znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 67/2010-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2010 v senáte zloženom   z   predsedu   Jána   Auxta   a   zo   sudcov   Rudolfa   Tkáčika   a   Ľubomíra   Dobríka o sťažnosti JUDr. L. S., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. T., Advokátska kancelária, B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 62/2008 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu   Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 286/07 z 28. februára 2008 takto

r o z h o d o l :

Základné právo JUDr. L. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 62/2008 v období   po   právoplatnosti   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. II. ÚS 286/07 z 28. februára 2008 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra 2009 doručená sťažnosť JUDr. L. S., P. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 62/2008 v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 286/07 z 28. februára 2008.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ je ako žalovaný vo 4. rade účastníkom súdneho konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 4 C 62/2008. Predmetné súdne   konanie   začalo   7.   septembra   1999   podaním   žaloby   o   vydanie   nehnuteľnosti na Okresnom   súde   Trnava.   Vec   však   bola   postúpená   okresnému   súdu   ako   miestne príslušnému   a   bola   jej   pridelená   sp.   zn.   4   C   5/2000.   V   čase   medzi   1.   januárom   2005 a 1. januárom 2008 bola vec vedená opäť pred Okresným súdom Trnava z dôvodu zániku okresného súdu. Po obnovení okresného súdu bola vec vrátená tomuto súdu, a preto je v súčasnosti vedená na tomto súde pod sp. zn. 4 C 62/2008.

Sťažovateľ už v minulosti úspešne napadol prieťahy v predmetnej veci sťažnosťou podanou   ústavnému   súdu   pre   porušenie   svojho   práva   na   prerokovanie   jeho   veci   bez zbytočných prieťahov, o ktorej ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 286/07 z 28. februára 2008 rozhodol tak, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy porušené bolo. Okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal aj finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk. Sťažovateľ tvrdí, že „Okresný súd Piešťany nerešpektoval príkaz Ústavného súdu SR, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 62/2008 konal bez zbytočných prieťahov. Preto aj sťažovateľ podal opätovne sťažnosť na prieťahy tohto konania.“.

Z príloh sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ doručil 2. októbra 2009 okresnému súdu sťažnosť   na   prieťahy   v   predmetnom   konaní.   Predsedníčka   okresného   súdu   v   odpovedi z 28. októbra   2009   skonštatovala,   že   v   predmetnom   konaní   dochádza   k   zbytočným prieťahom zo strany súdu.

Ústavný súd prijal uznesením č. k. III. ÚS 67/2010-10 z 9. februára 2010 sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie a následne 18. marca 2010 vyzval predsedníčku okresného súdu na vyjadrenie sa k prijatej sťažnosti, zaslanie relevantného súdneho spisu a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Predsedníčka   okresného súdu   vo vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu   doručené 19. apríla 2010 uviedla:

«Zákonný   sudca   Mgr.   V.   Z.   sa   vyjadril   nasledovne:   po   právoplatnosti   nálezu Ústavného   súdu   SR   sp.   zn.   11.   ÚS 286/07   z 28.02.2008 (spis   bol vrátený OS   PN dňa 21.04.2008) som

31.07.2008   nariadil   pojednávanie   na   T:   08.10.2008,na   ktoré   som   dal   predvolať účastníkov a ich PZ; predvolanie na pojednávanie sa nepodarilo doručiť odporcom v 2., 3., 4. (sťažovateľ) a 5.(manželka odporcu v 4. rade) rade;

25.09.2008 (úprava) - predvolania boli opäť doručované odporcom v 4. a 5. rade prostredníctvom orgánu mesta P.; odporca v 4. rade dňa 10.09.2008 bol na infocentre OS PN nahliadnuť do spisu;

10.09.2008 odporca v 4. rade podaním z toho dňa oznámil súdu, že dňa 08.10.2008 nebudú odporcovia v 4. a 5. rade na území SR;

predvolania na T: 08.10.2008, doručované odporcom v 2. a 3. rade (manželia V.) na obe ich adresy, známe súdu, sa vrátili v dňoch 26.09.2008 a 03.10.2008 nedoručené, všetky s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“;

predvolanie na T: 08.10.2008, doručované odporcovi v 4. rade (sťažovateľovi) prostredníctvom MsP Py, sa vrátila dňa 07.10.2008 nedoručená späť z dôvodu, že odporca v 4. rade sa v mieste jeho trvalého bydliska nezdržiava, keď podľa zistenia hliadky MsP Py by sa mal zdržiavať „niekde v T.“;

08.10.2008   bolo   pojednávanie   odročené   na   T:   01.12.2008;   predvolania na pojednávanie na T: 08.12.2008, doručované odporcom v 2. a 3. rade na obe ich adresy, známe súdu, sa vrátili súdu v dňoch 04.11.2008, 05.11.2008 a 06.11.2008 ako nedoručené späť s poznámkou poštového doručovateľa „neprevzal v odbernej lehote“;

05.11.2008   navrhovateľ   navrhol   podaním   zo   dňa   30.10.2008   pripustenie   zmeny návrhu (rozhodnuté dňa 23.04.2009 uznesením č.k. 4C/62/2008-235-);

predvolanie   na   pojednávania   na   T:   08.10.2008   a   na   01.12.2008,   doručované odporkyni v 5. rade prostredníctvom MsP Py sa vrátili nedoručené späť;

MsP   Py   oznámila   súdu   adresu   TP   odporkyne   v   5.   rade;   predvolanie   na pojednávanie na T: 01.12.2008, doručované odporcovi v 4. rade prostredníctvom MsP Py sa vrátilo nedoručené späť; MsP Py oznámila súdu, že odporca v 4. rade sa na adrese TP nezdržiava asi 1 rok;

žiadosťou zo dňa 11.11.2008 bol zisťovaný pobyt odporcu prostredníctvom GR ZVJS SR; prípisom zo dňa 12.11.2008, adresovaným Mestskému úradu T., bol zisťovaný pobyt odporcu v 4. rade v Trnave; listom zo dňa 12.11.2008, adresovaným RO SR, bol zisťovaný TP/PP odporcu v 4. rade;

13.11.2008 bolo súdu doručené mailové podanie odporcu v 4. rade, ktorým oznámil súdu,   že   sa   nemôže   zúčastniť   pojednávaní   v   tejto   veci,   nakoľko   sa   dlhodobo   zdržiava v zahraničí; adresu na doručovanie v cudzine súdu neoznámil;

21.11.2008 bolo súdu doručené oznámenie GR ZVJS SR, že odporca v 4. rade nie je vo výkone trestu odňatia slobody ani vo väzbe;

24.11.2008   bolo   súdu   doručené   oznámenie   Mesta   T.,   že   odporca   v   4.   rade   sa v evidencii obyvateľov mesta Trnava nenachádza a jeho pobyt im nie je známy;

27.11.2008 bolo súdu doručené oznámenie RO SR o TP odporcu v 4. rade (adresa jeho TP nezmenená);

predvolanie na pojednávania na T: 01.12.2008, opakovane doručované odporkyni v 5. rade prostredníctvom MsP Py, sa vrátilo nedoručené späť; listom zo dňa 01.12.2008, adresovaným   ROSR,   bol   zisťovaný   TP/PP   odporcov   v   4.   a   5.rade;   listom   zo   dňa

01.12.2008, adresovaným RO SR, bol zisťovaný okruh rodinných príslušníkov odporcov v 4. a 5. rade, za účelom ustanovenia opatrovníkov odporcom v 4. a 5. rade;

22.12.2008 bola doručená správa RO SR, podľa ktorej sa odporcovia v 4. a 5. rade v registri nenachádzajú;

26.01.2009 (podľa ÚZ) odporca v 4. rade oznámil správne meno jeho manželky a tiež,   že   sa   dlhodobo   zdržiavajú   v   zahraničí   a   preto   sa   nebudú   zúčastňovať   ďalších pojednávaní; ani teraz neoznámil súdu adresu odporcov v 4. a 5. rade v cudzine, na ktorú by im bolo možné doručovať súdne zásielky;

14.04.2009 podaním sa odporcovia v 4. a 5. rade vyjadrili k podanému návrhu; v záhlaví podania uviedli ich adresy, na ktoré im súd už (neúspešne) doručoval; odporcovia v 4. a 5. rade ani teraz neoznámil súdu ich adresu v cudzine, na ktorú by im bolo možné doručovať súdne zásielky;

23.04.2009   súd   uznesením   č.k.   4C/62/2008-235-   pripustil   zmenu   návrhu   (podľa návrhu navrhovateľa zo dňa zo dňa 30.10.2008, došlým súdu dňa 05.11.2008);

23.04.2009 - úprava: doručiť o. i. aj uznesenie z č.l. -235- o pripustení zmeny návrhu všetkým   účastníkom   (aj   prostredníctvom   orgánu   obce,   zamestnávateľa);   uznesenie   č.k. 4C/62/2008-235-   dodnes   nie   je   právoplatné,   nakoľko   sa   ho   podarilo   doručiť   iba navrhovateľovi   a   odporcom   v   2.,   6.,   7.   a   8.   rade;   (pozri.:   od   03.06.2009   som   bol práceneschopný, do práce som nastúpil dňa 16. 11.2009) dňa 24.06.2009 sa vrátila súdu zásielka, adresovaná odporkyni v 5. rade obsahujúca o.i. uznesenie z č.l. -235- o pripustení zmeny návrhu, s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“;

03.07.2009 boli súdu vrátené ako nedoručené zásielky, adresované odporcom v 2. a 3. rade, doručované prostredníctvom Mestskej polície Hlohovec, obsahujúce o.i. aj uz č.l.

-235-; MsP HC uviedla, že v HC nebývajú, pobyt odporcu v 2. rade im nieje známy a odporkyňa v 3. rade má hlásený pobyt na adrese B.; podľa správy OR PZ Bratislava V, doručenej   súdu   dňa   03.07.2009,   na   základe   žiadosti   súdu   o doručenie   zásielok (obsahujúcich aj uznesenie z č.i. -235-) odporcom v 2. a 3. rade OR PZ oznámilo súdu, že zásielky nedoručili, odporcovia schránku ani zvonček označené nemajú, susedia odporcov v 2. a 3. rade nepoznajú; uviedli tiež nimi zistený TP odporkyne v 3. rade (od 23.06.2008);

14.07.2009 sa súdu vrátila ako nedoručená zásielka (doručovaná prostredníctvom MsP Py) adresovaná odporcovi v 4. rade, obsahujúca o.i. aj uznesenie z č.l. -235-; podľa správy MsP Py odporca v 4. rade na adrese P., nebýva cca 2 roky;

14.07.2009 sa vrátila súdu zásielka, adresovaná odporcovi v 1. rade, obsahujúca o.i. uznesenie z č.l. -235- o pripustení zmeny návrhu, s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka nevyzdvihnutá v odbernej lehote“;

14.07.2009 sa vrátila súdu zásielka, adresovaná odporcovi v 4. rade, obsahujúca o.i. uznesenie z č.l. -235- o pripustení zmeny návrhu, s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka nevyzdvihnutá v odbernej lehote“;

15.07.2009   a   16.07.2009   sa   vrátili   súdu   ako   nedoručené   zásielky,   doručované odporcom   v   2.   a   3.   rade   na   ich   známe   adresy,   obsahujúce   o.i.   uznesenie   z   č.l.   -235- o pripustení zmeny návrhu, s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka nevyzdvihnutá v odbernej lehote“;

07.08.2009 sa súdu vrátila ako nedoručená zásielka (doručovaná prostredníctvom MsP Py) adresovaná odporkyni v 5. rade, obsahujúca o.i. aj uznesenie z č.l. -235-; podľa správy MsP Py odporkyňa v 5. rade na adrese P., nebýva a jej pobyt sa im nepodarilo zistiť;

01.04.2010   som   dal   kancelárii   pokyn   vyzvať   advokáta,   ktorý   zastupuje   odporcu v 4. rade v konaní pred US, aby oznámil adresu odporcu v 4. rade (a príp. aj odporkyne v 5. rade, ktorá je manželkou odporcu v 4. rade), za účelom doručovania súdnych zásielok, nakoľko (ako je už vyššie uvedené) odporca v 4. rade síce opakovane kontaktoval súd, avšak nikdy neuviedol adresu v cudzine, na ktorej sa (spolu s odporkyňou v 5. rade) zdržiava;

01.04.2010 som ustanovil opatrovníkov odporcom v 2., 4. a 5. rade; dňa 01.04.2010 som dal kancelárii pokyn opakovane doručovať potrebné č.l. tým účastníkom, u ktorých je závada v doručovaní.

Vo veci bude možné ďalej konať po odstránení závad v doručovaní; následne bude spis predložený KS v TT na rozhodnutie o odvolaniach odporcov v 7. a 8. rade (odvolania z č.l. 120 a 127).

Prieťahy v konaní sú spôsobené tým, že sa doposiaľ nepodarilo doručiť účastníkom potrebné listiny. Len na okraj uvádzam, že odporkyni v 3.   rade sa bude doručovať už na tretiu adresu jej pobytu. Prieťahy v konaní spôsobuje aj odporca v 4. rade (sťažovateľ), ktorý doteraz neuviedol súdu adresu, na ktorú by bolo možné doručovať mu súdne zásielky; aj v podaní na ÚS uvádza ako svoju adresu „P.“, na ktorej sa však už dlhodobo nezdržiava, a dokonca podľa oznámenia RO SR sa v registri nenachádza (pričom telefonickým šetrením na OO PZ v Py dňa 01.04.2010 bolo zistené, že táto adresa odporcu v 4. rade v RO uvedená je). Prieťahy v konaní spôsobuje aj odporkyňa v 5. rade (sťažovateľova manželka), ktorá doteraz neuviedla súdu adresu, na ktorú by bolo možné doručovať jej súdne zásielky; o jej adrese platí to isté, čo u odporcu v 4. rade.»

Predsedníčka   okresného   súdu   k   chronologickému   opisu   a   stanovisku   zákonného sudcu vo vyjadrení ďalej uviedla:

„Dňa   28.04.2008   som   spísala   zápisnicu   o   prerokovaní   vyššie   uvedeného   nálezu Ústavného   súdu SR   so zákonným sudcom Mgr.   V.   Z.,   ktorý   uviedol,   že nariadi   termín pojednávania na najbližší možný termín. Na č.l. 175 sa nachádza písomný pokyn sudcu pre kanceláriu,   aby   predvolala   účastníkov   na   termín   pojednávania   stanovený   na   deň 08.10.2008. Tento pokyn je zo dňa 31.07.2008. Dňa 10.09.2008 sťažovateľ oznámil písomne súdu,   že   v   čase   pojednávania   nebude   spolu   s   manželkou   na   území   SR.   Ďalší   termín pojednávania bol stanovený na deň 01.12.2008, pričom sa súdu na tento termín nepodarilo doručiť   predvolanie   sťažovateľovi,   ktorý   však   prostredníctvom   e-mailu   doručeného   dňa 13.11.2008   na   sekretariát   tunajšieho   súdu   svoju   neúčasť   na   pojednávam   ospravedlnil. Pojednávanie   dňa   01.12.2008   sudca   odročil   na   neurčito   za   účelom   zisťovania   osôb z okruhu   rodinných   príslušníkov   odporcov   v   4.   a   5.   rade   za   účelom   ich   ustanovenia za opatrovníkov.   Dňa   26.01.2009   sťažovateľ   súdu   telefonicky   oznámil   správne   meno odporkyne v 5.rade, žiadal súd, aby vyzval navrhovateľa na opravu návrhu a uviedol, že spolu s manželkou sa dlhodobo zdržiava v zahraničí a nebudú sa zúčastňovať pojednávaní v predmetnej   veci.   Dňa   15.04.2009   bolo   súdu   doručené   ich   písomné   vyjadrenie.   Dňa 23.04.2009 súd vydal uznesenie, ktorým pripustil zmenu návrhu. V súdnom spise sa ďalej nachádzajú nedoručené zásielky a úradný záznam asistentky senátu o chýbajúcich číslach listov súdneho spisu, taktiež správa o stave veci vypracovaná dňa 05.01.2010 dozornou úradníčkou. Na č.l. 280 sa nachádza úradný záznam, ktorým som vyzvala zákonného sudcu, aby   nariadil   termín   pojednávania   vzhľadom   na   právoplatný   nález   Ústavného   súdu   SR a vykonávaný dohľad v súvislosti s mojim konštatovaním zo dňa 28.10.2009 o opodstatnenej sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní.   Zákonný   sudca   ustanovil   dňa   01.04.2010   odporcom v 2. rade, 4. rade a 5. rade procesnú opatrovníčku podľa § 29 ods. 2 O.s.p. a v ten istý deň dal kancelárii pokyn na doručenie uznesenia spolu s odvolaním zo dňa 04.06.2007, ktoré podala odporkyňa v 8. rade proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. PN-4C 5/2000- 110 zo dňa 10.05.2007, ktorým súd pripustil, aby odporkyňa pristúpila do konania na strane odporcov a súčasne pripustil i zmenu návrhu.“

V   závere   svojho   vyjadrenia   predsedníčka   okresného   súdu   súhlasila   s   upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

V   zásade   rovnaké   skutočnosti,   čo   sa   týka   priebehu   posudzovaného   konania na okresnom súde, zistil aj ústavný súd z obsahu súdneho spisu, ktorý mu bol predložený 19. apríla 2010.

Právny zástupca sa k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním zo 6. mája 2010, v ktorom uviedol, že „sťažovateľ odmieta tvrdenia zákonného sudcu vo veci, podľa ktorých sťažovateľ   ako   žalovaný   vo   4.   rade   spôsobuje   prieťahy   v   konaní...   Sťažovateľ   napriek svojmu pobytu v zahraničí aktívne komunikoval so súdom o čom svedčí aj jeho telefonický rozhovor dňa 26.1.2009 ako aj jeho podanie zo dňa 14.4.2009.“.

Právny zástupca vo vyjadrení ďalej uviedol, že „spolu so sťažnosťou na prieťahy v konaní   doručenou   súdu   dňa   2.10.2009   zaslal   súdu   aj   splnomocnenie   vystavené sťažovateľom.   Označené   splnomocnenie   bolo   vystavené   na   zastupovanie   sťažovateľa v konaní 4C 62/2008 v celom rozsahu... Vzhľadom na zaslanie plnej moci Okresnému súdu nie je zákonné ani ustanovenie opatrovníka sťažovateľovi súdom dňa 1.4.2010.“.

V   závere   svojho   vyjadrenia   právny   zástupca   súhlasil   s   upustením   od   ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a   účinná,   ďalej   z   §   100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa § 29 ods. 2 OSP pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami,   ktorý   je   postihnutý   duševnou   poruchou   alebo   ktorý   nie   je   schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ žalovaným, ústavný súd ju podrobne zhodnotil už v predchádzajúcom náleze sp. zn. II. ÚS 286/07 z 28. februára 2008, preto sa týmto kritériom podrobnejšie nezaoberal. Podľa tohto názoru ústavného   súdu   dĺžka   konania   nebola   závislá   od   právnej   alebo   skutkovej   náročnosti prerokovávanej veci.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd konštatuje, že po vydaní nálezu sp. zn. II. ÚS 286/07 z 28. februára 2008 zistil také okolnosti, na základe ktorých treba konštatovať, že sťažovateľ významne prispel   k   predĺženiu   konania   v   predmetnej   veci.   Okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení k sťažnosti uviedol (a vyplýva to aj z obsahu súdneho spisu), že správanie sťažovateľa od vydania nálezu ústavného súdu malo vplyv na doterajšiu dĺžku konania, a to najmä tým, že   okresný   súd   nevedel   doručiť   sťažovateľovi   ani   manželke   sťažovateľa   (účastníčka konania, pozn.) súdne zásielky (predvolania na pojednávania, uznesenie o pripustení zmeny návrhu),   ako   aj   skutočnosť,   že   sťažovateľ   a   manželka   sťažovateľa   neoznámili   adresu na doručovanie písomností, hoci sťažovateľ: 1. nahliadal do spisu a písomne oznámil, že spolu   s manželkou   nebude   na   území   Slovenskej   republiky   v   deň   pojednávania (10. septembra 2008), 2. urobil e- mailové podanie (13. novembra 2008), ktoré ale nedoplnil originálom do troch dní, 3. telefonicky oznámil správne meno svojej manželky (úradný záznam z 26. januára 2009), 4. urobil písomné podanie, v ktorom uviedol adresu, na ktorej sa   dlhodobo   nezdržiava.   Ústavný   súd   síce   akceptuje   obranu   sťažovateľa   týkajúcu   sa nesprávneho   postupu   okresného   súdu   v   súvislosti   s   predložením   splnomocnenia   spolu so sťažnosťou   na   prieťahy   a   pri   ustanovení   opatrovníka   sťažovateľovi   (tento   postup okresného   súdu   je   vyhodnotený   na   inom   mieste   tohto   nálezu),   ale zároveň   dodáva,   že sťažovateľovi,   resp.   jeho   právnemu   zástupcovi   doložiť   nič   nebránilo   splnomocnenie do predmetného spisu. Aj preto, ale aj s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ústavný súd neuveril, napriek opakovanému tvrdeniu sťažovateľa, že jeho prístup ako účastníka konania, v ktorom namieta porušenie svojich práv, je, čo sa týka do snahy o jeho skoré skončenie, dobromyseľný. Uvedené správanie sťažovateľa ústavný súd preto vyhodnotil ako konanie sťažujúce postup súdu.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Po   doručení   nálezu   (21.   apríla   2008)   bol   okresným   súdom   nariadený   termín pojednávania (31. júla 2008) na 8. október 2008. Okresný súd aj napriek predchádzajúcim problémom   s   doručovaním   listín   súdu   účastníkom,   tieto   problémy   nedokázal   účinne odstrániť, čo sa objektívne odrazilo na doterajšej dĺžke konania v posudzovanom období. Po zistení hliadky Mestskej polície Piešťany, že sťažovateľ sa na adrese trvalého pobytu nezdržuje „cca 1 rok“ (11. novembra 2008), a z vyjadrenia sťažovateľa (14. apríla 2009), ktorým okresnému súdu oznámil, že sa dlhodobo zdržuje spolu s manželkou v zahraničí, pričom neuviedol adresu na doručovanie, okresný súd nevyužil inštitút opatrovníka podľa § 29 ods. 2 OSP.

Ústavný súd zistil aj ojedinelé obdobie nečinnosti v posudzovanom období, a to od 7. augusta 2009 (výsledky neúspešného doručovania, pozn.) do 1. apríla 2010 v dĺžke necelých   8   mesiacov,   keď   okresný   súd   uznesením   ustanovil   opatrovníkov   účastníkom, ktorým nevedel doručiť súdne zásielky.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   v   zmysle   svojej   konštantnej   judikatúry   nie   každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (pozri napr. rozhodnutie I. ÚS 128/03 z 25. júna 2003 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny,   ktorý   možno   vykladať   a   aplikovať   predovšetkým   materiálne.   S   ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr.   I.   ÚS   63/00).   Ústavný   súd   už   vo   svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých   mesiacov,   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr. I. ÚS 42/01).

Ústavný   súd   uvedené   obdobie   nečinnosti   nepovažoval   aj   vzhľadom   na   okolnosti daného prípadu, ale najmä na prístup sťažovateľa za signifikantné z hľadiska namietaného porušenia označených práv.

Ústavný súd neprehliadol ani procesné pochybenie okresného súdu, ktoré spočívalo v ustanovení opatrovníka sťažovateľovi uznesením sp. zn. 4 C 62/2008 z 1. apríla 2010, hoci sťažovateľ k sťažnosti na prieťahy v konaní doručenej okresnému súdu 2. októbra 2009 pripojil aj splnomocnenie na zastupovanie v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 62/2008.

Ústavný   súd   na   základe   opísaného   priebehu   konania   pripúšťa,   že   postup prvostupňového súdu v niektorých obdobiach konania nebol vždy efektívny a sústredený, ale   aj   pri   zohľadnení   podielu   okresného   súdu   na   doterajšej   dĺžke   konania,   vzhľadom na správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   v   posudzovanom   období,   ktoré   je podrobnejšie   popísané   v   predchádzajúcich   častiach   tohto   nálezu,   a   absenciu dobromyseľnosti   sťažovateľa   v   jeho   postoji   k   urýchlenému   odstráneniu   jeho   právnej neistoty   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že   v   daných   konkrétnych   okolnostiach   prípadu doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 62/2008 v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 286/07 z 28. februára 2008 nedošlo k zbytočným prieťahom, a tým ani k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok nálezu).

Vzhľadom   na   uvedený   záver   ústavného   súdu   už   bolo   bezpredmetné   rozhodovať o ďalších   nárokoch   sťažovateľa   uplatnených   v   jeho   sťažnosti   (návrh   na   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, o trovách konania a pod.).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2010