znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 668/2022-9

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov Roberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, ⬛⬛⬛⬛, proti postupu Okresného súdu Trnava v konaní sp. zn. 6 T 12/2017 takto

r o z h o d o l :

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. novembra 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu pri rozhodovaní o návrhu na povolenie obnovy trestného konania. Sťažovateľ žiada prikázať okresnému súdu konať bez prieťahov a nahradiť mu nemajetkovú ujmu. Okrem toho žiada ustanoviť advokáta v konaní pred ústavným súdom.

II.

2. Sťažovateľ sa v decembri 2021 domáhal povolenia obnovy trestného konania, na čo mu okresný súd v marci 2022 oznámil, že zatiaľ nemôže o návrhu rozhodnúť, pretože spis ku konaniu, ktoré navrhuje obnoviť, sa nachádza na najvyššom súde. Sťažovateľ opakovane v apríli, júni a septembri 2022 žiadal o rozhodnutie a o poskytnutie informácií o stave namietaného konania. Na žiadosť sťažovateľa z októbra 2022 o prešetrenie prieťahov v namietanom konaní mu bolo v novembri 2022 podpredsedníčkou okresného súdu oznámené, že k prieťahom z objektívnych dôvodov nedošlo. Podpredsedníčka uviedla, že nebolo možné pripojiť potrebný spis, pretože sa nachádzal na najvyššom súde, ktorý rozhodol o dovolaní, a hoci sa spis už nachádza na okresnom súde, na december 2022 je nariadené hlavné pojednávanie. Až keď bude konanie právoplatne skončené aj vo vzťahu k spoluobžalovanému sťažovateľa, bude možné rozhodnúť aj o jeho návrhu.

III.

3. Sťažovateľom uvedené práva mali byť porušené tým, že okresný súd ani do roka nerozhodol o jeho návrhu na povolenie obnovy konania. Poukazuje na to, že porušovanie jeho ústavných práv nemožno ospravedlňovať pomalosťou najvyššieho súdu. Sťažovateľ namieta aj konanie podpredsedníčky okresného súdu, ktorá neprijala žiadne opatrenia na zabezpečenie uplatnenia jeho základného práva na rozhodnutie v primeranej lehote. Poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu o jeho dovolaní, podľa ktorého mu bude uložený úhrnný trest, do ktorého mu bude započítaný už vykonaný trest. Ak by o jeho návrhu na povolenie obnovy konania bolo rozhodnuté, mohol už pred rokom požiadať o podmienečné prepustenie.

IV.

4. Pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, ktorým je i návrh na obnovu trestného konania (IV. ÚS 382/09, I. ÚS 5/02), pretože rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania priamo nesúvisia s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho charakteru alebo o oprávnenosti trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto ustanovenia dohovoru. Iba nové konanie nasledujúce po povolení obnovy konania možno považovať za konanie týkajúce sa trestného obvinenia. Preto je ústavná sťažnosť v časti namietaného porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odmietnutá.

5. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr. I. ÚS 167/03). Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02).

6. Čo sa týka významu konania pre sťažovateľa, možno uviesť, že jeho námietka, že nerozhodnutie v namietanom konaní mu bráni podať návrh na podmienečné prepustenie, je nesprávna a nedôvodná. Najvyšší súd konštatoval, že hoci mu mal byť uložený súhrnný trest, v dôsledku chyby v odpise z registra trestov zistenej až v rámci dovolacieho konania mu uložený nebol. Na túto okolnosť najvyšší súd prihliadnuť nemohol, lebo nová trestná sadzba by bola prísnejšia, a teda v neprospech sťažovateľa. Preto sa sťažovateľ mylne domnieva, že mu na základe rozhodnutia najvyššieho súdu bude uložený nový trest, od ktorého sa mu odpočíta dosiaľ vykonaný trest, čo mu umožní požiadať o podmienečné prepustenie. Časť namietanej dĺžky konania možno pripočítať na ťarchu sťažovateľa. V čase podania návrhu na povolenie obnovy konania si musel byť sťažovateľ vedomý, že spis ku konaniu, ktorého obnovy sa domáha, sa nachádza na najvyššom súde, keďže o ním podanom dovolaní nebolo ešte rozhodnuté.

7. K postupu okresného súdu treba uviesť, že nebol nečinný či zbytočne prieťahový. Bezodkladne po doručení sťažovateľovho návrhu na povolenie obnovy predseda senátu vydal pokyn na pripojenie potrebného spisu. Vo februári 2022 okresný súd informoval sťažovateľa o dôvodoch, pre ktoré nebolo možné uskutočniť verejné zasadnutie. Bezodkladne bola tiež vyriešená sťažovateľova žiadosť o prešetrenie prieťahov, pričom v odpovedi mu súd ozrejmil aj aktuálne dôvody nemožnosti pripojenia spisu. K tomu možno doplniť, že pokiaľ bude rozhodované len o treste spoluobžalovaného, potom sa nejaví ako celkom dôvodné čakať až na právoplatné skončenie konania, obnovy ktorého sa sťažovateľ domáha, vo vzťahu k spoluobžalovanému.

8. Hoci sa už spis nachádza na okresnom súde a konajúci senát má možnosť sa s ním oboznámiť, bez ohľadu na nadchádzajúce hlavné pojednávanie celková dĺžka namietaného konania jeden rok v okolnostiach sťažovateľovej veci nedosahuje takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Preto je ústavná sťažnosť aj v tejto časti zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietnutá.

9. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd ustanoví fyzickej alebo právnickej osobe právneho zástupcu, ak o to požiada, odôvodňujú to jej majetkové pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady musia byť splnené súčasne. Ak je daný dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti, ide o zrejmé bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Preto žiadosti sťažovateľa podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde nebolo vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2022

Peter Straka

predseda senátu