SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 666/2025-14
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom, Hlavná 1221, Vráble, proti postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 4 Cdo 30/2025 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. októbra 2025 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom najvyššieho súdu v konaní o jeho dovolaní.
2. Sťažovateľ podal dovolanie proti rozsudku krajského súdu z mája 2024, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu z apríla 2023 o zamietnutí jeho žaloby, ktorou sa od septembra 2018 proti štátu domáhal náhrady škody 11 011,15 eur spôsobnej nesprávnym úradným postupom Sociálnej poisťovne. Dovolanie bolo najvyššiemu súdu predložené 26. februára 2025.
3. Podpredsedníčka najvyššieho súdu vyhodnotila sťažnosť sťažovateľa, ktorou 11. septembra 2025 namietal prieťahy v postupe najvyššieho súdu, ako nedôvodnú. Uviedla, že rozhodnutie o dovolaní možno očakávať v decembri 2025. Už nálezom ústavného súdu z júna 2023 (III. ÚS 165/2023) bolo vyslovené, že postupom okresného súdu v konaní o žalobe sťažovateľa boli porušené jeho ústavné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote.
4. Sťažovateľ opisuje rozhodnutia okresného a krajského súdu a zdôrazňuje dôvodnosť svojho nároku, ktorý si uplatnil žalobou ešte v roku 2018. Je toho názoru, že rozhodnutie o jeho dovolaní nie je právne zložité a dobu trvania konania o dovolaní považuje za neprimeranú, keďže to ovplyvňuje celkovú dĺžku konania o jeho žalobe, hoci už skorším nálezom bolo vyslovené porušenie jeho ústavných práv.
II.
5. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená, a preto bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá. Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie ústavných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Ojedinelá nečinnosť súdu v trvaní niekoľkých mesiacov nemusí zakladať ich porušenie (II. ÚS 63/05).
6. Tak je to aj v prípade sťažovateľa. Z toho, že najvyšší súd do siedmich mesiacov od predloženia dovolania sťažovateľa nerozhodol o tomto dovolaní v civilnom spore, ktorým sa sťažovateľ domáha preskúmania správnosti záverov rozhodnutia krajského súdu, nemožno vyvodiť porušenie jeho ústavných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote. I keď si možno predstaviť, že o dovolaní sťažovateľa už mohlo byť rozhodnuté, dovolacie konanie v trvaní približne siedmich mesiacov, a to aj bez akýchkoľvek ďalších úkonov najvyššieho súdu, nevybočuje zo štandardu postupu pri rozhodovaní o mimoriadnom opravnom prostriedku. K porušeniu ústavných práv sťažovateľa nemožno dospieť ani pri zohľadnení celkovej dĺžky konania, keďže v čase po skoršom náleze ústavného súdu všeobecné súdy priebežne konali pri rozhodovaní o odvolaní sťažovateľa a pri predložení jeho dovolania najvyššiemu súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. novembra 2025
Robert Šorl
predseda senátu



