znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 66/2010-41

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   augusta   2010 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Rudolfa Tkáčika a Ľubomíra Dobríka o   sťažnosti   J.   J.,   D.,   zastúpeného   advokátkou   Mgr. A.   L.,   Advokátska   kancelária,   V., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 159/2005 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 159/2005 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 C 159/2005 konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. J. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho zastúpenia v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) právnej zástupkyni advokátke Mgr. A. L., Advokátska kancelária, V., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5.   Okresný   súd   Bratislava   I j e   p o v i n n ý   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia v sume   254,88   €   (slovom   dvestopäťdesiatštyri   eur   a   osemdesiatosem   centov)   na   účet Kancelárie Ústavného súdu   Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 66/2010-19   z   20.   apríla   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť J. J. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 159/2005.

Z obsahu sťažnosti   vyplynulo, že sťažovateľ podal návrh   na vydanie platobného rozkazu 6. júna 2005 nepríslušnému Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý vec postúpil okresnému súdu 10. júna 2005. Sťažovateľ podaním z 22. apríla 2008 okrem iného žiadal o rozšírenie žaloby „o zaplatenie škody nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 2 000 000,- Sk...“. Sťažovateľ namieta, že „do dnešného dňa ma tento súd nevyrozumel – čo v tomto danom prípade podnikol a aké urobil vhodné opatrenie – čím už uplynulo 19 mesiacov od môjho podania...“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v závere sťažnosti žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 159/2005 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €. Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením č. k. III. ÚS 66/2010-10 z 9. februára 2010 tak, že sťažovateľovi ustanovil za právnu zástupkyňu na konanie pred ústavným súdom advokátku Mgr. A. L., Advokátska kancelária, V.

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k   veci   písomne   vyjadril   okresný   súd prostredníctvom svojej predsedníčky. V liste sp. zn. Spr 3395/2010 doručenom ústavnému súdu 31. mája 2010 predsedkyňa okresného súdu uviedla: „Dňa 06.06.2005 bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa: J. J., proti odporcovi: S., ktorý bol zapísaný pod sp. zn. NcCo 81/2005. Dňa 10.06.2005 bol predmetný   spis   postúpený   tunajšiemu   súdu   a   zapísaný   pod   sp. zn.   9C   159/2005...   Dňa 08.07.2005 bol daný pokyn na vylúčenie veci z oddelenia C, nakoľko ide o zastavenie vykonávania zrážok z dôchodku. Dňa 14.07.2005 súd uznesením, č.k 9C 159/2005-14 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád návrhu na začatie konania. Dňa 19.09.2005 doručené vyjadrenie navrhovateľa. Dňa 17.10.2005 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.   Dňa   04.11.2005   navrhovateľ   doručil   súdu   návrh   na   oslobodenie   od   súdnych poplatkov.   Dňa   22.02.2006   súd   vyzval   navrhovateľa,   aby   doručil   súdu   doklady preukazujúce jeho majetkové pomery. Dňa 23.03.2006 navrhovateľ doručil súdu žiadané doklady.   Dňa   15.06.2006   súd   adresoval   výzvu   Sociálnej   poisťovni.   Dňa   16.08.2006 doručené podanie zo Sociálnej poisťovne, ústredie. Dňa 09.06.2006 súd uznesením, č.k. 9C 159/2005-31   oslobodil   navrhovateľa   od   platenia   súdnych   poplatkov.   Dňa   02.11.2006 žiadosť   o   súčinnosť   doručená   z   Okresného   súdu   Veľký   Krtíš.   Dňa   06.03.2007   súd uznesením, č.k. 9C 159/2005.-33 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád návrhu na začatie konania.   Dňa   10.04.2007   doručené   podanie   navrhovateľa.   Dňa   24.08.2007   doručená urgencia žiadosti o súčinnosť z Okresného súdu Veľký Krtíš. Dňa 30.08.2007 žiadosť o súčinnosť   adresovaná   Krajskému   súdu   v   Banskej   Bystrici.   Dňa   30.08.2007   oznámenie adresované Okresnému súdu Veľký Krtíš. Dňa 22.10.2007 doručené oznámenie z Krajského súdu v Banskej Bystrici. Dňa 28.01.2008 súd uznesením, č.k. 9C 90/2007-50 vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu na začatie konania. Dňa 06.03.2008 doručené vyjadrenie odporcu. Dňa 31.03.2008 súd zaslal vyjadrenie odporcu na vedomie navrhovateľovi. Dňa 24.04.2008 doručené vyjadrenie navrhovateľa. Dňa 24.04.2008 doručená žiadosť navrhovateľa. Dňa 24.04.2008   doručená   žiadosť   navrhovateľa   -ustanovenie   právneho   zástupcu   z   radov advokátov.   Dňa   24.04.2008   doručené   podanie   navrhovateľa   -   rozšírenie   návrhu.   Dňa 24.04.2008   doručené   podanie   navrhovateľa   -   žaloba   za   škodu   spôsobenú   úmyselným konaním proti dobrým mravom. Dňa 12.08.2008 výzva adresovaná navrhovateľovi. Dňa 17.09.2008   doručené   podanie   navrhovateľa.   Dňa   15.12.2008   výzva   súdu   adresovaná JUDr. O.   V.   Dňa   30.12.2008   doručené   námietky   JUDr.   O.   V.   proti   zastupovaniu navrhovateľa. Dňa 04.02.2009 bol predmetný spis pridelený novému zákonnému sudcovi Mgr. D. D. Dňa 03.12.2009 súd uznesením, č.k. 9C 159/2005-75 ustanovil navrhovateľovi právneho zástupcu z radov advokátov - JUDr. J. V. Dňa 14.12.2009 doručené námietky JUDr. J. V. proti ustanoveniu ako právneho zástupcu navrhovateľa. Doručené odvolanie navrhovateľa   zo dňa 29.12.2009.   Dňa   18.01.2010   súd uznesením,   č.k.   9C 159/2005-79 zmenil   uznesenie   súdu,   č.k.   9C   159/2005-75   zo   dňa   03.12.2009   tak,   že   navrhovateľovi ustanovil   zástupcu   z   radov   advokátov   -   Mgr.   A.   L.   Dňa   02.02.2010   doručená   žiadosť o zbavenie povinnosti zastupovať navrhovateľa - Mgr. A. L. Dňa 12.03.2010 súd uznesením, č.k. 9C 159/2005-81 zmenil uznesenie súdu, č.k. 9C 159/2005-75 zo dňa 03.12.2009 tak, že navrhovateľovi   ustanovil   zástupcu   z   radov   advokátov   -   Centrum   právnej   pomoci, Kancelária   Bratislava.   Dňa   10.05.2010   súd   uznesením,   č.k.   9C   159/2005-83   vyzval navrhovateľa na odstránenie vád návrhu na začatie konania.“

Ústavný   súd   z   predloženého   súdneho   spisu   zistil   rovnaký   chronologický   priebeh konania, ako ho uviedla vo svojom podaní predsedníčka okresného súdu.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 14. mája 2010 ďalej priznala, že napadnuté konanie je poznačené prieťahmi. Uviedla, že v danom prípade boli prieťahy v konaní čiastočne   spôsobené   aj   účastníkom   konania   (sťažovateľom),   keďže   opakovane predkladal súdu neúplný návrh na začatie konania a aj v tomto štádiu konania bolo potrebné vyzvať sťažovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konanie. Predsedníčka okresného súdu vyjadrila súhlas s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   podaním   z   21.   júna   2010   oznámila,   že   netrvá na ústnom pojednávaní v uvedenej veci a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne až právoplatným rozhodnutím   súdu   alebo iným zákonom   predvídaným spôsobom,   ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a   účinná,   ďalej   z   §   100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1.   Pokiaľ   ide   o   právnu   a   faktickú   zložitosť   sporu,   v   ktorom   je   sťažovateľ navrhovateľom (o zaplatenie sumy 1 533,84 € ako náhrady trov konania a straty času), ústavný súd konštatuje, že finančné nároky vyplývajúce z titulu náhrady škody, možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, a vychádzajúc z obsahu predloženého súdneho spisu ďalej konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že dĺžka konania je závislá od právnej alebo skutkovej náročnosti prerokovávanej veci.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd konštatuje, že zistil také okolnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že sťažovateľ čiastočne prispel k predĺženiu konania v predmetnej veci, a to najmä opakovane neúplným návrhom   (okresný súd dvakrát vyzval sťažovateľa 14. júla 2005, 6. marca 2007 na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania). Po neúspešnej snahe   okresného   súdu   o   odstránenie   nedostatkov   návrhu   na   začatie   konania   sťažovateľ požiadal vo svojom podaní z 24. apríla 2008 o ustanovenie právneho zástupcu z   radov advokátov.   Okresný   súd   v   predmetnom   konaní   (v   období   od   15.   decembra   2008 do 18. januára   2010)   ustanovil   sťažovateľovi   celkom   troch   advokátov,   ktorí   požiadali o zbavenie   povinnosti   zastupovať   sťažovateľa   (dvaja   z   nich   vzhľadom   na   ich   pomer k sťažovateľovi a jeden z dôvodu hospodárnosti konania, pozn.). Okresný súd odstránil túto prekážku   ďalšieho   postupu   v   konaní   spočívajúcu   v   ustanovovaní   právneho   zástupcu sťažovateľovi 12. marca 2010, keď ustanovil za právneho zástupcu sťažovateľa Centrum právnej pomoci Bratislava. Následne vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu (10. mája 2010).

Uvedené okolnosti, nedostatočná súčinnosť sťažovateľa pri odstraňovaní nedostatkov návrhu na začatie konania a komplikácie pri ustanovovaní právneho zástupcu sťažovateľovi prispeli k celkovej dĺžke napadnutého konania a ústavný súd najmä okolnosti súvisiace so správaním sťažovateľa zohľadnil pri určení sumy finančného zadosťučinenia.

3. Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd pri preskúmaní postupu okresného súdu v posudzovanom konaní zistil dve obdobia nečinnosti, keď okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka,   ktoré   sa   premietli   do   zbytočných   prieťahov   v   konaní   v   celkovom   trvaní 20 mesiacov.

Ide   o   obdobie   od   9.   júna   2006,   keď   okresný   súd   vydal   uznesenie   o   oslobodení sťažovateľa od platenia súdnych poplatkov, do 6. marca 2007, keď okresný súd opätovne vyzval   sťažovateľa   na   odstránenie   nedostatkov   návrhu   na   začatie   konania   v   trvaní 8 mesiacov.

Ďalšie obdobie nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní v trvaní takmer 12 mesiacov ústavný súd identifikoval od 30. decembra 2008, keď boli okresnému súdu oznámené advokátom námietky proti zastupovaniu sťažovateľa, do 3. decembra 2009, keď okresný súd vydal uznesenie o ustanovení ďalšieho právneho zástupcu sťažovateľovi. Ústavný súd tu poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníkov súdneho konania.   „Aj   neefektívna   činnosť   štátneho   orgánu   (všeobecného   súdu)   môže   zapríčiniť porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty ohľadom tých práv, kvôli   ktorým   sa   sťažovateľ   obrátil   na   štátny   orgán,   aby   o   jeho   veci   rozhodol.“ (napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04).

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že okresný súd uznesením z 9. júna 2006   oslobodil   sťažovateľa   od   platenia   súdnych   poplatkov.   Následne   okresný   súd 12. augusta   2008   vyzval   sťažovateľa   na   preukázanie   majetkových   pomerov   na   účely ustanovenia   právneho   zástupcu   pre   konanie   pred   okresným   súdom.   Takýto   postup okresného súdu bol podľa názoru ústavného súdu neprimeraný a neefektívny, keďže sa mal aplikovať § 30 OSP, podľa ktorého súd alebo poverený zamestnanec súdu účastníkovi, u ktorého   sú   predpoklady,   aby   bol   súdom   oslobodený   od   súdnych   poplatkov,   ustanoví na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov.   Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd nemohol považovať postup okresného súdu za súladný   so   základným   právom   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov,   preto   dospel   k   názoru,   že   doterajším   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 159/2005 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Na   základe   zistenia   ústavného   súdu,   že   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci sp. zn. 9 C 159/2005 konal bez zbytočných prieťahov, pretože toto konanie do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti nebolo právoplatne skončené (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti   žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ktoré odôvodnil dôvodmi uvedenými v sťažnosti.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho nečinnosť,   berúc do   úvahy   všetky   okolnosti   daného   prípadu   vrátane hodnoty   predmetu sporu vedeného na okresnom súde, ale aj správanie sťažovateľa v tomto konaní ústavný súd považoval priznanie sumy 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade trov   právnej   zástupkyni sťažovateľa, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia sťažovateľa pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa bola sťažovateľovi ustanovená uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 66/2010-10 z 9. februára 2010.

Ústavný   súd   priznal   právnej   zástupkyni   sťažovateľa   trovy   právneho   zastúpenia pozostávajúce   z   odmeny   advokáta   a   vychádzal   pritom   z   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods.   1   vyhlášky   je   odmena   advokáta   (základná   tarifa)   v   konaní   pred   ústavným   súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v   prvom   polroku   2009 v sume 721,40 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v   roku   2010   v   hodnote po 120,23 € (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie vo veci samej). Ďalej mala právna zástupkyňa sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,21 € za jeden úkon podľa   vyhlášky.   Za   spracovanie   stanoviska   doručeného   ústavnému   súdu   24.   júna   2010 ústavný súd náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, keďže toto stanovisko nevnieslo do procesu posudzovania sťažnosti žiadne nové právne ani skutkové okolnosti.

Spolu teda priznal právnej zástupkyni sťažovateľa náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 254,88 €.

Priznanú úhradu   trov právneho zastúpenia je Kancelária   ústavného súdu   povinná uhradiť na účet právnej zástupkyni sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) a rovnakú sumu je povinný uhradiť okresný súd Kancelárii ústavného súdu, všetko v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 a 5 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2010