znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 67/05-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. mája 2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť V. R., K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   Okresným súdom Košice II v konaní sp. zn. 17 C 640/00, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 17 C 640/00 p o r u š e n é   b o l o.

2.   V.   R.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   35   000   Sk (slovom tridsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice II p o v i n n ý   jej zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.   Okresný   súd   Košice   II   j e   p o v i n n ý   nahradiť   V.   R.   trovy   právneho zastúpenia   v   sume   9   340   Sk   (slovom   deväťtisíctristoštyridsať   slovenských   korún)   na bankový účet právnej zástupkyne JUDr. I. R. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažnosti V. R. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. decembra 2004   doručená   sťažnosť   V.   R.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátkou JUDr. I.   R.,   K.,   ktorou   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   nebyť   odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   Okresným   súdom   Košice   II (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 17 C 640/00.

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   67/05-16   z   2.   marca   2005   prijal   sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie v časti, ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom vo zvyšnej časti sťažnosť sťažovateľky odmietol.

Predseda   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu,   ktorá   mu   bola doručená 8. apríla 2005, vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným   súdom.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   vo vyjadrení   doručenom   ústavnému súdu 11. apríla 2005 oznámila, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   jej   zákonná   zástupkyňa   podala okresnému súdu 22. júna 2000 návrh na začatie konania o náhradu škody proti Slovenskej republike,   zastúpenej   Ministerstvom   vnútra   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „odporca“). Konanie na okresnom súde malo pridelenú spisovú značku sp. zn. 17 C 640/00. Okresný súd zaslal návrh sťažovateľky na vyjadrenie odporcovi, ktorý sa k nemu 22. marca 2001 vyjadril.

Sťažovateľka   predložila   okresnému   súdu   26.   augusta   2004   plnomocenstvo   na zastupovanie   v predmetnom   konaní,   ktoré   udelila   poverenej   advokátke.   Okresný   súd prípisom   z   15.   októbra   2004   oznámil   právnej   zástupkyni   sťažovateľky,   že   v zmysle ustanovenia § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku postupuje tento spis Okresnému súdu   Bratislava   III   ako   miestne   príslušnému   súdu   v tomto   konaní.   Predmetný   spis   bol Okresnému súdu Bratislava III doručený 8. novembra 2004, kde mu bola pridelená spisová značka 9 C 215/04.

Sťažovateľka   doručila   predsedovi   okresného   súdu   8.   októbra   2004   sťažnosť   na prieťahy v   konaní v   zmysle ustanovenia   §   17 ods.   1 zákona Slovenskej   národnej   rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní   sťažností   a o   voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších predpisov a požiadala o odstránenie prieťahov v predmetnom konaní.

Predseda   okresného súdu   vo vyjadrení   sp.   zn. Spr.   23186/04 z 18.   októbra   2004 uviedol, že po prešetrení sťažnosti zistil, že sťažnosť je dôvodná, pretože v danej veci došlo k prieťahom, ako aj že 15. októbra 2004 dala konajúca sudkyňa pokyn pre doručenie spisu Okresnému súdu Bratislava III.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľka   vo   svojom   návrhu   výroku rozhodnutia   (petite)   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva   nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru v   konaní   okresného   súdu   sp.   zn. 17 C 640/00 a prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovateľka požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou zo 6. apríla 2005 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa v zmysle   ustanovenia   §   29   ods.   6   zákona   o ústavnom   súde   vyjadril   k   sťažnosti sťažovateľky. Predseda okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu 18. apríla 2005   uviedol,   že   spis   bol   29.   októbra   2004   postúpený   Okresnému   súdu   Bratislava   III, a preto sa k predmetnému konaniu nemôže vyjadriť.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, stanoviska predsedu okresného súdu, ako   aj podrobného   preštudovania   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   17   C   640/00   zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   prostredníctvom   zákonnej   zástupkyne   – matky 22. júna 2000 návrh na začatie konania o náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti   za   škodu   spôsobenú   rozhodnutím   orgánu   štátu   alebo   jeho   nesprávnym úradným postupom   (ďalej len   „zákon   č.   58/1969 Zb.“)   s prílohami. Okresný   súd   vydal 7. decembra 2000 pokyn na doručenie výzvy zákonnej zástupkyni sťažovateľky na úhradu doplatku súdneho poplatku v lehote 10 dní.

Sťažovateľka doručila okresnému súdu 11. januára 2001 žiadosť o oslobodenie od súdnych   poplatkov   s prílohami   s odôvodnením,   že   ako   študentka   nemá   vlastný   príjem. Okresný   súd   vydal   30.   januára   2001   pokyn   na   doručenie   návrhu   na   začatie   konania odporcovi, aby sa k nemu vyjadril v lehote 15 dní. Uvedená výzva bola okresným súdom vypravená 1. marca 2001 (č. l. 15 spisu).

Odporca doručil okresnému súdu 29. marca 2001 vyjadrenie k návrhu sťažovateľky. Okresný   súd   vydal   10.   apríla   2001   pokyn   na   doručenie   vyjadrenia   odporcu   právnej zástupkyni sťažovateľky (č. l. 18 spisu).

Okresný súd vydal 13. novembra 2003 pokyn na doručenie prípisu odporcovi, aby mu bol v lehote 5 dní zaslaný Vestník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 86/91 a prípisu právnej zástupkyni sťažovateľky, aby súdu oznámila, či bolo proti rozhodnutiu riaditeľa Národnej protidrogovej jednotky Správy kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru č. p. PPZ-6t-2/PDJ-96 podané odvolanie, ak áno, či bolo právoplatne rozhodnuté, a zaslala kópiu tohto rozhodnutia v lehote 10 dní. Uvedené výzvy boli okresným súdom vypravené 6. februára 2004 (č. l. 19 spisu).

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   doručila   okresnému   súdu   odpoveď   na   prípis s požadovanými prílohami 17. februára 2004. Odporca doručil okresnému súdu požadované písomnosti 11. marca 2004. Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila 18. augusta 2004 okresnému   súdu   oznámenie   o ukončení   právneho   zastupovania.   Poverená   právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu 26. augusta 2004 oznámenie o prevzatí právneho zastupovania.

Okresný súd prípisom z 15. októbra 2004 postúpil posudzovaný spis Okresnému súdu Bratislava III z dôvodu postupu podľa § 85 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pričom prípisom z uvedeného dňa oznámil túto skutočnosť aj účastníkom konania.

Predmetný   spis   bol   Okresnému   súdu   Bratislava   III   doručený   8.   novembra   2004 a 14. februára 2005 odoslaný ústavnému súdu na základe výzvy zo 4. februára 2005. Spis bol Okresnému súdu Bratislava III vrátený 16. marca 2005. Okresný súd Bratislava III vydal 7. apríla 2005 pokyn na doručenie výzvy sťažovateľke, aby v určenej lehote doplatila súdny poplatok za návrh na začatie konania. Okresný súd Bratislava III vydal 2. mája 2005 pokyn   na zaslanie posudzovaného spisu   ústavnému súdu   na základe výzvy   z 18.   apríla 2005. Uvedeným záznamom bez vyznačenia čísla listu predmetný spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to,   aby   jeho   záležitosť   bola   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným súdom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia II. ÚS 157/02, I. ÚS 76/03). Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99, III. ÚS 127/03 a ďalšie).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, II. ÚS 32/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd vzal do úvahy právny a skutkový stav veci. Predmetom konania je žaloba o náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. Posudzovaná vec patrí po právnej aj skutkovej stránke k štandardnej agende všeobecných   súdov,   pretože   ide   o občianskoprávny   spor   patriaci   do   rozhodovacej právomoci všeobecných súdov.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie veci   v primeranej lehote   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru. Ústavný   súd   v tejto súvislosti nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateľky, ktorou by prispela k prieťahom v konaní.   Sťažovateľka   podala   prostredníctvom   právneho   zástupcu   8.   októbra   2004 sťažnosť na prieťahy v konaní okresného súdu, čím dala najavo nespokojnosť s rýchlosťou priebehu predmetného konania.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri   skúmaní   skutočnosti,   či   v dôsledku   postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedených práv, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 3/00).

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku   vyhodnotil   postup   okresného   súdu   v   obdobiach   od   10.   apríla   2001   do 13. novembra 2003 (31 mesiacov) a od 11. marca 2004 do 15. októbra 2004 (7 mesiacov) ako obdobia, v ktorých došlo k zbytočným prieťahom v posudzovanom konaní v celkovej dĺžke 38 mesiacov.

Predseda okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu 18. apríla 2005 uviedol, že spis bol 29. októbra 2004 postúpený Okresnému súdu Bratislava III, a preto sa k predmetnému konaniu nemôže vyjadriť.

Na   základe   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   bolo   porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v uvedených obdobiach,   tak   ako   jej   ho   zaručuje   čl.   48   ods.   2   ústavy,   a právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka   v petite   svojej   sťažnosti   žiadala,   aby   ústavný   súd   po   vyslovení porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   posudzovaný   spis   bol   29.   októbra   2004   postúpený Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie, ústavný súd neprikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, pretože v súčasnosti predmetné konanie prebieha na Okresnom súde Bratislava III. Navyše, v prípade vrátenia posudzovanej veci okresnému súdu je súd povinný v konaní postupovať bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a príslušných ustanovení zákona o ústavnom súde.

IV.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   práva   sťažovateľky,   zaoberal   sa   aj   jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal do úvahy   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu,   ako   aj   okolnosť,   že   sťažovateľka   svojím správaním   neprispela   k zbytočným   prieťahom   v predmetnom   konaní.   Ústavný   súd v okolnostiach   tejto   veci   považuje   sumu   35   000   Sk   pre   sťažovateľku   za   primeranú so zreteľom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci, a preto žiadosti sťažovateľky, ktorá požadovala   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume   100   000   Sk, vo zvyšnej časti nevyhovel.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru aplikovaného na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   ústavný   súd   riadil   úvahou,   že   cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   pretože   ústavný   súd   rozhodol,   že   základné   právo sťažovateľky bolo porušené, a teda mala vo veci úspech.

Podľa ustanovenia § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) účinnej od 1. januára 2005 patrí advokátovi za úkony   právnych   služieb   vykonané   pred   dňom   nadobudnutia   účinnosti   tejto   vyhlášky odmena podľa doterajších predpisov.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   ochrana   základných   práv   a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli realizované v roku 2004, ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z   oznámenia Štatistického   úradu   Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk.

Podľa   takto   určených   kritérií   je   výška   odmeny   za   dva   úkony   právnej   pomoci   - prevzatie   a   prípravu   veci   a   podanie   vo   veci   samej   4   534   Sk   za   každý   úkon   v zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z., t. j. spolu 9 068 Sk. Ústavný súd rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné   vo   výške   jednej   stotiny   výpočtového   základu   podľa   §   19   ods.   3   vyhlášky č. 163/2002   Z.   z.   v spojení   s ustanovením   §   16   ods.   3   vyhlášky   č.   655/2004   Z.   z., t. j. dvakrát 136 Sk, teda spolu 272 Sk.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 9 340 Sk, ktorú ústavný súd zaviazal uhradiť okresný súd na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. mája 2005