znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 67/04-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. marca 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   L.,   bytom   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. J.   Č., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 1224/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. L. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára 2004 doručená sťažnosť M. L., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., Advokátska kancelária, K., ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod sp. zn. 17 C 1224/02.

Sťažovateľ uviedol, že 27. decembra 2002 podal okresnému súdu žalobu o určenie, že „dôvody vydedenia nie sú dané“ proti odporkyni Z. L., rodenej M., bytom K., a to v súvislosti   s prebiehajúcim   dedičským   konaním   po   poručiteľovi   L.   L.,   zomrelom 10. septembra 2002, naposledy bytom K., ktoré je na okresnom súde vedené pod sp. zn. 40 D 1058/02.

Sťažovateľ   podľa   svojho   tvrdenia   zaplatil   súdny   poplatok   na   základe   výzvy okresného súdu v ním stanovenej lehote (3. marca 2003), na čo bolo 9. apríla 2003 jeho právnemu zástupcovi zaslané vyjadrenie odporkyne k žalobe. Okresný súd prerušil 6. mája 2003   dedičské   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   40   D   1058/02   do   právoplatného   skončenia konania sp.   zn.   17   C   1224/02.   Toto   konanie   však   nie   je   dosiaľ   právoplatne skončené, pričom okresný súd je vo veci už desiaty mesiac nečinný (od mája 2003), a to aj napriek sťažnosti na prieťahy [podľa § 17 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších   predpisov], podanej predsedovi okresného súdu 17. decembra 2003.

Sťažovateľ   v prílohe   svojej   ústavnej   sťažnosti   predložil   ústavnému   súdu   kópiu sťažnosti   adresovanej   predsedovi   okresného   súdu   zo   17.   decembra   2003,   ako   aj   kópiu odpovede predsedu okresného súdu na uvedenú sťažnosť (list Spr 23235/03 z 22. decembra 2003), v ktorej sa okrem iného uvádza: „Je pravdou, že svoju žalobu ste podali na tunajšom súde dňa 27. 12. 2002 a súdny poplatok ste zaplatili na základe výzvy súdu dňa 3. 3. 2003. Dňa 5. 3. 2003 bol rovnopis Vášho návrhu zaslaný na vyjadrenie žalovanej. Jej stanovisko bolo súdu doručené dňa 27. 3. 2003 a 9. 4. 2003 bolo zaslané Vášmu právnemu zástupcovi.

Dňa 25. 4. 2003 bol ustanovený notár JUDr. S. telefonicky požiadaný o prerušenie dedičského   konania   po   nebohom   poručiteľovi   L.   L.   a zaslanie   predmetného   dedičského spisu. Keďže k doručeniu spisu nedošlo, bol o jeho zaslanie požiadaný opätovne prípisom zo dňa 19. 6. 2003. (...)“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1) Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 1224/2002 porušil základné právo M. L., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie jeho veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2)   Okresnému   súdu   Košice   II   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 17 C 1224/2002 konal bez zbytočných prieťahov.

3) M. L. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15 000.-Sk, (slovom pätnásťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4) Okresný súd Košice II je povinný uhradiť M. L. trovy právneho zastúpenia vo výške (...).“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru: „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...).“

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd v označenom konaní porušil   jeho   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), alebo návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 17/01,   I.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   27/02,   III.   ÚS   199/02,   I.   ÚS   197/03,   I.   ÚS   35/04, I. ÚS 38/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   postup   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní nemožno už v súčasnosti, t. j. po uplynutí obdobia štrnástich mesiacov od nápadu veci na okresný súd (27. decembra 2002) do podania sťažnosti ústavnému súdu (11. februára 2004), počas ktorého realizoval okresný súd (v období od januára 2003 do mája, resp. júna 2003) viacero procesných úkonov smerujúcich k prejednaniu a rozhodnutiu veci, považovať za postup, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne napr. I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

Aj keď postup okresného súdu v označenom období nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita   s prihliadnutím   na ostatné   okolnosti   prípadu   nedosiahla   úroveň   odôvodňujúcu záver o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov   a nevylučuje   definitívne   možnosť   prejednania   predmetnej   veci   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru za predpokladu sústredeného a intenzívneho postupu okresného súdu, pokiaľ ide o posudzované konanie v nasledujúcom období.

S ohľadom na tieto skutočnosti preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu v predmetnom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikoval bez ďalšieho ako porušenie označených práv sťažovateľa.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. marca 2004