znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 66/2016-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, t. č. Ústavna výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, vo veci namietaného porušeniajeho základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republikya základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupomOkresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 0 T 126/2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. októbra2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, t. č. Ústav na výkontrestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou (ďalej len „sťažovateľ“), vo vecinamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 0 T 126/2015.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že v namietanom konaní bol trestnýmrozkazom okresného súdu z 12. augusta 2015 uznaný vinným zo spáchania prečinunebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. a) a b) zákona č. 300/2005 Z. z.Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ namieta, že v konaní pred súdomnebol zastúpený obhajcom. K zásahu do jeho uvedených základných práv malo dôjsť ajtým, že„aj keď sa jednalo o jediného svedka (poškodenú), nebola spravená konfrontácia a nebola vypočutá v mojej prítomnosti aj keď boli rozpory vo výpovediach“. Ďalejsťažovateľ vytýka, že počas prípravného konania vyšetrovateľ úkon výsluchu označenéhosvedka (poškodeného) nezopakoval, a to aj napriek tomu, že vo výpovediach medziobvineným a svedkyňou (poškodenou) boli značné rozpory. Týmto postupom vyšetrovateľabolo znemožnené ďalšie dokazovanie.

V petite sťažnosti navrhol sťažovateľ, aby ústavný súd vyslovil porušenieoznačených základných práv postupom okresného súdu, aby trestný rozkaz okresného súdusp. zn. 0 T 126/2015 z 12. augusta 2015 zrušil a rozhodol o sťažovateľovom prepustenína slobodu a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

Sťažovateľ s poukazom na svoju nemajetnosť a pobyt vo výkone trestu požiadal tiežo ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

K sťažnosti sťažovateľ nepriložil žiadne listinné dôkazy.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať takú, pri predbežnomprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základnéhopráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie(I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojejsťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m.II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

Podľa § 37 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov(ďalej len „Trestný poriadok“) po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu užv prípravnom konaní, ak a) je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebona pozorovaní v zdravotníckom ústave, b) je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebojeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, c) ide o konanie o obzvlášť závažnomzločine, d) ide o konanie proti mladistvému, e) ide o konanie proti ušlému. Obvinený musímať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajtza nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného náležite saobhajovať. Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny a v konaní,v ktorom sa rozhoduje o uložení ochranného liečenia s výnimkou protialkoholickéholiečenia alebo protitoxikomanického liečenia.

Podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku ak bola prokurátorovi odovzdaná spoluso spisom osoba, ktorá bola zadržaná ako podozrivá pri páchaní prečinu, na ktorý zákonustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov,bezprostredne po ňom, alebo po tom, čo odpadla prekážka jej bezprostredného zadržanianajviac do 24 hodín po spáchaní prečinu a prokurátor ju neprepustí na slobodu, odovzdá junajneskôr do 48 hodín od zadržania súdu, ktorému tiež podá obžalobu spolu so spisom.Ak prokurátor zistí dôvody väzby, súčasne navrhne, aby bol obvinený vzatý do väzby.

Podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ak sa koná po odovzdaní osoby súdupodľa § 204 ods. 1, sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného, najmä na okolnostizadržania a skutočnosti odôvodňujúce návrh na vzatie do väzby, ak je podaný, a

a) prednostne, najneskôr v lehote podľa § 87 ods. 2, určí termín vykonania hlavnéhopojednávania spravidla do pätnástich pracovných dní od podania obžaloby, ak vec nevybavítrestným rozkazom alebo neurobí niektoré z rozhodnutí podľa § 241 ods. 1 písm. a) až g);termín bezodkladne oznámi prokurátorovi a obžalovanému, ktorému zároveň doručíobžalobu, a ak je prítomný obhajca, oznámi termín hlavného pojednávania a doručíobžalobu aj obhajcovi.

Podľa § 353 ods. 1 Trestného poriadku samosudca môže bez prejednania vecina hlavnom pojednávaní vydať trestný rozkaz, ak je skutkový stav spoľahlivo preukázanývykonanými dôkazmi.

Dopytom na okresnom súde ústavný súd zistil, že obžaloba v namietanej trestnej vecisťažovateľa bola okresnému súdu podaná po skončení skráteného vyšetrovania podľa § 204Trestného poriadku a okresný súd po vypočutí sťažovateľa podľa § 348 ods. 1 Trestnéhoporiadku rozhodol vydaním trestného rozkazu bez prejednania veci v súlade s § 353Trestného poriadku. Z obsahu sťažnosti žiadnym spôsobom nevyplýva, že by sťažovateľv prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom udelil splnomocnenie zvolenémuobhajcovi alebo že by o jeho ustanovenie požiadal podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku.V prípade sťažovateľovej trestnej veci nešlo ani o prípad povinnej obhajoby, kedy by bolopovinnosťousudcupreprípravnékonanieobhajcusťažovateľovipodľa§ 40 ods. 1 Trestného poriadku ustanoviť.

Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa základného práva sťažovateľa na obhajobu podľačl. 50 ods. 3 ústavy, sťažovateľ tu poukazuje na nevykonanie konfrontácie medzi níma poškodenou. Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa sa javíako zjavne neopodstatnená. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že vo vecisťažovateľa okresný súd rozhodoval o obžalobe bez prejednania veci, a to vydanímtrestného rozkazu. Okresný súd vydal trestný rozkaz bezprostredne po výsluchu sťažovateľaa tento trestný rozkaz sťažovateľovi aj krátkou cestou doručil do vlastných rúk, pričomsťažovateľ proti trestnému rozkazu odpor nepodal a tento nadobudol právoplatnosť.

Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd v súlade s Trestným poriadkom rozhodovaliba na základe výsledkov prípravného konania, pričom sťažovateľ mal možnosť tietovýsledky, resp. priebeh skráteného vyšetrovania namietať tak počas svojho výsluchusudcom pre prípravné konanie, ako aj prostredníctvom odporu proti trestnému rozkazu,ktorý mal k dispozícii ako opravný prostriedok podľa § 355 Trestného poriadku. Z obsahusťažnosti nevyplýva a sťažovateľ v tejto súvislosti neoznačil ani žiadne dôkazy o tom, že bypočas svojho výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie namietal porušenie svojho právana obhajobu nezopakovaním výsluchu poškodenej v jeho prítomnosti či nevykonanímkonfrontácie s poškodenou, pričom takúto námietku vo vzťahu k prípravnému konaniuneuplatnil ani prostredníctvom odporu proti trestnému rozkazu, keďže tento nepodal.

Zo skutočnosti, že okresný súd vo veci v súlade s ustanoveniami Trestného poriadkurozhodol bez prerokovania veci, celkom logicky vyplýva, že okresný súd ani nevykonávalprocesné úkony dokazovania, a teda z jeho strany nemohlo nevykonaním výsluchupoškodenej alebo jej konfrontácie so sťažovateľom dôjsť k namietanému porušeniusťažovateľom označeného základného práva na obhajobu. Pokiaľ teda sťažovateľ nesúhlasilso zvoleným postupom súdu (vydanie trestného rozkazu bez prerokovania veci), malmožnosť túto námietku uplatniť podaním odporu proti trestnému rozkazu, čo však podľazistení ústavného súdu nevyužil.

S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť neobsahuje čo i lenjedinú konkrétnu a určitú ústavnoprávne relevantnú námietku, ktorá by mala svedčaťv prospech záveru o porušení niektorého z označených základných práv podľa ústavypostupom okresného súdu, preto ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde).

Sťažovateľ požiadal o ustanovenie advokáta na jeho zastupovanie v konanípred ústavným súdom. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto sťažnostinepovažoval za potrebné ustanoviť sťažovateľovi právneho zástupcu z radov advokátovz dôvodu, že v návrhu ide zrejme o bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnýchpráv (IV. ÚS 140/07).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nezaoberal sa už ústavný súd aniďalšími návrhmi formulovanými sťažovateľom v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016