SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 68/2021-38
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2021 v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní Okresného súdu Bratislava I vedenom pod sp. zn. 4 C 110/2016 a takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) boli ústavnému súdu 20. novembra 2020 doručené podania sťažovateľa, ktorý je žalobcom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 4 C 110/2016. (ďalej len „sťažovateľ“) ešte 26. septembra 2016 okresnému súdu doručil podanie, v ktorom uvádza, že sa obracia na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa práva z čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v merite podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy v postavení navrhovateľa podľa čl. 130 ods. 1 písm. i) ústavy s tým, že namieta nesúlad § 90 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže a v sporoch z nekalého súťažného konania, s čl. 46 ods. 1 ústavy. Na opakované naliehanie sťažovateľa podaniami, ktoré boli okresnému súdu doručené 13. mája 2019 a 3. septembra 2020, zaslal okresný súd ústavnému súdu všetky podania sťažovateľa.
II.
2. Z obsahu podaní sťažovateľa je zrejmé, že v konaní pred všeobecným súdom žiada, aby bola posúdená ústavnosť ním uvádzaného ustanovenia Civilného sporového poriadku. Ochrana pred s ústavou nesúladnou normou sa realizuje návrhom všeobecnému civilnému súdu, aby podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP konanie prerušil a podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) podal návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy. Sťažovateľ takýto postup nevyužil a namiesto toho inicioval začatie konania, v ktorom svoje právo odvodzuje z čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. i) ústavy. Ústavný súd preto jeho podanie posúdil podľa takto využitého procesného nástroja a jeho podania prerokoval v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy v spojení s § 122 a nasl. zákona o ústavnom súde, keďže je zrejmé, že sťažovateľ považuje ustanovenia zákona za iný zásah do jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
3. Z ustanovenia čl. 125 ods. 1 ústavy vyplýva, že do právomoci ústavného súdu patrí rozhodnutie o tom, či je zákon v súlade s ústavou. Táto právomoc je však obmedzená ustanovením § 74 zákona o ústavnom súde tak, že návrh môžu podať osobitne kvalifikované subjekty, medzi ktorými nie sú fyzické osoby a tento súlad sa preskúmava v osobitnom konaní podľa § 74 až § 93 zákona o ústavnom súde. Vylúčené je preskúmanie súladu zákona s ústavou v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa fyzickej osoby podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom odmietol, keďže návrh na začatie konania je zjavne neopodstatnený. Vzhľadom na to ústavný súd upustil od toho, aby využil možnosť podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde na odstránenie ďalších zjavných nedostatkov jeho návrhu, ktoré by mohli mať za následok odmietnutie jeho ústavnej sťažnosti z iných dôvodov podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. januára 2021
Robert Šorl
predseda senátu