znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 659/2014-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2014 prerokoval   vyhlásenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   č.   k.   KP/3/2013-57 zo 14. apríla   2014   vyjadrené prostredníctvom   jeho   podpredsedníčky   Jarmily   Urbancovej o odmietnutí   sudcov   Ústavného súdu   Slovenskej   republiky   Juraja   Horvátha,   Lajosa Mészárosa a Sergeja Kohuta pre ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 430/2013 a takto

r o z h o d o l :

1. Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Lajos Mészáros a Sergej Kohut n i e   s ú   v y l ú č e n í   z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 430/2013.

2. Konanie vo zvyšnej časti   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. apríla 2014 doručené   vyhlásenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“) č. k. KP/3/2013-57   zo   14.   apríla   2014   vyjadrené   prostredníctvom   jeho   podpredsedníčky Jarmily   Urbancovej,   ktorým   podľa   § 28 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   vzniesol   námietku   predpojatosti   sudcov   ústavného   súdu   Juraja Horvátha,   Lajosa Mészárosa a Sergeja Kohuta vo veci sťažnosti L. Š., pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom najvyšším súdom pod sp. zn. 1 Sžd 20/2012, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 430/2013-20 z 12. septembra 2013.

Pokiaľ   ide   o sudcu   Juraja   Horvátha,   najvyšší   súd   poukázal   na obsah   trestného oznámenia podaného vtedajším predsedom najvyššieho súdu Štefanom Harabinom (ďalej len   „predseda   najvyššieho   súdu“)   z 22. februára   2013,   ako   aj   na   jeho   pretrvávajúci odmietavý postoj k označenému sudcovi.

Pokiaľ   ide   o sudcu   Sergeja   Kohuta,   najvyšší   súd   poukázal   na   skutočnosť,   že označený sudca ako neúspešný kandidát napadol voľbu predsedu najvyššieho súdu konanú ešte v roku 2003 sťažnosťou na ústavnom súde, o ktorej tento následne rozhodoval. Okrem toho označený sudca bol na vlastnú žiadosť uznesením ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 72/07 z 3. apríla   2007   vylúčený   z výkonu   sudcovskej   funkcie   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. Rvp 467/2006.

V ďalšej časti vyhlásenia najvyšší súd uviedol, že 23. augusta 2013 podal predseda najvyššieho súdu na všetkých troch sudcov druhého senátu ústavného súdu – t. j. Juraja Horvátha,   Lajosa   Mészárosa   a   Sergeja   Kohuta   podnet   na   podanie   návrhu   na   začatie disciplinárneho konania z dôvodu, že vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 18/2013 vydal ústavný súd 22. mája 2013 nález, ktorý „je evidentne v rozpore s jeho odôvodneniami“, keďže v ňom nie je uvedené porušenie žiadneho ustanovenia Trestného poriadku a vo veci bolo rozhodované iba o sťažnosti jedného obvineného, malo ním dôjsť k zrušeniu celého uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tost 20/2012 zo 6. júna 2012 a celá vec mala byť vrátená na ďalšie konanie. Senát ústavného súdu mal v tejto veci rozhodnúť bez logickej úvahy a rešpektovania akýchkoľvek pravidiel výkladu právnych noriem.

V závere vyhlásenia najvyšší súd poukázal na Bangalórske zásady správania sudcov a komentár   k nim,   tak   ako   sú   uvedené   v rozsudku   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva v právnej veci predsedu najvyššieho súdu proti Slovenskej republike.

Z uvedených dôvodov najvyšší súd navrhol sudcov ústavného súdu Juraja Horvátha, Lajosa   Mészárosa   a Sergeja   Kohuta   vylúčiť   pre   ich   predpojatosť   z výkonu   sudcovskej funkcie v konaní o sťažnosti vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 430/2013.

Sudca ústavného súdu Lajos Mészáros vo svojom vyjadrení z 29. septembra 2014 uviedol:

„...   ústavná   konformnosť   predmetného   rozhodnutia   je   v   zásade   obhájená   už   aj súvisiacou analýzou nášho analytického oddelenia sp. zn. Spr 846/2013 z 10. septembra 2013. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe judikatúry ostatných senátov ústavného súdu a v súlade s ňou, ako aj v súlade s judikatúrou ESĽP...

Prehlasujem, že v predmetnej veci sa necítim byť predpojatý ani pre pomer k veci ani pre pomer k účastníkom konania a ani k právnemu zástupcovi.

Na   záver   poznamenávam,   že   rovnaké   dôvody   predpojatosti   boli   predmetom rozhodovania ústavného súdu už aj vo veciach napr. III. ÚS 305/2014, III. ÚS 306/2014 alebo III. ÚS 307/2014.“

Sudca   ústavného   súdu   Sergej   Kohut   vo   svojom   vyjadrení   zo   4.   novembra   2014 uviedol:

„Sťažovateľa... nepoznám a nikdy som preto s ním ani nemohol byť v nejakom styku, ktorý by zakladal dôvod na moje vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie. To isté sa týka aj Advokátskej kancelárie..., ktorá ho v konaní zastupuje, pretože nepoznám nikoho z uvedenej kancelárie a čo by zakladalo dôvod na moje vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie... Dôvody, ktoré uvádza proti mojej osobe podpredsedníčka najvyššieho súdu už boli predmetom niekoľkých rozhodnutí, tzv. námietkového senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý ma z tam uvedených dôvodov nevylúčil z výkonu sudcovskej funkcie. O tom musela byť menovaná oboznámená, pretože to už pretrváva niekoľko rokov. Ak aj napriek tomu argumentuje rovnakými dôvodmi, považujem to za zneužívanie funkcie postavenia podpredsedníčky najvyššieho súdu a útok na moju osobu ako voči človeku a ako voči môjmu profesionálnemu postaveniu. Menovanú poznám zbežne ako bývalú kolegyňu najvyššieho súdu, nikdy som nemal s ňou spor, preto považujem jej konanie a postup za neobjektívny a úmyselne cielený...

Vychádzajúc z uvedeného, ani v tomto smere nevidím dôvod, prečo by som mal byť vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v uvedenej veci z dôvodov, ktoré uvádza menovaná.“

II.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa   §   28   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   účastník   konania   môže   vyhlásiť, že niektorého   zo   sudcov   odmieta   pre   jeho   predpojatosť.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho   predpojatosť   vznikli   do   začiatku   ústneho pojednávania,   môže   ju účastník   konania   vyhlásiť   najneskôr   na   začiatku   ústneho pojednávania.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k   vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu.   Na neskoršie   vyhlásenie   o   odmietnutí   sudcu   pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa   §   28   ods.   2   druhej   vety   zákona   o   ústavnom   súde   ak ide   o   rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.

Podľa   čl.   IV   odseku   1   Rozvrhu   práce   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky na obdobie   na   obdobie   1. 3. 2014   –   28. 2. 2015   v znení   Dodatku   č.   1,   ktorým   sa   mení a dopĺňa   Rozvrh   práce   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   na   obdobie   1. 3. 2014   –

28. 2. 2015 (ďalej len „rozvrh práce“) o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.

Sťažnosť vedená ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 430/2013, v konaní o ktorej najvyšší   súd   vzniesol   námietku   predpojatosti,   bola   pridelená   sudcovi   spravodajcovi Lajosovi Mészárosovi, ktorý je členom druhého senátu ústavného súdu.

Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).

Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale   podľa   vonkajších   objektívnych   skutočností.   V   danom   prípade   teda   platí   tzv.   teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom (resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010). V prípade subjektívneho hľadiska   sa   nestrannosť   sudcu   predpokladá   až   do   predloženia   dôkazu   opaku   (Piersack v. Belgicko – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982).

1.   Pokiaľ   ide   o posúdenie   námietok   predpojatosti,   ktorých   obsah   poukazuje na nepriateľskú   povahu vzťahu   medzi   predsedom   najvyššieho súdu   a sudcom   ústavného súdu Sergejom Kohutom, ústavný súd vychádzal zo skutočnosti, že účastníkom konania pred ústavným súdom je najvyšší súd, a nie jeho predseda, resp. podpredsedníčka. Z tohto pohľadu   je   potrebné   vnímať   aj   oprávnenie   „zástupcu   účastníka“   podať námietky predpojatosti proti sudcovi ústavného súdu prerokúvajúcemu predmetnú sťažnosť, najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v týchto námietkach. Za takejto situácie preto nemôžu obstáť také   námietky   predpojatosti,   ktoré   sa   týkajú   výlučne vzťahu   namietaného sudcu ústavného súdu k predsedovi najvyššieho súdu – tento totiž nie je účastníkom pôvodného konania a nebol ani členom dovolacieho senátu, ktorý o veci rozhodoval (podobne napr. I. ÚS 223/2012, III. ÚS 30/2012, I. ÚS 36/2013, III. ÚS 77/2013, III. ÚS 564/2013).

Pokiaľ   ide   o   námietku   predpojatosti   týkajúcu   sa   podania   podnetu   na   začatie disciplinárneho   stíhania   23.   augusta   2013   predsedom   najvyššieho   súdu   z dôvodu   jeho nesúhlasu s výsledkami predchádzajúcej rozhodovacej činnosti ústavného súdu, ústavný súd opätovne   pripomína,   že   dôvodom   na   vylúčenie   sudcu/ov   nemôže   byť   jeho/ich   postup (a rozhodovanie) v inej veci, v ktorej bol najvyšší súd účastníkom konania. Pri posúdení tohto   dôvodu   je   potrebné   vychádzať   z právnej úpravy   obsiahnutej   v § 14   ods.   3 Občianskeho   súdneho   poriadku,   podľa   ktorého   dôvodom   na vylúčenie   sudcu   nie   sú okolnosti,   ktoré   spočívajú   v postupe   sudcu   v konaní   o prejednávanej   veci   alebo   v jeho rozhodovaní v iných veciach. Uplatnená námietka jednoznačne spadá do rámca negatívne vymedzených okolností, na ktoré ústavný súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu nemôže prihliadať (podobne napr. III. ÚS 305/2014, III. ÚS 306/2014, III. ÚS 307/2014).

Po   preskúmaní   predloženého   vyhlásenia   tretí   senát   ústavného   súdu   nezistil   také skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde viedli k vylúčeniu sudcov Lajosa Mészárosa a Sergeja Kohuta z výkonu ich sudcovskej funkcie v danej veci, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku uznesenia.

2. Sudcovi Jurajovi Hováthovi zaniklo funkčné obdobie sudcu ústavného súdu 4. júla 2014.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného poriadku.

Podľa   §   103   OSP   kedykoľvek   za   konania   prihliada   súd   na   to,   či   sú   splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvej vety OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 1 OSP ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Vzhľadom   na   uvedenú   skutočnosť   ústavný   súd   konanie   v časti   týkajúcej   sa vyhlásenia najvyššieho súdu o odmietnutí sudcu ústavného súdu Juraja Horvátha pre jeho predpojatosť v danej veci zastavil podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 107 ods. 1 OSP (bod 2 výroku uznesenia).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2014