znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 68/06-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. mája 2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť M. K., bytom K., zastúpenej advokátom JUDr. T. G., K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 117/1993 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 117/1993   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   117/1993 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. K.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk (slovom   stotisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je Okresný   súd   Košice   II   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   u k l a d á   zaplatiť trovy právneho   zastúpenia   M.   K.   vo   výške   8   682 Sk   (slovom   osemtisícšesťstoosemdesiatdva slovenských korún) na účet advokáta JUDr. T. G., K., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Košice II   j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia vo výške 8 682 Sk (slovom   osemtisícšesťstoosemdesiatdva   slovenských   korún) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky (...) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Sťažnosti M. K. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra 2005 doručená sťažnosť M. K., bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. T. G., K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   o návrhu sťažovateľky   proti   odporcovi   F.   K.   o vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva manželov vedenom pod sp. zn. 19 C 117/1993.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že je účastníčkou konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Sťažovateľka podala návrh na začatie konania v roku   1991,   teda   pred   15   rokmi.   Prvé   pojednávanie   sa   uskutočnilo   až v roku   1993. Keďže sa   sťažovateľka domnievala, že zákonný sudca   je vo veci zaujatý, dvakrát proti nemu podala námietku zaujatosti, a to v roku 2003 a v roku 2005. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) jej námietku zamietol. Podľa právneho zástupcu sťažovateľky nemožno predmetné konanie považovať za skutkovo zložité. Do dnešného dňa nie je vec právoplatne   skončená.   V konaní   dochádza   podľa   názoru   sťažovateľky   k zbytočným prieťahom.

Sťažovateľka   si   uplatňuje   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia vo výške   400   000   Sk.   Svoj   nárok   na priznanie   primeraného finančného   zadosťučinenia zdôvodnila sťažovateľka tým, že od podania návrhu do dnešného dňa je v stave právnej neistoty. Navyše súdne konanie má nepriaznivý vplyv aj na jej zdravotný stav. Sťažovateľka je starobnou dôchodkyňou.

Porušenie   základného práva   podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy   vidí   sťažovateľka   v tom, že konanie na okresnom súde začaté podaním návrhu z 19. júla 1991 do dnešného dňa nie je právoplatne   skončené   a   v konaní   dochádza   podľa   jej   názoru   k zbytočným   prieťahom, čo spôsobuje stav jej právnej neistoty.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   [doplnenej ňou 23. januára 2006 a jej ustanoveným právnym zástupcom podaním z 27. marca 2006 a 29. marca 2006 (oprava chyby v písaní)] navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol: „Základné právo M. K., bytom K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice   II vedenom pod sp. zn. 19 C 117/1993 porušené bolo.

Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 117/1993 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

M. K., bytom K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 400.000,- Sk (...), ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresnému súdu Košice II ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia ustanovenému právnemu   zástupcovi   JUDr.   T.   G.   za   zastupovanie   v konaní   pred   Ústavným   súdom   SR vo výške 8.682,- Sk (...) do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu, ktorý vo svojom vyjadrení z 12. apríla 2006 uviedol prehľad vykonaných úkonov v danej právnej   veci   a konštatoval, že je nutné pripustiť,   že dané   konanie počas celého trvania nevykazovalo známky úplnej bezprieťahovosti. K prieťahom došlo v časových obdobiach od   21.   marca   1994   do   5.   februára   1996,   od   23.   septembra   1997   do   21.   apríla   1999, od 3. októbra   2000   do   18.   júla   2001   a od   11.   septembra   2001   do   20.   októbra   2003. Predseda okresného súdu poukázal zároveň na to, že správanie sťažovateľky tiež prispelo k celkovej dĺžke konania, keďže sa nezúčastnila pojednávaní konaných 3. októbra 2000 a 11. septembra 2001 a následne uplatnila opakovane námietku zaujatosti zákonného sudcu, v dôsledku   čoho   musel   byť   spis   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o tejto námietke.   Predseda   okresného   súdu   považuje   predmetné   konanie za   skutkovo   náročné a sťažovateľkou požadované finančné zadosťučinenie za neprimerané.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 12. apríla 2006 súhlasil s upustením od   ústneho pojednávania. Právny   zástupca   sťažovateľky   vo   svojom   podaní   z 27.   marca 2006 súhlasil tiež s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 68/06-12 z 1. marca 2006 bol sťažovateľke ustanovený právny zástupca.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 68/06-27 z 5. apríla 2006 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre naplnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   19   C   117/1993,   v rámci   ktorého namieta sťažovateľka zbytočné prieťahy, nemožno hodnotiť ako konanie, ktoré by bolo po skutkovej alebo právnej stránke zložité.

V rámci   druhého   kritéria   (správanie   účastníkov   konania)   je   potrebné   uviesť, že aj sťažovateľka prispela k celkovej dĺžke konania tým, že okresný súd ju musel viackrát vyzývať na súčinnosť a viackrát sa nezúčastnila stanovených pojednávaní.

Zo spisu okresného súdu v právnej veci vedenej pod sp. zn. 19 C 117/1993 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa 19. júla 1991 bol okresnému súdu podaný návrh na začatie konania vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Dňa 31. júla 1991 okresný súd zaslal žalobu na vyjadrenie odporcovi.Dňa 16. augusta 1991 bol daný pokyn na pripojenie spisu sp. zn. 22 C 539/89.Z 9. septembra 1991 sa v spise nachádza úradný záznam o tom, že konanie vedené pod sp. zn. 22 C 539/89 je právoplatne skončené.

Dňa 19. septembra 1991 bol určený termín pojednávania na 10. december 1991.Dňa 10. decembra 1991 sa uskutočnilo pojednávanie (navrhovateľka neprítomná, odporca prítomný).

Dňa 12. decembra 1991 okresný súd vyžiadal výpisy z vkladových účtov vedených v S.Dňa 12. decembra 1991 okresný súd vyžiadal od Stavebného bytového družstva K. uvedenie zostatkovej hodnoty členského podielu družstevného bytu.

Dňa   30.   decembra   1991   bola   okresnému   súdu   doručená   odpoveď   Stavebného bytového družstva K.

Dňa 31. decembra 1991 bola okresnému súdu doručená odpoveď S.Dňa 13.   januára 1992 okresný   súd   vyzval   navrhovateľku   na uvedenie, v ktorých pobočkách sú vedené vkladné knižky, na ktoré sa odvoláva.

Dňa 10. februára 1992 okresný súd opakovane vyzval navrhovateľku na uvedenie, v ktorých pobočkách sú vedené vkladné knižky, na ktoré sa odvoláva.

Dňa 10. apríla 1992 okresný súd opäť vyzval navrhovateľku na uvedenie, v ktorých pobočkách sú vedené vkladné knižky, na ktoré sa odvoláva.

Dňa   11.   mája   1992   okresný   súd   opakovane   vyzval   navrhovateľku   na   uvedenie, v ktorých pobočkách sú vedené vkladné knižky, na ktoré sa odvoláva.

Dňa   11.   júna   1992   okresný   súd   opakovane   vyzval   navrhovateľku   na   uvedenie, v ktorých pobočkách sú vedené vkladné knižky, na ktoré sa odvoláva.

Dňa 3. augusta 1992 navrhovateľka urgovala, aby súd pokračoval v súdnom konaní (na jej podaní je uvedená nesprávna spisová značka).

Dňa 5. augusta 1992 okresný súd opakovane vyzval navrhovateľku na uvedenie, v ktorých pobočkách sú vedené vkladné knižky, na ktoré sa odvoláva.

Dňa 19. augusta bol vytýčený termín pojednávania na 2. október 1992.Z   26.   augusta   1992   sa   v spise   nachádza   úradný   záznam,   v ktorom   sa   uvádza, že na okresný súd sa dostavila navrhovateľka, ktorá žiada, aby bola predvolaná z adresy zamestnávateľa.

Dňa 2. októbra 1992 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci prítomní).Dňa 1. apríla 1993 okresný súd vyzval zamestnávateľa odporcu na uvedenie, v akej výške boli z jeho účtu uskutočňované zrážky na sporenie.

Dňa 1. apríla 1993 okresný súd vyzval S. na zaslanie výpisu z vkladových účtov.Dňa 19. apríla 1993 došla okresnému súdu odpoveď zamestnávateľa odporcu.Dňa 20. apríla 1993 došla okresnému súdu odpoveď S.Dňa 4. mája 1993 okresný súd vyzval navrhovateľku a odporcu na uvedenie bližších identifikačných údajov vkladných knižiek.

Dňa 25. mája 1993 došla okresnému súdu odpoveď odporcu.Dňa 25. mája 1993 okresný súd urgoval navrhovateľku ohľadne uvedenia bližších identifikačných údajov vkladných knižiek.

Dňa   17.   júna   1993   okresný   súd   opäť   urgoval   navrhovateľku   ohľadne   uvedenia bližších identifikačných údajov vkladných knižiek.

Dňa 15. júla 1993 došla okresnému súdu odpoveď navrhovateľky na výzvu súdu.Dňa 24. augusta 1993 okresný súd opäť urgoval navrhovateľku ohľadne uvedenia bližších identifikačných údajov vkladných knižiek.

Dňa 18. októbra 1993 okresný súd uskutočnil dopyt na S.Dňa 21. septembra 1993 došla odpoveď S.Dňa 4. novembra 1993 bol uskutočnený dopyt na zamestnávateľa odporcu. Dňa 25. novembra 1993 došla odpoveď zamestnávateľa odporcu.Dňa   7.   januára   1994   sa   v spise   nachádza   úradný   záznam   o tom,   že   odporca sa dostavil na okresný súd za účelom oznámenia adresy svojej bývalej manželky.

Dňa 25. januára 1994 bol stanovený termín pojednávania na 21. marec 1994.Dňa 21. marca 1994 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci prítomní).Dňa   5.   februára   1996   bol   okresným   súdom   ustanovený   súdny   znalec za   účelom ocenenia hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.Dňa 29. februára 1996 podala navrhovateľka odvolanie proti uzneseniu o povinnosti platiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa 7. marca 1996 bola vypracovaná predkladacia správa.Dňa 12. marca 1996 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.Dňa 31. decembra 1996 krajský súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.Dňa 30. januára 1997 sa spis vrátil okresnému súdu.Dňa 25. apríla 1997 bol spis zaslaný znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku.

Dňa 19. júna 1997 bol vypracovaný znalecký posudok.Dňa 10. septembra 1997 okresný súd vyzval navrhovateľku a odporcu na vyjadrenie sa k znaleckému posudku.

Dňa 23. septembra 1997 okresný súd rozhodol o znalečnom.Dňa   20.   októbra   1997   podala   navrhovateľka   odvolanie   proti   uzneseniu,   ktorou jej bola určená povinnosť zaplatiť 1 000 Sk za znalecký posudok.

Dňa 4. novembra 1997 došlo okresnému súdu vyjadrenie navrhovateľky.Dňa 21. apríla 1999 bol vytýčený termín pojednávania na 18. máj 1999.

Dňa 14. mája 1999 došlo okresnému súdu vyjadrenie navrhovateľky.Dňa 18. mája 1999 sa uskutočnilo pojednávanie (navrhovateľka neprítomná).Dňa 29. mája 1999 bol stanovený termín pojednávania na 2. september 1999.Dňa   26.   júla 1999   navrhovateľka   požiadala o odročenie   pojednávania   na február 2000 z dôvodu, že sa bude zdržiavať v zahraničí.

Dňa   2.   septembra   1999   sa   malo   uskutočniť   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na neurčito.

Dňa 14. júla 2000 bol určený termín pojednávania na 3. október 2000. Dňa 3. októbra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie (navrhovateľka neprítomná).Dňa 18. júla 2001 bol stanovený termín pojednávania na 11. september 2001.Dňa 11. septembra 2001 sa uskutočnilo pojednávanie (navrhovateľka neprítomná).Dňa   19.   septembra   2001   došlo   okresnému   súdu   ospravedlnenie   neúčasti navrhovateľky na pojednávaní.

Dňa 20. októbra 2003 bol stanovený termín pojednávania na 2. december 2003. Dňa 31. októbra 2003 došla okresnému súdu námietka zaujatosti zákonného sudcu.Dňa 5. novembra 2003 sa zákonný sudca vyjadril k námietke zaujatosti.Dňa   27.   novembra   2003   bola   vec   predložená   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o námietke zaujatosti.

Dňa 25. novembra 2003 navrhovateľka urgovala rozhodnutie o námietke zaujatosti.Dňa 7. novembra 2003 krajský súd rozhodol, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Dňa 10. decembra 2003 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 17. decembra 2004 bol vytýčený termín pojednávania na 8. február 2005.Dňa   15.   decembra   2004   bola   okresnému   súdu   doručená   sťažnosť   navrhovateľky na prieťahy v konaní.

Dňa 8. februára 2005 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa   23.   februára   2005   došlo   okresnému   súdu   oznámenie   Obvodného   oddelenia Policajného zboru K., v ktorom sa uvádza, že odporca na adrese K., už nebýva.

Dňa 15. marca 2005 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa   15.   marca   2005   okresný   súd   zisťoval   na   Registri   obyvateľov   Slovenskej republiky pobyt odporcu.

Dňa 31. marca 2005 opäť vzniesla navrhovateľka námietku zaujatosti zákonného sudcu.Dňa 11. apríla 2005 sa zákonný sudca vyjadril k námietke zaujatosti.Dňa 12. apríla 2005 bola vec predložená na rozhodnutie krajskému súdu.Dňa 14. apríla 2005 oznámila navrhovateľka okresnému súdu adresu odporcu.Dňa 26. mája 2005 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   18.   apríla   2005   krajský   súd   rozhodol,   že   zákonný   sudca   nie   je   vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Dňa 20. júna 2005 bol vytýčený termín pojednávania na 27. september 2005. Dňa 27. septembra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie (odporca neprítomný).Dňa   19.   októbra   2005   došlo   okresnému   súdu   oznámenie   Obvodného   oddelenia Policajného zboru K., že odporca zásielku okresného súdu – predvolanie na pojednávanie – prevzal.

Dňa 6. decembra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci prítomní).Dňa 12. decembra 2005 bol uskutočnený dopyt na S.Dňa 27. decembra 2005 došla okresnému súdu odpoveď S.Dňa 14. februára 2006 bol zrušený termín pojednávania stanoveného na 6. apríl 2006 a bol určený na 9. máj 2006.

Ústavný súd v rozbore uviedol všetky úkony od podania žaloby, ale hodnotil ich až od 15. februára 1993 z dôvodu, že až vtedy nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorý neobsahuje ustanovenia o spätnej účinnosti.

Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 19 C 117/1993 došlo   k zbytočným   prieťahom od   21.   marca   1994   (pojednávanie)   do   5.   februára   1996 (ustanovený súdny znalec), t. j. v trvaní 22 mesiacov, od 23. septembra 1997 (okresný súd rozhodol o znalečnom) do 21. apríla 1999 (stanovený termín pojednávania), t. j. v trvaní 7 mesiacov,   od   1.   februára   2000   (navrhovateľka   v žiadosti   o odročenie   pojednávania z 26. júla   1999   uviedla,   že   bude   od   februára   2000   na   našom   území)   do   14.   júla 2000 (stanovený   termín   pojednávania),   t.   j.   v trvaní   5   mesiacov,   od   3.   októbra   2000 (pojednávanie) do 18. júla 2001 (stanovený termín pojednávania), t. j. v trvaní 9 mesiacov, od   11.   septembra   2001   (pojednávanie)   do   20.   októbra   2003   (stanovený   termín pojednávania),   t.   j.   v trvaní   25 mesiacov,   a   od   10.   decembra   2003   (spis   bol   vrátený okresnému súdu)   do   17.   decembra 2004 (stanovený   termín   pojednávania),   t.   j.   v trvaní 12 mesiacov. Celkové prieťahy v konaní sú v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov. V dôsledku toho došlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu). Pričom ústavný súd pripomína, že aj sťažovateľka mala podiel na vzniknutých prieťahoch.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 117/1993.

Sťažovateľka si uplatnila priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 400 000 Sk. Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila tak, že nekonaním okresného súdu je v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľky a vyslovil porušenie jej základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v   konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 19 C 117/1993 a prikázal okresnému súdu, ktorý jej právo   porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu a jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu a na vyššie uvedené kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu a zohľadnil aj podiel sťažovateľky na vzniknutých prieťahoch.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Sťažovateľka bola vo veci sčasti úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa   ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2005 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 16 381 Sk.

Právny zástupca si uplatnil trovy právneho zastúpenia za tri úkony, a to prevzatie a prípravu, poradu   s klientom   a   písomné podanie ústavnému súdu   (doplnenie   sťažnosti) v celkovej   v sume   8   682   Sk.   Ústavný   súd   priznal   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky odmenu za tri úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady a doplnenie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby vo výške 8 682 Sk (odmena za jeden úkon je 2 730 Sk plus režijný   paušál   164   Sk),   ktoré   ústavný   súd   zaviazal   kanceláriu   ústavného   súdu   uhradiť ustanovenému   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   a okresný   súd   zaviazal   nahradiť   tieto trovy právneho zastúpenia kancelárii ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2006