znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 68/2016-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenéhoadvokátkou ⬛⬛⬛⬛,advokátskakancelária, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základnýchpráv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislavev konaní vedenom pod sp. zn. 14 NcC 35/2015 a jeho uznesením z 11. júna 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola3. decembra 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranuzaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konaniepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 NcC 35/2015z 11. júna 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je žalobcom v konaní vedenom Okresnýmsúdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 4 C 131/2014, ktorého predmetomje žaloba o ochranu osobnosti. Zákonná sudkyňa vo veci listom z 19. januára 2015oznámila, že sa vo veci cíti byť zaujatá a súhlasí, aby vec bola pridelená inému sudcovi.Vec bola v zmysle § 16 zákona č. 99/1966 Zb. Občiansky súdny poriadok v zneníneskorších predpisov predložená krajskému súdu, ktorý o veci rozhodol napadnutýmuznesením tak, že zákonnú sudkyňu nevylúčil z prejednávania a rozhodnutia vo vecivedenej pod sp. zn. 4 C 131/2014.

Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu krajskému súdu vytýka, že krajskýsúd vec arbitrárne a nesprávne právne posúdil. Z uvedených dôvodov považoval napadnutéuznesenie krajského súdu za porušujúce jeho označené práva.

V závere sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenieoznačených práv napadnutým uznesením krajského súdu, napadnuté uznesenie krajskéhosúdu zrušil, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € a náhradu trov právnehozastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ zároveň žiadal, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutéhouznesenia krajského súdu z dôvodu, že„nariadením exekúcie by mi vznikla nenapraviteľná a neprimerane väčšia ujma, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti“.

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom, ako aj Najvyšším súdom Slovenskejrepubliky zistil, že sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudloprávoplatnosť 18. augusta 2015.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbaleboprávnickýchosôb,aknamietajúporušeniesvojichzákladnýchprávalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnejzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovenýmzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostisťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu...

Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutiesťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V prípadepodania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnomsúde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákonao ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03).Napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 18. augusta 2015.Súčasne z príloh sťažnosti (poštová obálka s prijímacou pečiatkou pošty Pezinok) vyplýva,že sťažovateľ podal sťažnosť na poštovú prepravu 30. novembra 2015.

Keďže sťažovateľ podal svoju sťažnosť na poštovú prepravu až 30. novembra 2015,dostal sa zjavne do omeškania s podaním sťažnosti, ktoré v zmysle citovanej judikatúrynemožno odpustiť. Ústavný súd preto predmetnú sťažnosť odmietol ako oneskorenepodanú.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolobez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petitesťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016