znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 66/2011-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. februára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosti   Ing.   J.   R.   a JUDr.   I.   R.,   obaja   bytom   K.,   zastúpených advokátom JUDr. M.S., K., vedené pod sp. zn. Rvp 148/2011 a sp. zn. Rvp 189/2011, ktorými namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti Ing. J. R. a JUDr. I. R. vedené pod sp. zn. Rvp 148/2011 a sp. zn. Rvp 189/2011   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 66/2011.

2. Sťažnosti Ing. J. R. a JUDr. I. R.   o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 21. januára 2011 a 26. januára 2011 doručené sťažnosti Ing. J. R. a JUDr. I. R., obaja bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“, len „sťažovateľka“, spolu len   „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr.   M.   S.,   K.,   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   148/2011   a sp. zn.   Rvp   189/2011,   ktorými namietali   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007.

Z obsahu sťažností a príloh k nim pripojených vyplýva, že 14. januára 2003 bola okresnému súdu podaná žaloba A. N. a spol., proti Mestu K. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola pôvodne vedená pod sp. zn. 14 C 26/2003.

Na   základe   návrhu   žalobcov   z 18.   júla   2007   okresný   súd   uznesením   č.   k. 40 C 145/2007-13 z 25. júla 2007 pripustil, aby do konania na strane žalovaných pristúpili sťažovateľ ako žalovaný v 3. rade a sťažovateľka ako žalovaná vo 4. rade.

Dňa 10. augusta 2007 okresný súd určil termín pojednávania na 28. september 2007, ktoré bolo zrušené.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 3 Co 320/2007-77 z 19. júna 2008 odmietol odvolanie žalovaných v 5., 6., 9., 10., 11., 12., 13., 14., 15., 16., 17., 18., 20. a 21. rade a zrušil   uznesenie   okresného   súdu   v časti,   v ktorej   pripustil,   aby   do   konania   pristúpil žalovaný v 19. rade, a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie.

Dňa 15. júla 2009 okresný súd určil termín pojednávania na 29. október 2009.Okresný súd uznesením č. k. 40 C 145/2007-196 zo 16. októbra 2009 pripustil, aby do konania na strane žalobcov pristúpili ďalší žalobcovia.

Dňa 27. októbra 2009 sťažovateľ požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že mu nebol doručený návrh na začatie konania v súlade s ustanovením § 114 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), a nemal tak možnosť sa s jeho obsahom oboznámiť a vyjadriť sa k nemu.

Dňa 28. októbra 2009 sťažovateľka požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním.

Dňa 16. decembra 2010 sťažovatelia podali predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy   v konaní,   na   ktorú   reagoval   listom   sp.   zn.   Spr   119/10   z 29.   decembra   2010 doručeným 3. januára 2011 sťažovateľke a 10. januára 2011 sťažovateľovi.

Dňa 17. januára 2011 okresný súd určil termín pojednávania na 5. máj 2011.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:„Sťažovateľ si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že napriek tomu, že jeho sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní sp. zn. 40C/145/07 bola vyhodnotená ako dôvodná, podstatnejšou je skutočnosť, že z nej nevyplýva, že by v konaní došlo k náprave uvedeného protiprávneho stavu, najmä s poukazom na akceptáciu nariadenia pojednávania o takmer pol roka a nevyjadrenie sa k nedoručeniu návrhu na začatie konania za tri roky... Sťažovateľ   je   formálne   účastníkom   konania   od   roku   2007,   byt   nachádzajúci   sa v dome, ktorý je predmetom konania však nadobudol na základe kúpnej zmluvy v roku 2003. Sťažovateľ   je   z   uvedeného   dôvodu   v   stave   právnej   neistoty   od   roku   2003.   Sťažovateľ nadobudol uvedenú nehnuteľnosť krátko po tom, čo bolo začaté konanie vo veci. V prípade, že   by   bol   účastníkom   konania   už   od   roku   2003,   mohol   sa   vzhľadom   na   ustanovenia Občianskeho   zákonníka   dovolať   neplatnosti   uzavretej   kúpnej   zmluvy   v   trojročnej premlčacej lehote. Vzhľadom na to, že do konania pristúpil až v roku 2007, bola mu táto možnosť odopretá. Významným je predmetné konanie vedené u odporcu pre sťažovateľa aj z dôvodu, že v prípade, ak by mal vedomosť o začatom súdnom konaní malo by to vplyv na rozhodovanie,   či   kúpnu   zmluvu   na   základe   ktorej   nadobudol   vlastnícke   právo   k   bytu nachádzajúcemu sa v dome, ktorý je predmetom konania sp. zn. 40C/145/2007 uzavrie alebo nie.

Sťažovateľ je presvedčený o tom, že konanie Okresného súdu Košice I nesmeruje k odstráneniu jeho právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale súd svojim postupom   a   rozhodnutiami   naopak   konanie   nedôvodné   predlžuje   a   odďaľuje   tým poskytnutie právnej istoty rozhodnutej veci sťažovateľovi.“

V podstate totožné skutočnosti uviedla vo svojej sťažnosti aj sťažovateľka.

Sťažovatelia   žiadali, aby ústavný   súd   v náleze vyslovil,   že okresný   súd v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007 porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   aby   mu   prikázal   vo   veci   konať   bez   zbytočných prieťahov   a zaplatiť   primerané   finančné   zadosťučinenie,   ako   aj   náhradu   trov   právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

1. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 148/2011 a sp. zn. Rvp 189/2011 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť   uvedených   sťažností,   rozhodol   ústavný   súd   uplatniac   citované   právne   normy o spojení sťažností na spoločné konanie.

2.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia sa sťažnosťami domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C 145/2007.

Ako   vyplýva   z uvedeného,   sťažovatelia   sú   účastníkmi   napádaného   konania od 25. júla   2007,   keď   okresný   súd   rozhodol   o ich   pristúpení   do   konania   na   strane žalovaných, a ochrany svojich práv sa domáhali aj podaním sťažností na prieťahy v konaní okresného súdu podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ktoré reagoval predseda okresného súdu listom sp. zn. Spr 119/10 z 29. decembra 2010, pričom ich vyhodnotil ako dôvodné, za vzniknuté prieťahy sa   ospravedlnil   a zároveň   uviedol,   že vo veci   bol   určený   termín   pojednávania na 5. máj 2011.

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k názoru, že hoci sťažovatelia podali predtým, ako sa obrátili na ústavný súd (21. januára 2011 a 26. januára 2011), sťažnosti na prieťahy   v konaní   okresného   súdu   (16.   decembra   2010),   takéto   využitie   právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti okresnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   jeho   nečinnosťou,   resp.   neefektívnou   činnosťou.   Z odpovede   predsedu okresného súdu navyše vyplýva, že boli vykonané opatrenia, aby k zbytočným prieťahom viac nedochádzalo.

Ústavný   súd   vychádzajúc   z   uvedeného,   ako   aj   zo   svojej   rozhodovacej   činnosti zastáva   názor,   že   podanie   predmetných   sťažností   bolo   v   danom   prípade   zo   strany sťažovateľov iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takéto sťažnosti mohli mať, ak by okresný súd dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, III. ÚS 126/2010, III. ÚS 256/2010).

Sťažovatelia podali sťažnosti   bez toho, aby poskytli všeobecnému súdu   možnosť vykonať účinné opatrenia na napravenie zistených nedostatkov v konaní, a z tohto dôvodu ústavný súd považuje ich sťažnosti za neprípustné.

Z dôvodu   odmietnutia   sťažností   ústavný   súd   o ďalších   návrhoch   sťažovateľov nerozhodoval.

V prípade, ak by okresný súd v budúcnosti nekonal plynule a svojím postupom by vykazoval   určitú   nečinnosť,   sťažovatelia   majú   možnosť   opakovane   podať   sťažnosť ústavnému   súdu,   v rámci   ktorej   bude   zohľadnený   celý   doterajší   priebeh   konania, to znamená, že toto rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 zákona o ústavnom súde.

Na   základe   uvedených   skutočností   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je   uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2011