znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky  

  III. ÚS 66/02-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2002 prerokoval sťažnosť Ing. J. G., bytom B., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 30   ods.   1   a   čl.   93   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   Slovenskou   republikou nevykonaním referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO,   o   vyhlásenie   ktorého požiadala Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 564 zo 14. februára 1997 prezidenta Slovenskej republiky, a nesprávne určenie účinnosti čl. 127 a čl. 127a Ústavy Slovenskej republiky, čím bol porušený čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť Ing. J. G. v časti namietajúcej porušenie jeho práv podľa čl. 30 ods. 1 a čl. 93 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a žiadajúcej prikázať prezidentovi Slovenskej republiky vyhlásiť referendum   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

2.   Sťažnosť   Ing.   J.   G.   v časti   namietajúcej   nesprávne   určenie   účinnosti   čl.   127 a čl. 127a Ústavy Slovenskej republiky   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. februára 2002 doručené podanie Ing. J. G., bytom B. (ďalej len „navrhovateľ“), ktorým namieta porušenie svojich práv podľa čl. 30 ods. 1 a čl.   93 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenskou republikou nevykonaním referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO, o vyhlásenie ktorého požiadala Národná rada Slovenskej republiky uznesením   č.   564   zo   14.   februára   1997   prezidenta   Slovenskej   republiky,   a nesprávne určenie   účinnosti   čl.   127   a čl.   127a   ústavy,   čím   bol   porušený   čl.   46   ods.   1   ústavy. Navrhovateľ žiada od ústavného súdu aj to, aby prikázal prezidentovi Slovenskej republiky „... do 30 dní od účinnosti tohto rozhodnutia vyhlásiť v zmysle čl. 95 Ústavy SR referendum v súlade s uznesením NR SR č. 564 zo dňa 14. 2. 1997“. Ústavný súd vyhodnotil podanie navrhovateľa podľa jeho prevažujúceho obsahu ako sťažnosť podľa čl. 127 ústavy, na ktorý sa, naviac,   navrhovateľ odvoláva.   Sťažnosť však nemá viacero   zákonom predpísaných náležitostí.   Ústavný   súd   5.   marca   2002   vyzval   navrhovateľa   na   ich   doplnenie   a na odstránenie vád návrhu. Podaním doručeným ústavnému súdu 28. marca 2002 navrhovateľ časť vád návrhu odstránil a požiadal ním aj o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom. Ústavný súd žiadosti navrhovateľa nevyhovel, lebo jeho sťažnosť predstavuje zjavne bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

K   námietke porušenia čl. 30 ods. 1 a   čl. 93 ods. 2 ústavy

Referendum   o otázke   „Ste   za   vstup   Slovenskej   republiky   do   NATO?“   vyhlásil prezident Slovenskej republiky rozhodnutím uverejneným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky   pod   č.   76/1997   Z.   z.   Malo sa   konať 23.   a 24.   mája 1997.   Podľa   zápisnice Ústrednej komisie pre referendum Slovenskej republiky o výsledku hlasovania o referende, prílohy   č.   III.   –   3,   „Ústredná   komisia   pre   referendum   SR   konštatuje,   že   referendum vyhlásené rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky č. 76/1997 Z. z. zo dňa 13. 3. 1997 bolo zmarené“. Zmarenie referenda bolo koncom mája 1997 všeobecne známe každému, kto sa nachádzal na území Slovenskej republiky a čo i len zbežne sledoval verejné dianie. V tej dobe sa i navrhovateľ o zmarení referenda dozvedel alebo sa o ňom mohol dozvedieť. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je časovo neobmedzeným právnym prostriedkom ochrany základných práv a slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota   sa   pri   opatrení   alebo   inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (§ 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov).

Navrhovateľ   sa   o zmarení   referenda   mohol   dozvedieť   najneskoršie   koncom   mája 1997, čiže oveľa skôr ako dva mesiace pred 13. februárom 2002, keď bola jeho sťažnosť doručená ústavnému súdu. V čase, keď sa navrhovateľ domáha ochrany svojich ústavných práv pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy, už dávno uplynula dvojmesačná lehota stanovená pre podanie návrhu na začatie tohto typu konania.

Požiadavka   navrhovateľa,   aby   ústavný   súd   prikázal   prezidentovi   Slovenskej republiky vyhlásiť referendum, sa plne odvíja od prípadného vyslovenia porušenia jeho práv podľa čl. 30 ods. 1 a čl. 93 ods. 2 ústavy. Oneskorenosť podania sťažnosti sa teda vzťahuje aj na túto požiadavku.

K   námietke nesprávneho určenia účinnosti čl. 127 a   127a ústavy

Ústavný súd nemá právomoc skúmať vzájomný súlad rôznych ustanovení ústavy, čoho sa navrhovateľ domáha, keď žiada, aby ústavný súd vyslovil: „NR SR nesprávnym určením účinnosti čl. 127 a čl. 127a Ústavy SR v znení zákona č. 90/2001 Z. z. porušila čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.“ Podľa čl. 125 ústavy môže ústavný súd konať len o (ne)súlade ustanovení normatívnych právnych aktov nižšej právnej sily s ustanoveniami normatívnych právnych aktov vyššej právnej sily. Naviac, ústavný súd ako orgán existujúci na základe ústavy nemôže posudzovať ústavu, ale len súlad zákonov a podzákonných normatívnych právnych   aktov   s ústavou   a s medzinárodnými   zmluvami,   s ktorými   vyslovila   súhlas Národná   rada   Slovenskej   republiky   a   ktoré   boli   ratifikované   a vyhlásené   spôsobom ustanoveným zákonom.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2002