra 2014