znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 655/2014-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu RudolfaTkáčika   vo veci sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátomJUDr. Ľubomírom   Kaščákom,   Horná   35,   Banská   Bystrica,   pre   namietané   porušenie   jejzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduNitra v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T/87/2007 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd   postupom   Okresného   súdu   Nitra   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   T/87/2007p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Nitra   p r i k a z u j e   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T/87/2007konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovomtisícpäťsto eur), ktoré   j e Okresný súd Nitra   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Nitra   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 340,90 €   (slovom   tristoštyridsať   eur   a deväťdesiat   centov)   na   účet   jejadvokáta   JUDr. Ľubomíra   Kaščáka,   Horná   35,   Banská   Bystrica, do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súduSlovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskoršíchpredpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   655/2014-8zo 4. novembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalej   len   „sťažovateľka“),   pre namietané   porušenie   jej   základného   právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských práv   a základných slobôd   (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod   sp.   zn.   5   T/87/2007,   v ktorom   sťažovateľka   vystupuje   v procesnom   postavenípoškodenej.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k veci   listom   sp.   zn.   Spr   1362/14zo 4. decembra 2014 vyjadril predseda okresného súdu, v ktorom uviedol:

„Okresný prokurátor Nitra podal na Okresný súd Nitra obžalobu na pre zločin týrania blízkej osoby, zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), b), odsek 2 písmeno d) Tr. zák...

Obžalovaný ⬛⬛⬛⬛ bol   uznaný   vinným   zo   zločinu   týrania   blízkej   osoby a zverenej osoby, to je sťažovateľky, podľa § 208 odsek 1 písmeno a), b), odsek 2 písmeno d) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne. Poškodená bola   odkázaná   so   svojim   nárokom   na   náhradu   škody   na   občianskoprávne   konanie. Po vyhlásení rozsudku obžalovaný podal odvolanie čo do výroku o vine ako i treste... Krajský súd v Nitre dňa 27. 10. 2009 rozhodol pod číslom 1 To/38/2009 uznesením, a to   tak,   že   podľa   §   221   odsek   1   písmeno   a),   písmeno   b),   písmeno   c)   Tr.   por.   zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 5 T/87/2007 zo dňa 25. 05. 2009. Podľa § 322   odsek   1   Tr.   por.   vec   vrátil   súdu   I.   stupňa,   aby   ju   v   potrebnom   rozsahu   znova prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Nitre spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 5 T/87/2007 vrátil Okresnému súdu Nitra dňa 14. 12. 2009...

Sudkyňa Mgr. Pamela Záleská dňa 15. 12. 2009 urobila ďalšie úkony po vrátení veci a to také, že uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 To/38/2009 zo dňa 27. 10. 2009 doručovala všetkým účastníkom konania.

Zo spisu zisťujem, že sudkyňa robila potrebné úkony, aby mohla stanoviť termín hlavného pojednávania. Zadovažovala potrebné správy, ktoré vo svojom uznesení nariadil Krajský súd v Nitre. Po doručení všetkých potrebných správ bol stanovený termín hlavného pojednávania na deň 07. 02. 2011.

Dňa 07. 02. 2011 bolo hlavné pojednávanie odročené z toho dôvodu, že sa nedostavil obžalovaný ani sama poškodená. Bol stanovený nový termín hlavného pojednávania na deň 06. 04. 2011. Hlavné pojednávanie dňa 06. 04. 2011 bolo odročené pre neprítomnosť obžalovaného   a   ďalších   účastníkov   konania,   a   to   obhajcu   obžalovaného.   Hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 06. 06. 2011.

Dňa 06. 06. 2011 sa hlavné pojednávanie vykonalo, bolo odročené z dôvodu volania ďalších svedkov na deň 19. 09. 2011. Dňa 19. 09. 2011 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, boli vypočutí prítomní svedkovia, hlavné pojednávanie však bolo odročené dňa 02. 11. 2011 z tých dôvodov, že bude potrebné vypočuť ešte ďalších svedkov, ktorí sa nedostavili na hlavné pojednávanie. Dňa 02. 11. 2011 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, bolo vykonané dokazovanie. Hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 12. 12. 2011 z tých dôvodov, že budú volaní ďalší svedkovia. Dňa 12. 12. 2011 sa vykonalo hlavné pojednávanie spolu s dokazovaním, hlavné pojednávanie bolo odročené z dôvodu vypočutia svedkyne, ktorú nariadil vypočuť Krajský súd v Nitre. Bol stanovený termín hlavného pojednávania na deň 14. 05. 2012, vzhľadom na tehotnosť svedkyne ⬛⬛⬛⬛. Dňa 14. 05. 2012 na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa a urobené ďalšie úkony. Hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 13. 08. 2012 za tým účelom, že do konania bude pripojený spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 19 C/269/2009 a potom spis bude predložený ⬛⬛⬛⬛, ktorá je psychiatrička, za tým účelom,   aby   odborná   lekárka ⬛⬛⬛⬛ podala   odborné   vyjadrenie. ⬛⬛⬛⬛ vo veci podala odborné vyjadrenie, ktoré bolo súdu predložené dňa 20.07.2012. Termín pojednávania, ktorý bol stanovený na deň 13. 08. 2012 bol dňa 02.07.2012 zrušený a bol stanovený nový termín pojednávania na deň 27. 08. 2012. Termín pojednávania, ktorý bol stanovený na deň 27. 08. 2012 bol na základe požiadavky obhajcu obžalovaného zrušený. Po prejednaní veci so sudkyňou, sudkyňa nestanovila ďalší termín hlavného   pojednávania   z   toho   dôvodu,   lebo   sa   rozhodla   vzhľadom   na   vykonané dokazovanie, po zrušení, ako i vzhľadom na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 To/38/2009   zo   dňa   27.   10.   2009   pribrať   do   konania   znalcov   z   odboru   psychiatrie a znalkyňu   z   odboru   psychológie.   Podľa   vyjadrenia   sudkyne,   sudkyňa   predmetný   spis predložila svojej vyššej súdnej úradníčke za tým účelom, aby vybrala potrebných znalcov. Zo spisu zisťujem, že sudkyňa Mgr. Pamela Záleská pod číslom 5 T/87/2007 dňa 17. 04. 2014 uznesením pribrala do konania dvoch znalcov z odboru psychiatrie a jednu znalkyňu z odboru psychológie. Predmetné uznesenie oblo doručované účastníkom konania. Proti   uzneseniu   podala   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,   t.   j.   poškodená.   Na   základe   podanej sťažnosti   poškodenej ⬛⬛⬛⬛,   ktorej   sa   uznesenie   týka,   spis   bol   predložený Krajskému súdu v Nitre dňa 26. 05. 2014. Krajský súd v Nitre o sťažnosti poškodenej vo veci rozhodol dňa 30. 06. 2014 tak, že zrušil uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 5 T/87/2007 zo dňa 17. 04. 2004. Spis bol predložený Okresnému súdu Nitra dňa 12. 08. 2014. Sudkyňa Mgr. Pamela Záleská potom, ako spis bol doručený Okresnému súdu Nitra stanovila termín hlavného pojednávania tak, ako je to uvedené v spise.

Z preštudovaného spisu sp. zn. 5 T/87/2007 zisťujem, že sa jedná o obtiažnu vec, podľa môjho názoru sudkyňa, ktorej naposledy vec bola pridelená, Mgr. Pamela Záleská vo veci nemá úmyselné prieťahy. I keď vznikli prieťahy v konaní treba jednoznačne poukázať na zaťaženosť sudkyne, ktorá prebrala nerozhodnutých a nevybavených vecí potom, ako sudca Peter Zika zomrel, vo väčšej miere a táto priebežne vo všetkých veciach konala.“

Dňa   29.   decembra   2014   bolo   ústavnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľky,v ktorom reagujúc na vyjadrenie okresného súdu opätovne poukázala na jeho neúčelnýpostup   nielen   v súvislosti   so   skôr   vydaným   rozsudkom,   ale   aj   uznesenímsp. zn. 5 T/87/2007 zo 17. apríla 2014, ktorým nariadil znalecké dokazovanie znalkyňamiz odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie pre účely vyšetrenia jej duševnéhostavu.

V podstate   rovnaké   procesné   úkony   zistil   zo   spisu   okresného   súdusp. zn. 5 T/87/2007 aj ústavný súd a na doplnenie uvádza, že Krajský súd v Nitre (ďalej len„krajský súd“) uznesením č. k. 1 Tos/58/2014-430 z 30. júna 2014 napadnuté uznesenieokresného súdu zrušil z dôvodu, že „bolo vydané nadbytočne“, keďže ani predchádzajúceuznesenie krajského súdu sp. zn. 1 To/38/2009 z 27. októbra 2009 (ktorým tento zrušilrozsudok okresného súdu sp. zn. 5 T/87/2007 z 25, mája 2009 a vec mu vrátil, aby juv potrebnom   rozsahu   znovu   prerokoval   a rozhodol,   pozn.)   takýto   pokyn   na   doplneniedokazovania   neobsahovalo,   a teda „nie   je   dôvod   na   vyšetrenie...   duševného   stavu“sťažovateľky.   Vec bola   vrátená   okresnému   súdu   12.   augusta   2014,   ktorý   dosiaľ   ďalšiemeritórne rozhodnutie nevydal.

Predseda okresného súdu a sťažovateľka vo svojich vyjadreniach uviedli, že netrvajúna verejnom ústnom pojednávaní, preto   ústavný súd s ich súhlasom podľa § 30 ods. 2zákona   o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   dospelk názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného právazaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T/87/2007.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovgarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva(ďalej len „ESĽP“), preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť práva(napr. II. ÚS 55/98).

Podľa § 2 ods. 10 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskoršíchpredpisov orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci,o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgányčinné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace protiobvinenému,   ako   aj   okolnosti,   ktoré   svedčia   v   jeho   prospech,   a   v   oboch   smerochvykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnomprípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnostikaždého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosťveci, správanie účastníkov konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrouESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konanía jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakýchkritérií postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprelo   všeobecnú zásadu uznávanú aj   v judikatúre   ESĽP, podľa   ktorej   sa primeraná   lehotana konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobnýchpráv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie(II.   ÚS   32/03).   Aj   keď   uvedené   pravidlo   platí   predovšetkým   pre   osobu   obžalovaného,v primeranom rozsahu platia aj pre poškodeného, ktorý je rovnako procesným účastníkomv prebiehajúcom súdnom konaní, aj keď v inom postavení ako osoba obžalovaného.

1. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd nesúhlasís názorom   predsedu   okresného   súdu,   že „sa   jedná   o obtiažnu   vec“.   Predmetomposudzovaného   trestného   konania,   ktoré   začalo   ešte   29.   júna   2007,   je   rozhodovanieo obžalobe proti obžalovanému, ktorého účastníkom v zákonom vymedzenom rozsahu jetiež   sťažovateľka ako poškodená   osoba. Právne posúdenie   trestnosti skutku je   súčasťouštandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a modality tohto posudzovania súvysvetlené   v ich   rozsiahlej   judikatúre. Ústavný   súd   čiastočne   uznáva   argumentáciuokresného   súdu   o vyššej   miere   zložitosti   prípadu   objektívne   zapríčinenej   rozsiahlosťoudokazovania   skutkového   stavu   relevantného   pre   rozhodnutie v merite   veci (najmävýsluchmi viacerých svedkov), avšak zároveň konštatuje, že táto skutočnosť s poukazomna povahu   veci   a celkové   trvanie   napadnutého   konania   (7   a pol   roka)   nemôže   zakladaťdôvod na ospravedlnenie jeho neefektívneho postupu, resp. dokonca nečinnosti v konaní.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní ústavného súduo tom,   či   v konaní   pred   všeobecným   súdom   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   ajk porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní súdneho spisu nezistil okolnosť, ktorouby   sťažovateľka   prispela   k predĺženiu   posudzovaného   konania.   Sťažovateľka   bolav predmetnom   konaní   právne   zastúpená   advokátom,   a pokiaľ   sa   osobne   nezúčastnilaniektorých pojednávaní nariadených okresným súdom, dôvody svojej neúčasti spočívajúcev zhoršení   zdravotného   stavu   v súvislosti   s jej   onkologickou   liečbou   a chrípkou   včasoznámila okresnému súdu. Napokon, správaniu sťažovateľky nič nevytkol ani okresný súdvo svojom vyjadrení.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd už v minulosti vyslovil, že k zbytočným prieťahom v súdnom konanímôže dôjsť nielen nekonaním príslušného súdu, ale aj nesprávnou (neefektívnou) činnosťousúdu,   ktorá   nesmeruje   k   odstráneniu   právnej   neistoty   účastníka   súdneho   konania(II. ÚS 2/01).

Ako   vyplýva   z I.   časti   odôvodnenia   tohto   nálezu,   postup   okresného   súduv napadnutom konaní bol neefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že jeho rozsudokz roku 2009 odvolací súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, „aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol“. Ani množstvo pojednávaní vykonaných v priebehurokov 2010 až 2012, na ktorých boli vypočúvaní svedkovia, neprinieslo výraznejší posunvo veci.   Posledná   procesná   aktivita   okresného   súdu   spočívajúca   v nariadení   znaleckéhodokazovania v roku 2014 bola po podaní opravného prostriedku sťažovateľkou uznesenímkrajského súdu č. k. 1 Tos/58/2014-430 z 30. júna 2014 vyhodnotená ako nadbytočná.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd zastáva názor, že napadnuté konanie,ktoré ani po uplynutí 7 a pol roka od jeho začatia nie je právoplatne ukončené, netreba ďalejosobitne vyhodnocovať podrobným opisovaním jednotlivých procesných úkonov okresnéhosúdu, resp. ďalších kratších období jeho nečinnosti. V okolnostiach danej veci totiž užsamotné   trvanie   napadnutého   konania   je z ústavnoprávneho   hľadiska   neakceptovateľnéa ničím neospravedlniteľné a nepochybne signalizuje, že v ňom dosiaľ nedošlo k naplneniuúčelu   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp.   právana prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote,   ktorým   je   odstránenie   právnej   neistotyúčastníkov konania (m. m. IV. ÚS 280/2011, III. ÚS 269/2012, III. ÚS 103/2013).

K obrane   okresného   súdu   o   viacerých   zmenách   v   personálnom   obsadení,resp. o vyťaženosti zákonnej sudkyne, ústavný súd opätovne poukazuje na svoju ustálenújudikatúru (napr. I. ÚS 39/00, I. ÚS 55/02, I. ÚS 23/03, I. ÚS 141/03, III. ÚS 14/2000),podľa ktorej tieto nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy a v konečnom dôsledku ani nezbavujú štát zodpovednosti za pomalékonanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v trestnom konaní.

Ústavný súd bez akýchkoľvek pochybností dospel k názoru, že doterajším postupomokresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   T/87/2007   došlo   u   sťažovateľkyk porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku nálezu.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osobyalebo právnickej osoby namietajúcej porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vysloví, že porušenie týchto práv vzniklonečinnosťou, môže prikázať, aby ten, kto tieto práva porušil, vo veci konal [podobne § 56ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Ústavný súd preto v súlade so svojím rozhodnutímo porušení označených práv sťažovateľky prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenejpod sp. zn. 5 T/87/2007 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka   v sťažnosti   žiadala   priznať   finančné   zadosťučinenie   v sume   3 000 €,ktoré   s poukazom   na   predmet   posudzovaného   konania   odôvodnila   dlhodobou   právnouneistotou,   v ktorej   sa   nachádza,   ako   aj nemožnosťou   ukončenia   súvisiaceho   občiansko-právneho konania.

Podľa názoru ústavného súdu v danom prípade prichádzalo do úvahy aj priznaniefinančného   zadosťučinenia,   pri   určení   ktorého   vychádzal   zo   zásad   spravodlivostiaplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančnézadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.Vzhľadom na zistený stav posudzovaného konania preto ústavný súd priznal sťažovateľkefinančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, ktorú zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výrokunálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky,ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

Právny   zástupca   sťažovateľky   v sťažnosti   z   3.   júna   2014   vyčíslil   trovy   konaniacelkovou   sumou   340,90   €   pozostávajúcou   z dvoch   úkonov   právnej   služby   (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonaných v roku 2014) v sume po 134€ a dvoch režijných paušálov v sume po 8,04 € plus 20 % DPH. Keďže suma požadovanáprávnym   zástupcom   sťažovateľky   neodporuje   sume   vypočítanej   ústavným   súdom   podľavyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenácha náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,rozhodol o jej priznaní v požadovanej výške tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku nálezu.Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2015