znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 658/2014-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2014 prerokoval   vyhlásenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   č.   k.   KP/3/2014-14 zo 14. apríla   2014   vyjadrené prostredníctvom   jeho   podpredsedníčky   Jarmily   Urbancovej o odmietnutí   sudcov   Ústavného súdu   Slovenskej   republiky   Juraja   Horvátha,   Lajosa Mészárosa a Sergeja Kohuta pre ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 7/2014 a takto

r o z h o d o l :

1. Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Lajos Mészáros a Sergej Kohut n i e   s ú   v y l ú č e n í   z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 7/2014.

2. Konanie vo zvyšnej časti   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. apríla 2014 doručené   vyhlásenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“) č. k. KP/3/2014-14   zo   14.   apríla   2014   vyjadrené   prostredníctvom   jeho   podpredsedníčky Jarmily   Urbancovej,   ktorým   podľa   § 28 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   vzniesol   námietku   predpojatosti   sudcov   ústavného   súdu   Juraja Horvátha,   Lajosa Mészárosa   a   Sergeja   Kohuta   vo   veci   sťažnosti Š.   G.,   pre   namietané porušenie   jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 11   ods.   1   a čl.   36   ods.   1   Listiny   základných   práv   a   slobôd,   práva   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžr 46/2011 z 25. januára 2012, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 7/2014-25 z 15. januára 2014.

Pokiaľ   ide   o sudcu   Juraja   Horvátha,   najvyšší   súd   poukázal   na obsah   trestného oznámenia podaného vtedajším predsedom najvyššieho súdu Štefanom Harabinom (ďalej len   „predseda   najvyššieho   súdu“)   z 22. februára   2013,   ako   aj   na   jeho   pretrvávajúci odmietavý postoj k označenému sudcovi.

Pokiaľ   ide   o sudcu   Sergeja   Kohuta,   najvyšší   súd   poukázal   na   skutočnosť,   že označený sudca ako neúspešný kandidát napadol voľbu predsedu najvyššieho súdu konanú ešte v roku 2003 sťažnosťou na ústavnom súde, o ktorej tento následne rozhodoval. Okrem toho označený sudca bol na vlastnú žiadosť uznesením ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 72/07 z 3. apríla   2007   vylúčený   z výkonu   sudcovskej   funkcie   v konaní   vedenom pod sp. zn. Rvp 467/2006.

V ďalšej časti vyhlásenia najvyšší súd uviedol, že 23. augusta 2013 podal predseda najvyššieho súdu na všetkých troch sudcov druhého senátu ústavného súdu – t. j. Juraja Horvátha,   Lajosa   Mészárosa   a   Sergeja   Kohuta   podnet   na   podanie   návrhu   na   začatie disciplinárneho konania z dôvodu, že vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 18/2013 vydal ústavný súd 22. mája 2013 nález, ktorý „je evidentne v rozpore s jeho odôvodneniami“, keďže v ňom nie je uvedené porušenie žiadneho ustanovenia Trestného poriadku a vo veci bolo rozhodované iba o sťažnosti jedného obvineného, malo ním dôjsť k zrušeniu celého uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tost 20/2012 zo 6. júna 2012 a celá vec mala byť vrátená na ďalšie konanie. Senát ústavného súdu mal v tejto veci rozhodnúť bez logickej úvahy a rešpektovania akýchkoľvek pravidiel výkladu právnych noriem.

V závere vyhlásenia najvyšší súd poukázal na Bangalórske zásady správania sudcov a komentár   k nim,   tak   ako   sú   uvedené   v rozsudku   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva v právnej veci predsedu najvyššieho súdu proti Slovenskej republike.

Z uvedených dôvodov najvyšší súd navrhol sudcov ústavného súdu Juraja Horvátha, Lajosa   Mészárosa   a Sergeja   Kohuta   vylúčiť   pre   ich   predpojatosť   z výkonu   sudcovskej funkcie v konaní o sťažnosti vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 7/2014.

Sudca ústavného súdu Lajos Mészáros vo svojom vyjadrení z 29. septembra 2014 uviedol:

„...   ústavná   konformnosť   predmetného   rozhodnutia   je   v   zásade   obhájená   už   aj súvisiacou analýzou nášho analytického oddelenia sp. zn. Spr 846/2013 z 10. septembra 2013. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe judikatúry ostatných senátov ústavného súdu a v súlade s ňou, ako aj v súlade s judikatúrou ESĽP...

Prehlasujem, že v predmetnej veci sa necítim byť predpojatý ani pre pomer k veci ani pre pomer k účastníkom konania a ani k právnemu zástupcovi.

Na   záver   poznamenávam,   že   rovnaké   dôvody   predpojatosti   boli   predmetom rozhodovania ústavného súdu už aj vo veciach napr. III. ÚS 305/2014, III. ÚS 306/2014 alebo III. ÚS 307/2014.“

Sudca   ústavného   súdu   Sergej   Kohut   vo   svojom   vyjadrení   zo   4.   novembra   2014 uviedol:

„Sťažovateľa... nepoznám a neviem o koho sa jedná. Takisto nepoznám a nikdy som nebol v kontakte s jeho právnym zástupcom...

Dôvody,   ktoré   menovaná   z   titulu   svojej   funkcie   uvádza   ako   námietku   domnelej zaujatosti   vo   veci,   už   boli   predmetom   niekoľkých   rozhodnutí,   tzv.   námietkového   senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý sa jasne vyjadril, že takéto dôvody ako uvádza menovaná, neboli dôvodom na moje vylúčenie vo veciach konať ako sudca. Toto muselo byť podpredsedníčke uvedeného súdu známe. Z uvedeného dôvodu považujem ňou vznesené námietky voči mojej osobe za zneužívanie funkcie jej postavenia...

Vychádzajúc z uvedeného prehlasujem, že sa necítim vo veci byť zaujatým, a preto nevidím dôvod na moje vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci.“

II.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa   §   28   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   účastník   konania   môže   vyhlásiť, že niektorého   zo   sudcov   odmieta   pre   jeho   predpojatosť.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho   predpojatosť   vznikli   do   začiatku   ústneho pojednávania,   môže   ju účastník   konania   vyhlásiť   najneskôr   na   začiatku   ústneho pojednávania.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k   vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu.   Na neskoršie   vyhlásenie   o   odmietnutí   sudcu   pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa   §   28   ods.   2   druhej   vety   zákona   o   ústavnom   súde   ak ide   o   rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.

Podľa   čl.   IV   odseku   1   Rozvrhu   práce   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky na obdobie   na   obdobie   1. 3. 2014   –   28. 2. 2015   v znení   Dodatku   č.   1,   ktorým   sa   mení a dopĺňa   Rozvrh   práce   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   na   obdobie   1. 3. 2014   – 28. 2. 2015 (ďalej len „rozvrh práce“) o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.Sťažnosť   vedená   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.   II.   ÚS   7/2014,   v konaní   o ktorej najvyšší   súd   vzniesol   námietku   predpojatosti,   bola   pridelená   sudcovi   spravodajcovi Lajosovi Mészárosovi, ktorý je členom druhého senátu ústavného súdu.

Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).

Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale   podľa   vonkajších   objektívnych   skutočností.   V   danom   prípade   teda   platí   tzv.   teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom (resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010). V prípade subjektívneho hľadiska   sa   nestrannosť   sudcu   predpokladá   až   do   predloženia   dôkazu   opaku   (Piersack v. Belgicko – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982).

1.   Pokiaľ   ide   o posúdenie   námietok   predpojatosti,   ktorých   obsah   poukazuje na nepriateľskú   povahu vzťahu   medzi   predsedom   najvyššieho súdu   a sudcom   ústavného súdu Sergejom Kohutom, ústavný súd vychádzal zo skutočnosti, že účastníkom konania pred ústavným súdom je najvyšší súd, a nie jeho predseda, resp. podpredsedníčka. Z tohto pohľadu   je   potrebné   vnímať   aj   oprávnenie   „zástupcu   účastníka“   podať námietky predpojatosti proti sudcovi ústavného súdu prerokúvajúcemu predmetnú sťažnosť, najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v týchto námietkach. Za takejto situácie preto nemôžu obstáť také   námietky   predpojatosti,   ktoré   sa   týkajú   výlučne vzťahu   namietaného sudcu ústavného súdu k predsedovi najvyššieho súdu – tento totiž nie je účastníkom pôvodného konania a nebol ani členom dovolacieho senátu, ktorý o veci rozhodoval (podobne napr. I. ÚS 223/2012, III. ÚS 30/2012, I. ÚS 36/2013, III. ÚS 77/2013, III. ÚS 564/2013). Pokiaľ   ide   o   námietku   predpojatosti   týkajúcu   sa   podania   podnetu   na   začatie disciplinárneho   stíhania   23.   augusta   2013   predsedom   najvyššieho   súdu   z dôvodu   jeho nesúhlasu s výsledkami predchádzajúcej rozhodovacej činnosti ústavného súdu, ústavný súd opätovne   pripomína,   že   dôvodom   na   vylúčenie   sudcu/ov   nemôže   byť   jeho/ich   postup (a rozhodovanie) v inej veci, v ktorej bol najvyšší súd účastníkom konania. Pri posúdení tohto   dôvodu   je   potrebné   vychádzať   z právnej úpravy   obsiahnutej   v § 14   ods.   3 Občianskeho   súdneho   poriadku,   podľa   ktorého   dôvodom   na vylúčenie   sudcu   nie   sú okolnosti,   ktoré   spočívajú   v postupe   sudcu   v konaní   o prejednávanej   veci   alebo   v jeho rozhodovaní v iných veciach. Uplatnená námietka jednoznačne spadá do rámca negatívne vymedzených okolností, na ktoré ústavný súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu nemôže prihliadať (podobne napr. III. ÚS 305/2014, III. ÚS 306/2014, III. ÚS 307/2014).

Po   preskúmaní   predloženého   vyhlásenia   tretí   senát   ústavného   súdu   nezistil   také skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde viedli k vylúčeniu sudcov Lajosa Mészárosa a Sergeja Kohuta z výkonu ich sudcovskej funkcie v danej veci, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku uznesenia.

2. Sudcovi Jurajovi Hováthovi zaniklo funkčné obdobie sudcu ústavného súdu 4. júla 2014.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného poriadku.

Podľa   §   103   OSP   kedykoľvek   za   konania   prihliada   súd   na   to,   či   sú   splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvej vety OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 1 OSP ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Vzhľadom   na   uvedenú   skutočnosť   ústavný   súd   konanie   v časti   týkajúcej   sa vyhlásenia najvyššieho súdu o odmietnutí sudcu ústavného súdu Juraja Horvátha pre jeho predpojatosť v danej veci zastavil podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 107 ods. 1 OSP (bod 2 výroku uznesenia).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2014