znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 68/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2002 predbežne prerokoval sťažnosť J. P. a M. P., obaja bytom R., ktorou namietajú porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom v Piešťanoch a Krajským súdom v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 197/97, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J.   P.   a M.   P.   o d m   i e t   a   pre nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 17. apríla 2002 doručené   podanie   J.   P.   a M.   P.,   obaja   bytom   R.   (ďalej   len   „navrhovatelia“),   ktorou namietajú porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   Okresným   súdom v Piešťanoch (ďalej len „okresný súd“) a Krajským súdom v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 197/97.

Porušenie svojho uvedeného práva vidia   v tom, že okresný súd a krajský súd od podania   žaloby   25.   júla   1997   do   doby   podania sťažnosti 11. apríla 2002 o veci nerozhodli, a v tom, že posledné pojednávanie sa na krajskom súde   konalo 17. januára 2001,   čiže   skoro   15   mesiacov   pred   podaním   sťažnosti.   Situáciu   navrhovateľov   naviac údajne zhoršujú vyhrážky od žalovaných. Navrhovatelia žiadajú náhradu škody vo výške 510 000 Sk.

Ústavný súd   vyhodnotil   podanie ako sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy,   ktorá   nemá zákonom predpísané náležitosti. Vychádzal pritom z označenia podania ako „Sťažnosť pre porušenie našich ústavných a základných ľudských práv, spôsobená prieťahmi v súdnom konaní“ a   z   jeho obsahu. Ak by sa riadil odkazom navrhovateľov na zákon Slovenskej národnej   rady   č.   80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov, tak by ich podanie musel vybaviť odložením podľa § 23a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), lebo by nešlo o návrh na začatie konania pred ústavným súdom.

Dňa 26. apríla   2002 boli obom účastníkom doručené výzvy na odstránenie vád sťažnosti   s podrobným   poučením.   14-dňová   lehota   určená   na   odstránenie   vád   sťažnosti márne uplynula 10. mája 2002. Sťažnosť teda naďalej trpí podstatnými vadami. Nie je v nej napríklad uvedené, či bola predsedovi súdu podaná sťažnosť na prieťahy v konaní, akého rozhodnutia   sa   navrhovatelia   domáhajú,   ani   k nej   nie   je   pripojené   splnomocnenie   pre advokáta alebo komerčného právnika udelené na zastupovanie pred ústavným súdom. Nemá teda viaceré zákonom predpísané náležitosti.

Ústavný   súd   musí   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pri   predbežnom prerokovaní odmietnuť sťažnosť, ktorá nemá zákonom predpísané náležitosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2002