SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 655/2014-29
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu RudolfaTkáčika vo veci sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátomJUDr. Ľubomírom Kaščákom, Horná 35, Banská Bystrica, pre namietané porušenie jejzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduNitra v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T/87/2007 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T/87/2007p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T/87/2007konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovomtisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jejadvokáta JUDr. Ľubomíra Kaščáka, Horná 35, Banská Bystrica, do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 655/2014-8zo 4. novembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 5 T/87/2007, v ktorom sťažovateľka vystupuje v procesnom postavenípoškodenej.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 1362/14zo 4. decembra 2014 vyjadril predseda okresného súdu, v ktorom uviedol:
„Okresný prokurátor Nitra podal na Okresný súd Nitra obžalobu na pre zločin týrania blízkej osoby, zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), b), odsek 2 písmeno d) Tr. zák...
Obžalovaný ⬛⬛⬛⬛ bol uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, to je sťažovateľky, podľa § 208 odsek 1 písmeno a), b), odsek 2 písmeno d) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne. Poškodená bola odkázaná so svojim nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Po vyhlásení rozsudku obžalovaný podal odvolanie čo do výroku o vine ako i treste... Krajský súd v Nitre dňa 27. 10. 2009 rozhodol pod číslom 1 To/38/2009 uznesením, a to tak, že podľa § 221 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 5 T/87/2007 zo dňa 25. 05. 2009. Podľa § 322 odsek 1 Tr. por. vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Krajský súd v Nitre spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 5 T/87/2007 vrátil Okresnému súdu Nitra dňa 14. 12. 2009...
Sudkyňa Mgr. Pamela Záleská dňa 15. 12. 2009 urobila ďalšie úkony po vrátení veci a to také, že uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 To/38/2009 zo dňa 27. 10. 2009 doručovala všetkým účastníkom konania.
Zo spisu zisťujem, že sudkyňa robila potrebné úkony, aby mohla stanoviť termín hlavného pojednávania. Zadovažovala potrebné správy, ktoré vo svojom uznesení nariadil Krajský súd v Nitre. Po doručení všetkých potrebných správ bol stanovený termín hlavného pojednávania na deň 07. 02. 2011.
Dňa 07. 02. 2011 bolo hlavné pojednávanie odročené z toho dôvodu, že sa nedostavil obžalovaný ani sama poškodená. Bol stanovený nový termín hlavného pojednávania na deň 06. 04. 2011. Hlavné pojednávanie dňa 06. 04. 2011 bolo odročené pre neprítomnosť obžalovaného a ďalších účastníkov konania, a to obhajcu obžalovaného. Hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 06. 06. 2011.
Dňa 06. 06. 2011 sa hlavné pojednávanie vykonalo, bolo odročené z dôvodu volania ďalších svedkov na deň 19. 09. 2011. Dňa 19. 09. 2011 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, boli vypočutí prítomní svedkovia, hlavné pojednávanie však bolo odročené dňa 02. 11. 2011 z tých dôvodov, že bude potrebné vypočuť ešte ďalších svedkov, ktorí sa nedostavili na hlavné pojednávanie. Dňa 02. 11. 2011 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, bolo vykonané dokazovanie. Hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 12. 12. 2011 z tých dôvodov, že budú volaní ďalší svedkovia. Dňa 12. 12. 2011 sa vykonalo hlavné pojednávanie spolu s dokazovaním, hlavné pojednávanie bolo odročené z dôvodu vypočutia svedkyne, ktorú nariadil vypočuť Krajský súd v Nitre. Bol stanovený termín hlavného pojednávania na deň 14. 05. 2012, vzhľadom na tehotnosť svedkyne ⬛⬛⬛⬛. Dňa 14. 05. 2012 na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa a urobené ďalšie úkony. Hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 13. 08. 2012 za tým účelom, že do konania bude pripojený spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 19 C/269/2009 a potom spis bude predložený ⬛⬛⬛⬛, ktorá je psychiatrička, za tým účelom, aby odborná lekárka ⬛⬛⬛⬛ podala odborné vyjadrenie. ⬛⬛⬛⬛ vo veci podala odborné vyjadrenie, ktoré bolo súdu predložené dňa 20.07.2012. Termín pojednávania, ktorý bol stanovený na deň 13. 08. 2012 bol dňa 02.07.2012 zrušený a bol stanovený nový termín pojednávania na deň 27. 08. 2012. Termín pojednávania, ktorý bol stanovený na deň 27. 08. 2012 bol na základe požiadavky obhajcu obžalovaného zrušený. Po prejednaní veci so sudkyňou, sudkyňa nestanovila ďalší termín hlavného pojednávania z toho dôvodu, lebo sa rozhodla vzhľadom na vykonané dokazovanie, po zrušení, ako i vzhľadom na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 To/38/2009 zo dňa 27. 10. 2009 pribrať do konania znalcov z odboru psychiatrie a znalkyňu z odboru psychológie. Podľa vyjadrenia sudkyne, sudkyňa predmetný spis predložila svojej vyššej súdnej úradníčke za tým účelom, aby vybrala potrebných znalcov. Zo spisu zisťujem, že sudkyňa Mgr. Pamela Záleská pod číslom 5 T/87/2007 dňa 17. 04. 2014 uznesením pribrala do konania dvoch znalcov z odboru psychiatrie a jednu znalkyňu z odboru psychológie. Predmetné uznesenie oblo doručované účastníkom konania. Proti uzneseniu podala sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, t. j. poškodená. Na základe podanej sťažnosti poškodenej ⬛⬛⬛⬛, ktorej sa uznesenie týka, spis bol predložený Krajskému súdu v Nitre dňa 26. 05. 2014. Krajský súd v Nitre o sťažnosti poškodenej vo veci rozhodol dňa 30. 06. 2014 tak, že zrušil uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 5 T/87/2007 zo dňa 17. 04. 2004. Spis bol predložený Okresnému súdu Nitra dňa 12. 08. 2014. Sudkyňa Mgr. Pamela Záleská potom, ako spis bol doručený Okresnému súdu Nitra stanovila termín hlavného pojednávania tak, ako je to uvedené v spise.
Z preštudovaného spisu sp. zn. 5 T/87/2007 zisťujem, že sa jedná o obtiažnu vec, podľa môjho názoru sudkyňa, ktorej naposledy vec bola pridelená, Mgr. Pamela Záleská vo veci nemá úmyselné prieťahy. I keď vznikli prieťahy v konaní treba jednoznačne poukázať na zaťaženosť sudkyne, ktorá prebrala nerozhodnutých a nevybavených vecí potom, ako sudca Peter Zika zomrel, vo väčšej miere a táto priebežne vo všetkých veciach konala.“
Dňa 29. decembra 2014 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľky,v ktorom reagujúc na vyjadrenie okresného súdu opätovne poukázala na jeho neúčelnýpostup nielen v súvislosti so skôr vydaným rozsudkom, ale aj uznesenímsp. zn. 5 T/87/2007 zo 17. apríla 2014, ktorým nariadil znalecké dokazovanie znalkyňamiz odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie pre účely vyšetrenia jej duševnéhostavu.
V podstate rovnaké procesné úkony zistil zo spisu okresného súdusp. zn. 5 T/87/2007 aj ústavný súd a na doplnenie uvádza, že Krajský súd v Nitre (ďalej len„krajský súd“) uznesením č. k. 1 Tos/58/2014-430 z 30. júna 2014 napadnuté uznesenieokresného súdu zrušil z dôvodu, že „bolo vydané nadbytočne“, keďže ani predchádzajúceuznesenie krajského súdu sp. zn. 1 To/38/2009 z 27. októbra 2009 (ktorým tento zrušilrozsudok okresného súdu sp. zn. 5 T/87/2007 z 25, mája 2009 a vec mu vrátil, aby juv potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol, pozn.) takýto pokyn na doplneniedokazovania neobsahovalo, a teda „nie je dôvod na vyšetrenie... duševného stavu“sťažovateľky. Vec bola vrátená okresnému súdu 12. augusta 2014, ktorý dosiaľ ďalšiemeritórne rozhodnutie nevydal.
Predseda okresného súdu a sťažovateľka vo svojich vyjadreniach uviedli, že netrvajúna verejnom ústnom pojednávaní, preto ústavný súd s ich súhlasom podľa § 30 ods. 2zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospelk názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T/87/2007.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovgarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva(ďalej len „ESĽP“), preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť práva(napr. II. ÚS 55/98).
Podľa § 2 ods. 10 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskoršíchpredpisov orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci,o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgányčinné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace protiobvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smerochvykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnomprípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnostikaždého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosťveci, správanie účastníkov konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrouESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konanía jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakýchkritérií postupoval aj v danom prípade.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprelo všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehotana konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobnýchpráv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie(II. ÚS 32/03). Aj keď uvedené pravidlo platí predovšetkým pre osobu obžalovaného,v primeranom rozsahu platia aj pre poškodeného, ktorý je rovnako procesným účastníkomv prebiehajúcom súdnom konaní, aj keď v inom postavení ako osoba obžalovaného.
1. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd nesúhlasís názorom predsedu okresného súdu, že „sa jedná o obtiažnu vec“. Predmetomposudzovaného trestného konania, ktoré začalo ešte 29. júna 2007, je rozhodovanieo obžalobe proti obžalovanému, ktorého účastníkom v zákonom vymedzenom rozsahu jetiež sťažovateľka ako poškodená osoba. Právne posúdenie trestnosti skutku je súčasťouštandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a modality tohto posudzovania súvysvetlené v ich rozsiahlej judikatúre. Ústavný súd čiastočne uznáva argumentáciuokresného súdu o vyššej miere zložitosti prípadu objektívne zapríčinenej rozsiahlosťoudokazovania skutkového stavu relevantného pre rozhodnutie v merite veci (najmävýsluchmi viacerých svedkov), avšak zároveň konštatuje, že táto skutočnosť s poukazomna povahu veci a celkové trvanie napadnutého konania (7 a pol roka) nemôže zakladaťdôvod na ospravedlnenie jeho neefektívneho postupu, resp. dokonca nečinnosti v konaní.
2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní ústavného súduo tom, či v konaní pred všeobecným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým ajk porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní súdneho spisu nezistil okolnosť, ktorouby sťažovateľka prispela k predĺženiu posudzovaného konania. Sťažovateľka bolav predmetnom konaní právne zastúpená advokátom, a pokiaľ sa osobne nezúčastnilaniektorých pojednávaní nariadených okresným súdom, dôvody svojej neúčasti spočívajúcev zhoršení zdravotného stavu v súvislosti s jej onkologickou liečbou a chrípkou včasoznámila okresnému súdu. Napokon, správaniu sťažovateľky nič nevytkol ani okresný súdvo svojom vyjadrení.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup okresného súdu.
Ústavný súd už v minulosti vyslovil, že k zbytočným prieťahom v súdnom konanímôže dôjsť nielen nekonaním príslušného súdu, ale aj nesprávnou (neefektívnou) činnosťousúdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania(II. ÚS 2/01).
Ako vyplýva z I. časti odôvodnenia tohto nálezu, postup okresného súduv napadnutom konaní bol neefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že jeho rozsudokz roku 2009 odvolací súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, „aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol“. Ani množstvo pojednávaní vykonaných v priebehurokov 2010 až 2012, na ktorých boli vypočúvaní svedkovia, neprinieslo výraznejší posunvo veci. Posledná procesná aktivita okresného súdu spočívajúca v nariadení znaleckéhodokazovania v roku 2014 bola po podaní opravného prostriedku sťažovateľkou uznesenímkrajského súdu č. k. 1 Tos/58/2014-430 z 30. júna 2014 vyhodnotená ako nadbytočná.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd zastáva názor, že napadnuté konanie,ktoré ani po uplynutí 7 a pol roka od jeho začatia nie je právoplatne ukončené, netreba ďalejosobitne vyhodnocovať podrobným opisovaním jednotlivých procesných úkonov okresnéhosúdu, resp. ďalších kratších období jeho nečinnosti. V okolnostiach danej veci totiž užsamotné trvanie napadnutého konania je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľnéa ničím neospravedlniteľné a nepochybne signalizuje, že v ňom dosiaľ nedošlo k naplneniuúčelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote, ktorým je odstránenie právnej neistotyúčastníkov konania (m. m. IV. ÚS 280/2011, III. ÚS 269/2012, III. ÚS 103/2013).
K obrane okresného súdu o viacerých zmenách v personálnom obsadení,resp. o vyťaženosti zákonnej sudkyne, ústavný súd opätovne poukazuje na svoju ustálenújudikatúru (napr. I. ÚS 39/00, I. ÚS 55/02, I. ÚS 23/03, I. ÚS 141/03, III. ÚS 14/2000),podľa ktorej tieto nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy a v konečnom dôsledku ani nezbavujú štát zodpovednosti za pomalékonanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v trestnom konaní.
Ústavný súd bez akýchkoľvek pochybností dospel k názoru, že doterajším postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T/87/2007 došlo u sťažovateľkyk porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku nálezu.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osobyalebo právnickej osoby namietajúcej porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vysloví, že porušenie týchto práv vzniklonečinnosťou, môže prikázať, aby ten, kto tieto práva porušil, vo veci konal [podobne § 56ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Ústavný súd preto v súlade so svojím rozhodnutímo porušení označených práv sťažovateľky prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenejpod sp. zn. 5 T/87/2007 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,ktoré s poukazom na predmet posudzovaného konania odôvodnila dlhodobou právnouneistotou, v ktorej sa nachádza, ako aj nemožnosťou ukončenia súvisiaceho občiansko-právneho konania.
Podľa názoru ústavného súdu v danom prípade prichádzalo do úvahy aj priznaniefinančného zadosťučinenia, pri určení ktorého vychádzal zo zásad spravodlivostiaplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančnézadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.Vzhľadom na zistený stav posudzovaného konania preto ústavný súd priznal sťažovateľkefinančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, ktorú zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výrokunálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky,ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.
Právny zástupca sťažovateľky v sťažnosti z 3. júna 2014 vyčíslil trovy konaniacelkovou sumou 340,90 € pozostávajúcou z dvoch úkonov právnej služby (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonaných v roku 2014) v sume po 134€ a dvoch režijných paušálov v sume po 8,04 € plus 20 % DPH. Keďže suma požadovanáprávnym zástupcom sťažovateľky neodporuje sume vypočítanej ústavným súdom podľavyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenácha náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,rozhodol o jej priznaní v požadovanej výške tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku nálezu.Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. januára 2015