znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 670/2014-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2014   predbežne   prerokoval   sťažnosti   politickej   strany   Právo   a   spravodlivosť, Tomášikova 3/A, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 14870/2014 a sp. zn. Rvp 14871/2014, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3 a čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 30 ods. 3 a 4 a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 21 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd, ako aj namietaného porušenia práv zaručených v čl. 25 písm. a), b) a c) Medzinárodného paktu o občianskych   a politických   právach   postupom   Okresného   súdu   Humenné   v   konaniach vedených pod sp. zn. 18 S 1/2014 a pod sp. zn. 21 S 1/2014 a jeho uzneseniami z 2. októbra 2014 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   politickej   strany   Právo   a spravodlivosť   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 14870/2014 a sp. zn. Rvp 14871/2014 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 670/2014.

2. Sťažnosti   politickej   strany   Právo   a spravodlivosť o d m i e t a   pre   nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 11. novembra 2014   doručené   sťažnosti   politickej   strany   Právo   a   spravodlivosť,   Tomášikova   3/A, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3   a   čl.   12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ďalej   porušenie základných práv zaručených v čl. 30 ods. 3 a 4 a čl. 31 ústavy a v čl. 21 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj porušenie práv zaručených v čl. 25 písm. a), b) a c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“)   postupom   Okresného   súdu   Humenné   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaniach vedených pod sp. zn. 18 S 1/2014 a sp. zn. 21 S 1/2014 a jeho uzneseniami z 2. októbra 2014.

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 18 S 1/2014 na návrh politickej strany Robíme to pre deti – SF (ďalej len „navrhovateľka“) podaný 2. októbra 2014 napadnutým rozhodnutím č. k. 18 S 1/2014-10 z 2. októbra 2014 zrušil   registráciu   M.   D.   (ďalej   len   „kandidát“),   ako   kandidáta   sťažovateľky   pre   voľby poslancov   Mestského   zastupiteľstva   v   Humennom   (vyhlásené   na   15.   november   2014), vydanú miestnou volebnou komisiou v Humennom 30. septembra 2014 pod č. 15/2014-MVK.

Uznesením   č.   k.   21   S 1/2014-11   z 2.   októbra   2014   okresný   súd   opäť   na   návrh navrhovateľky   podaný   2.   októbra   2014   zrušil   registráciu   kandidáta   sťažovateľky   aj   pre voľby   primátora   mesta   Humenné   (vyhlásené   na   15.   november   2014)   vydanú   miestnou volebnou komisiou v Humennom 30. septembra 2014 pod č. 2/2/2014-MVK.

Dôvodom   zrušenia   oboch   registrácií   okresným   súdom   bola   absencia   regulárneho podpisu kandidáta na jeho vyhlásení predloženom miestnej volebnej komisii vykonávajúcej jeho registráciu, že súhlasí so svojou kandidatúrou, a nedal súhlas na to, aby bol uvedený na inej kandidátnej listine, a že mu nie sú známe prekážky voliteľnosti [§ 16 ods. 8 a § 21 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“)].

Sťažovateľka tvrdí, že navrhovateľka v návrhoch podaných okresnému súdu uviedla, že vyhlásenia kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou a nedal súhlas na to, aby bol uvedený na inej kandidátnej listine, a že mu nie sú známe prekážky voliteľnosti, neboli v súlade   s ustanovením   §   16   ods.   8   v spojení   s   §   21   ods.   3   zákona   o voľbách   ním vlastnoručne podpísané.

Sťažovateľka je však presvedčená, že jej kandidát „M. D. učinil na vyhlásení... svoj podpis   v zmysle   ust.   §   16   ods.   8   zákona   o voľbách   do   samosprávy   obcí   a to   právne konformným spôsobom záručným elektronickým podpisom“. Bližšie okolnosti tohto tvrdenia sťažovateľka neuviedla.

Keďže podľa názoru sťažovateľky postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 18 S 1/2014 a sp. zn. 21 S 1/2014 a jeho uzneseniami z 2. októbra 2014 malo dôjsť k porušeniu ňou označených článkov ústavy, ako aj k porušeniu jej základných práv zaručených ústavou, listinou a práv zaručeného paktom, sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil:

«Základné   právo   sťažovateľa   politickej   strany   Právo   a spravodlivosť... Tomášikova 3/A... Bratislava... zúčastňovať sa na správe vecí verejných slobodnou voľbou svojich zástupcov do orgánov miestnej samosprávy (čl. 30 ods. 3 a 4 Ústavy SR), ústavný princíp tvorby a aplikácie všetkých politických práv, ktoré sa zaručujú v treťom oddiely druhej hlavy Ústavy SR (čl. 31), ústavné princípy zvrchovaného demokratického a právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR), ústavný princíp seba limitácie štátnych orgánov právom (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), ústavný princíp - tzv. legálnej licencie podľa ktorej je právne dovolené všetko, čo nie je právom zakázané (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR), ochrany pred diskrimináciou (čl. 12 ods. 2 Ústavy SR) práva garantované čl. 21 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd a právo voliť a byť volený v zmysle čl. 25 písm. a), b) a c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, boli porušené postupom a rozhodnutím Okresného súdu Humenné v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.: 18 S/1/2014-10.“ resp. „sp. zn. 21 S/1/2014-11».

Sťažovateľka   ďalej   navrhla,   že „V   prípade,   ak   je   daná   zákonná   právomoc a príslušnosť Ústavného súdu SR, s poukazom na súladnosť s demokratickým a právnym zriadením   Slovenskej   republiky   a   tiež   z   dôvodu   prechádzania   väčšej   nezákonnosti,   tak potom   sa   sťažovateľ   domáha,   aby   Ústavný   súd   SR   svojim   nálezom   vyslovil   tiež:   a) neplatnosť komunálnych volieb v meste Humenné vyhlásených na deň 15.11.2014, (nakoľko sťažovateľovi ako politickej strane bolo odopreté jej právo mať kandidáta v komunálnych voľbách   a   to   napriek   tomu,   že   sťažovateľom   nominovaná   osoba   prejavila   svoju   vôľu spôsobom ktorý je v súlade s objektívnym právom) a b) vyslovil, že sťažovateľ má právo nominovať nového kandidáta, pričom predmetné komunálne voľby sa musia v zákonnej lehote zopakovať“.

Napokon   sa   sťažovateľka   domáha,   aby   jej   ústavný   súd   v oboch   podaných sťažnostiach priznal „primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- EUR (slovom: desaťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Humenné povinný sťažovateľovi zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia“.

Náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom si sťažovateľka uplatnila v sume 284,08 € v oboch podaných sťažnostiach.

II.

K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerané ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Podľa   § 112 OSP môže súd   v   záujme hospodárnosti   konania spojiť   na spoločné konanie veci, ktoré u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zo   spisov   ústavného   súdu   vedených   pod   sp.   zn.   Rvp   14870/2014   a sp.   zn. Rvp 14871/2014 vyplýva, že tieto veci spolu skutkovo súvisia, pretože predmetom oboch sťažností (totožnej) sťažovateľky je namietané porušenie tých istých základných práv podľa ústavy,   listiny   a paktu,   ku   ktorému   malo   dôjsť   postupom   toho   istého   okresného   súdu v konaniach   týkajúcich   sa   registrácie   kandidáta   sťažovateľky   pre   voľby   do   orgánov samosprávy obcí vyhlásených na 15. november 2014. Navyše, sťažnosti sú po formálnej aj obsahovej stránke takmer celkom identické.

Ústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení   s   §   112   ods.   1   OSP   rozhodol,   že   veci   vedené   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 14870/2014 a sp. zn. Rvp 14871/2014 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 670/2014.

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   uplatniac   citované   právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

III.

K obsahu podaných sťažností

Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   Slovenskej   republiky   je   nezávislým   súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jej   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych a vecných náležitostí návrhu na začatie konania, či už predpokladaných ústavou (čl. 127 ods. 1 ústavy), ale cez splnomocnenie (čl. 140 ústavy), aj zákonných náležitostí uvedených v § 20 a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto   ho   podáva,   prípadne   proti   komu   návrh   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ domáha,   odôvodnenie   návrhu   a   navrhované   dôkazy.   Návrh   musí   podpísať   navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   už   viackrát   uviedol,   že   povinnosti   advokáta vyplývajúce   zo   zákona   č.   586/2003   Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona č. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahrádzal úkony právnej služby,   ktoré   je   povinný   vykonávať   tak,   aby   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti úkonov,   ktorými   začína   konanie   pred   ústavným   súdom   (pozri   napr.   III.   ÚS   236/07, III. ÚS 334/09).

Ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že sťažovateľku v konaní pred ústavným súdom napriek predloženiu „Plnomocenstva“ nepovažoval za právne zastúpenú, a teda obe podané sťažnosti nespĺňajú náležitosť vyžadovanú § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. K tomuto   záveru   ústavný   súd   dospel   na   základe   skutočnosti,   že   z pripojeného „Plnomocenstva“   nevyplýva,   kto   za   sťažovateľku   ako   právnickú   osobu   splnomocnil advokáta Mgr. Karola Haťapku na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, a už vôbec   žiadnym   spôsobom   nebolo   dokladované,   či   tak   urobila   na   to   oprávnená   osoba. Ústavný   súd   nemohol   akceptovať „Plnomocenstvo“,   ktoré   bolo signované   nečitateľným podpisom neznámej fyzickej osoby nad textom „Splnomocniteľ“, s tým, že v záhlaví je označená ako „Splnomocniteľ“ sťažovateľka bez uvedenia osoby oprávnenej za ňu konať. V takejto   situácii,   keď   sú   sťažnosti   podpísané   výlučne   advokátom,   ktorému   plnú   moc udelila neznáma – neidentifikovateľná osoba, nie je preukázaná vôľa sťažovateľky podať návrh ústavnému súdu a uchádzať sa tým o ochranu, ktorú poskytuje ústavný súd v prípade namietaného   porušenia   základných   práv.   Až   udelením   a   podpísaním   splnomocnenia za sťažovateľku   konajúcou,   identifikovateľnou,   oprávnenou   osobou   by   bolo   bez pochybností   preukázané,   že   sa   sťažovateľka   domáha   ochrany   vlastných   práv   (obdobne napr. I. ÚS 568/2014).

Odhliadnuc   od   uvedeného   nedostatku   ústavný   súd   sťažnosti   odmietol   najmä z dôvodu absencie zákonnej náležitosti spočívajúcej v riadnom odôvodnení návrhov, ako aj ich zmätočnosti.

Zmätočnosť sťažnosti smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21 S 1/2014 a proti v tomto konaní vydanému rozhodnutiu spočíva v okolnosti, že sťažovateľka v texte tejto sťažnosti tvrdí, že okresný súd napadnutým uznesením č. k. 21 S 1/2014-11 z 2. októbra 2014 rozhodol tak, že „Zrušuje registráciu kandidáta M. D..., politickej   strany   Právo   a spravodlivosť   pre   voľby   poslancov   Mestského   zastupiteľstva v Humennom, vydanú Miestnou volebnou komisiou v Humennom pod číslom 15/2014-MVK zo dňa 30. 9. 2014“, čo však nie je pravdou, pretože okresný súd v tomto konaní rozhodoval o registrácii   kandidáta   pre   voľby   primátora   mesta   Humenné   (registrácia   vydaná   pod   č. 2/2/2014-MVK), a nie poslancov mestského zastupiteľstva.

Za zavádzajúce ústavný súd považoval aj v oboch sťažnostiach uvedené (tretia a štvrtá strana) toto tvrdenie: „Z podania sťažovateľa je možné určiť obsah a osobou [správne má byť „osobu“], ktorá vyhlásenie v zmysle § 16 ods. 8 zákona o voľbách do samosprávy obcí   a   s   poukazom   na   zákon   o   elektronickom   podpise   je   možné   právne   konformným spôsobom   určiť,   že   toto   podania [správne   má   byť „podanie“] sťažovateľa   záručným [správne má byť „zaručeným“] elektronickým podpisom učinil sťažovateľ“, ktoré evokuje, že   vyhlásenie   podľa   §   16   ods.   8   zákona   o   voľbách   podala   a   podpísala   elektronickým zaručeným   podpisom   sťažovateľka,   avšak   na   inom   mieste   v   sťažnostiach   sťažovateľka tvrdí, že tak urobil jej kandidát (M. D.), ktorý je takisto v texte sťažností označovaný aj ako „sťažovateľ“ (strana 3). Napríklad aj v súvislosti s odôvodnením priznania primeraného zadosťučinenia nie je celkom jasné, kto je vlastne sťažovateľom.

Uvedené svedčí o nejednoznačnosti a neurčitosti podaných sťažností.

Ďalšou   nezrovnalosťou   v oboch   sťažnostiach   je sťažovateľkou   požadovaná   výška primeraného finančného zadosťučinenia, keď v časti sťažnosti odôvodňujúcej jej priznanie sťažovateľka „navrhuje, aby... Ústavný súd SR s poukazom na závery, resp. rozhodnutia ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR v obdobných veciach o sťažnosti, priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- EUR..., ktorou by aspoň čiastočne zmiernil dôsledky, ktoré štát sťažovateľovi prieťahmi spôsobil“, pritom na inom mieste (v závere) v oboch sťažnostiach sťažovateľka navrhuje priznať jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €. Navyše, sťažovateľka nevysvetlila, aké „prieťahy“ mal štát spôsobiť.

Nedostatok   odôvodnenia   ústavný   súd   videl   najmä   v skutočnosti,   že   sťažovateľka v celej   svojej   sťažnosti   ako   argument   porušenia   svojich   základných   práv   zaručených ústavou, listinou a práv zaručených paktom uviedla tvrdenie, že jej kandidát „učinil na vyhlásení... svoj podpis v zmysle § 16 ods. 8 zákona o voľbách do samosprávy obcí, a to právne   konformným   spôsobom   záručným (správne   má   byť   „zaručeným“,   pozn.) elektronickým   podpisom“.   Žiadne   ďalšie   pre   rozhodovanie   o ochrane   základných   práv relevantné skutočnosti však v sťažnostiach uvedené nie sú. Napriek tomu, že ústavný súd nepovažuje sťažovateľku v tomto konaní za právne zastúpenú, je evidentné, že sťažnosti vypracoval   kvalifikovaný   advokát   (podpísaný   na   sťažnostiach),   od   ktorého   možno spravodlivo   požadovať   predloženie   bezchybného   návrhu   spôsobilého   iniciovať   konanie pred ústavným súdom. V tomto prípade však neboli v sťažnostiach uvedené elementárne okolnosti   jediného   argumentu   (ani   pripojené   žiadne   dôkazy)   osvedčujúce   pravdivosť uvádzanej   námietky,   ktorá   takto   ostala   iba   v   rovine   tvrdenia.   Pritom   podľa   názoru ústavného   súdu   ak   skutočne   sťažovateľka   alebo   jej   kandidát   včas   predložil   miestnej volebnej komisii riadne (t. j. spĺňajúce zákonom požadované náležitosti) vyhlásenia podľa § 16 ods. 8 a § 21 ods. 3 zákona o voľbách, zabezpečenie dôkazu o tom a jeho pripojenie k sťažnosti   podanej   ústavnému   súdu   si   nemohlo   vyžiadať   neúmerne   zvýšené   úsilie. Sťažovateľka   sa   však   obmedzila   iba   na   predloženie   napadnutých   rozhodnutí   okresného súdu. Ústavnému súdu tak chýbal podklad pre posúdenie prijateľnosti (oboch) sťažností na ďalšie konanie, keď síce sťažovateľka tvrdí, že jej kandidát (alebo ona sama) predložil požadované   doklady   (vyhlásenia)   v elektronickej   podobe   so   zaručeným   elektronickým podpisom,   avšak   absolútne   sa   nezmienila   o   ďalších,   nie   menej   relevantných   s tým súvisiacich skutočnostiach preukazujúcich akceptovateľnosť spôsobu realizácie kandidátom (alebo   priamo   sťažovateľkou)   zvoleného   postupu,   napr.   komu   tieto   vyhlásenia   boli adresované, včasnosť ich predloženia zákonom určenému subjektu, ale aj skutočnosť, či aj kandidátne listiny, ku ktorým mali byť vyhlásenia pripojené, boli predložené v elektronickej podobe   a   pod.,   ktoré   by   následne   umožnili   konkretizovať   príčinnú   súvislosť   medzi namietaným porušením práv sťažovateľky, a podľa jej presvedčenia nesprávnym postupom a rozhodnutiami okresného súdu, pretože sťažnosť smeruje proti nim.

Ústavný súd znovu pripomína, že nedostatky sťažností nie je povinný odstraňovať z úradnej   povinnosti.   Na   takýto   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pritom z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že predmetné sťažnosti v predloženej podobe neobsahujú náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava   a zákon   o   ústavnom   súde,   a   síce   neboli   k   nim   pripojené   akceptovateľné splnomocnenia a neobsahovali relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti obsahovo korešpondujúce s návrhom na rozhodnutie vo veci samej, preto ústavný súd obe sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (bod 2 výroku).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2014