znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 651/2014-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Krnáč s. r. o., Horná   65A,   Banská   Bystrica,   v   mene   ktorej   koná   advokát   JUDr.   Ján   Krnáč,   vo   veci namietaného   porušenia   základného   práva   byť   volený   do orgánov   samosprávy   obce zaručeného v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok zaručeného v čl. 30 ods. 4 Ústavy   Slovenskej   republiky   rozhodnutím   miestnej   volebnej komisie   v   obci   Buzitka   č. 5/2014 z 25. septembra 2014 a uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13 S 8/2014 z 1. októbra   2014,   ako   aj   namietaného   porušenia   základného   práva   na   súdnu   ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13 S 8/2014 z 1. októbra 2014 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť M. M. v časti namietaného porušenia základného práva byť volený do orgánov   samosprávy   obce   zaručeného   v   čl.   30   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky, základného   práva   na   prístup   k   voleným   a   iným   verejným   funkciám   za   rovnakých podmienok   zaručeného   v   čl.   30   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky,   základného   práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé   súdne   konanie   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13 S 8/2014 z 1. októbra 2014   p r i j í m a   na ďalšie konanie.

2. Vo   zvyšnej   časti   sťažnosť   M.   M.   o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

3.O d k l a d á   vykonateľnosť   uznesenia   Okresného   súdu   Lučenec   sp.   zn. 13 S 8/2014 z 1. októbra 2014.

4. Návrhu na rozhodnutie o dočasnom opatrení vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 20. októbra 2014   telefaxom   a   mailom   doručená   (doplnená   predložením   originálu 21. októbra   2014)   sťažnosť   M.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného   práva   byť volený   do   orgánov   samosprávy   obce   zaručeného   v čl.   30   ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok zaručeného v čl. 30 ods.   4 ústavy rozhodnutím miestnej volebnej komisie v obci Buzitka (ďalej len „volebná komisia“) č. 5/2014 z 25. septembra 2014 a uznesením Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 13 S 8/2014 z 1. októbra 2014, ako aj porušenie základného práva na súdnu ochranu   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   a   2   ústavy   a   práva   na spravodlivé   súdne   konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením okresného súdu sp. zn. 13 S 8/2014 z 1. októbra 2014.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako nezávislý kandidát na starostu obce   Buzitka   (ďalej   len   „obec“)   odovzdal   17.   septembra   2014   zapisovateľke   volebnej komisie kandidátnu listinu pre voľby starostu obce konané 15. novembra 2014, a to spolu s petíciou obyvateľov obce na podporu jeho kandidatúry a jeho vyhlásením ako nezávislého kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou na starostu obce, že nedal súhlas na to, aby bol uvedený na inej kandidátnej listine a nie sú mu známe prekážky voliteľnosti.

Volebná   komisia   rozhodnutím   č.   5/2014   z   25.   septembra   2014   rozhodla o nezaregistrovaní sťažovateľa ako nezávislého kandidáta z dôvodu, že kandidátna listina ani petícia nespĺňali náležitosti podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“). Podľa slov sťažovateľa volebná komisia „rozhodnutie bližšie nešpecifikovala a ani   bližšie   neuviedla   dôvody   nezaregistrovania   kandidáta...   odmietla...   kandidatúru sťažovateľa   bez   toho,   aby   odkázala   na   konkrétne   paragrafové   ustanovenie...   zákona a dôvody nezaregistrovania...“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v súlade s § 250zb Občianskeho súdneho poriadku podal okresnému súdu návrh na vydanie rozhodnutia o jeho zaregistrovaní ako kandidáta pre   voľby   starostu   obce.   Okresný   súd   napriek   tomu,   že   rozhodnutie   volebnej   komisie považoval   za   také,   ktoré   nesie   znaky   arbitrárnosti,   pretože   pre   nedostatok   dôvodov   je absolútne   nepreskúmateľné   a   z   pohľadu   okresného   súdu   malo   znaky   svojvoľného rozhodnutia, uznesením sp. zn. 13 S 8/2014 z 1. októbra 2014 návrh sťažovateľa na zrušenie rozhodnutia   volebnej   komisie   a   registrovanie   sťažovateľa   ako   nezávislého   kandidáta pre voľby starostu obce zamietol s odôvodnením, že predložené petičné hárky neobsahovali všetky formálne náležitosti, a to konkrétne označenie osoby určenej na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy jej menom, priezviskom a úplnou adresou trvalého pobytu, tak ako to vyžaduje § 4 ods. 4 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“).

Podľa   názoru   sťažovateľa   tak volebná komisia,   ako   aj   okresný   súd   porušili   ním označené základné práva a svoje presvedčenie odôvodnil takto:

„... dôvodom nezaregistrovania Sťažovateľa je skutočnosť, že... Petícia Sťažovateľa nemá   v   zmysle   zákona...   všetky   formálne   náležitosti,   teda   nie   je   ju   možné   považovať za petíciu v zmysle § 21 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy, a preto súd musel konštatovať, že kandidát nesplnil všetky požadované náležitosti, a preto sa neregistruje s poukazom na zákonné ustanovenie § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 346/1990 Zb..

S   poukazom   na   ustanovenie   §   5   ods.   5   zákona   č.   85/1990   o   petičnom   práve   v prípade,   ak   Petícia   Sťažovateľa   nespĺňala   všetky   formálne   náležitosti   podľa   zákona   č. 85/1990 Zb. o petičnom práve,   tak príslušný orgán verejnej správy... mal postupovať v zmysle § 5 ods. 5 citovaného zákona a bezodkladne vyzvať osobu, ktorá petíciu podala, to je Sťažovateľa, aby odstránila nedostatky petície v lehote najneskôr do 30 dní.

Nakoľko Sťažovateľ predložil svoju Kandidačnú listinu... s dostatočným predstihom pred termínom, ktorý je v zmysle zákonnej úpravy najneskôr 55 dní pred konaním volieb... mal   by   tak   v   prípade,   ak   by   Porušovateľ   v   2.   rade   postupoval   zákonným   spôsobom dostatočný časový priestor odstrániť... namietané nedostatky...

Porušením povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve došlo spôsobom, ktorý môže zásadne ovplyvniť slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti a ovplyvniť tak komunálne voľby v obci Buzitka, kde sa o funkciu starostu uchádza po nezaregistrovaní Sťažovateľa, len jeden kandidát – súčasná starostka obce.

Sťažovateľ   sa   preto   dôvodne   domnieva,   že   konanie   Porušovateľa v 2.   rade bolo motivované úmyslom neumožniť ďalšiemu kandidátovi na funkciu starostu obce,   ako aj ďalším kandidátom na poslancov obecného zastupiteľstva zúčastniť sa komunálnych volieb. O   uvedenom   nasvedčuje   tiež   fakt,   že   Sťažovateľ   bol   pri   podávaní   Kandidačnej   listiny zo strany Porušovateľa v 2. rade ústne ubezpečovaný, že ním predložené dokumenty, to je Kandidačná listina, Vyhlásenia ako aj Petícia spĺňajú zákonné náležitosti.

Sťažovateľ   má   za   to,   že   pokiaľ   by   ho   Porušovateľ   v   2.   rade...   riadne   vyzval na odstránenie   formálnych   nedostatkov   Petície,   je   nepochybné,   že   Sťažovateľ   by   mohol tento vytýkaný nedostatok bezodkladne odstrániť doplnením údajov na Petíciu...“

Sťažovateľ okresnému súdu vytýka, že sa „pri posudzovaní predmetnej veci vôbec nezaoberal skutočnosťou, že pri vybavovaní petície zo strany Porušovateľa v 2. rade došlo k porušeniu   ustanovenia   §   5   ods.   5...   zákona   č.   85/1990   Zb.   o   petičnom   práve“, a   je presvedčený,   že „skutočnosť,   že   petičné   hárky   neobsahujú   označenie   osoby   určenej na zastupovanie   v   styku   s   orgánom   verejnej   správy,   jej   menom   priezviskom   a   úplnou adresou trvalého pobytu nemôže mať za následok obmedzenie práva navrhovateľa využiť svoje pasívne volebné právo a kandidovať na funkciu starostu obce. Ustanovenie § 21 ods. 2   zákona   o   voľbách   obsahuje   len   odkaz   na   zákon   o   petičnom   práve   a   vo   vzťahu k náležitostiam   petície   uvádza   len   náležitosti   podpisujúcich   osôb.   V   zmysle   §   3   ods.   4 zákona o petičnom práve, ak nie je vytvorený petičný výbor, musí sa v petícii určiť osoba na styk s orgánom verejnej správy, pričom, podľa § 3 ods. 1 zákona o petičnom práve, úlohou petičného výboru je zostavenie petície, obstaranie podpisov a doručenie petície orgánu verejnej správy. Ustanovenie § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve síce upravuje, že na   každom   podpisovom   hárku   musí   byť   uvedené   meno,   priezvisko   a   úplná   adresa trvalého pobytu osoby, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy, avšak uvedený nedostatok petície nemôže spôsobiť jej úplnú neplatnosť a, v dôsledku toho, aj nezaregistrovanie navrhovateľa ako nezávislého kandidáta pre voľby na starostu obce. Navyše v namietanom konaní Porušovateľ v 1. rade ako ani Porušovateľ v 2. rade nebrali ohľad na fakt, že úvodná strana Petície obsahovala meno, priezvisko, vek, povolanie a   trvalý   pobyt   Sťažovateľa   a   Petícia   na   každej   strane   obsahovala   meno   a   priezvisko Sťažovateľa, z čoho jednoznačne vyplynulo, že Sťažovateľ je určený ako osoba pre styk s orgánom   verejnej   správy.   V   prípade   neakceptovania   tejto   skutočnosti,   ide   podľa Sťažovateľa   o   prísne   formalistickú   aplikáciu   právneho   predpisu,   ktorého   dôsledkom   je obmedzenie ústavného práva Sťažovateľa, ktoré mu garantuje ústava.“.

V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7 S 1/2010, ktorý za rovnakej situácie navrhovateľa ako kandidáta pre voľby na starostu   zaregistroval   a z obsahu ktorého   citoval: „Pokiaľ   ide o nedostatok petície, vytýkaný odporcom..., t. j. že na každom petičnom hárku nie je uvedené meno, priezvisko, úplná adresa trvalého pobytu a podpis kandidáta ako osoby určenej pre styk s orgánom verejnej   správy,   súd   mal   za   to,   že   uvedená   skutočnosť...   nemôže   mať   za   následok obmedzenie   práva   navrhovateľa   využiť   svoje   pasívne   volebné   právo   a   kandidovať na funkciu starostu obce...

... súd však nemal za to,   že uvedený nedostatok petície môže spôsobiť   jej úplnú neplatnosť a, v dôsledku toho, aj nezaregistrovanie navrhovateľa ako nezávislého kandidáta pre voľby na starostu obce...

...   Účel,   ktorým   je   uvedenie   osoby   určenej   pre   styk   s   orgánom   verejnej   správy v zmysle   §   4   ods.   4   zákona   o   petičnom   práve,   bol   jednoznačne   naplnený   aj   uvedením navrhovateľa a jeho údajov len na poslednom liste petície. Keďže súd mal preukázané z predložených listinných dôkazov aj splnenie všetkých ostatných podmienok pre registráciu navrhovateľa   ako   nezávislého   kandidáta   pre   voľby   na   starostu...,   rozhodol   o   jeho zaregistrovaní.“

Sťažovateľ   zastáva   názor,   že   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   je nezákonné, pretože všeobecný   súd   sa   po právnej   stránke   nevysporiadal   s tým, že   volebná komisia porušila   zákon   o   petičnom   práve   tým,   že   sťažovateľovi   neurčila   30-dňovú   lehotu na odstránenie   nedostatkov   petície.   Okresný   súd,   ako   tvrdí   sťažovateľ,   prehliadol skutočnosť,   že   volebná   komisia   nedodržala   zákon,   a   vydal   rozhodnutie,   v   ktorom mal možnosť zákonné pochybenie miestnej volebnej komisie odstrániť, avšak neurobil tak a ani   sa   s   nedodržaním   zákonného   postupu   zo   strany   volebnej   komisie   v   odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal, čo robí jeho rozhodnutie zjavne neodôvodneným a arbitrárnym.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že:

1) Základné práva sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky Uznesením   Okresného   súdu   Lučenec,   sp.   zn.   13   S/8/2014   zo   dňa   01.   10.   2014 a Rozhodnutím č. 5/2014 Miestnej volebnej komisie v Buzitke zo dňa 25. 09. 2014 porušené boli.

2) Základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl.   6   ods.   1   Európskeho   dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd Uznesením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 13 S/8/2014 zo dňa 01. 10. 2014 porušené bolo.

3) Zrušuje Uznesenie Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 13 S/8/2014 zo dňa 01. 10. 2014 a vec vracia Okresnému súdu v Lučenci na ďalšie konanie.

4)   Sťažovateľovi   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   5.000,00 EUR..., ktoré je Okresný súd v Lučenci povinný sťažovateľovi vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5)   Voľby   starostu   obce   Buzitka   konané   dňa   15.   novembra   2014   vyhlasuje za neplatné.

6) Okresný súd v Lučenci je povinný nahradiť Advokátskej kancelárii Krnáč s. r. o., konajúcej prostredníctvom JUDr. Ján Krnáč, advokát, konateľ, trovy právneho zastúpenia v sume   340,90   EUR,   na   účet   Advokátskej   kancelárie   Krnáč   s.   r.   o...   do   15   dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľ   zároveň   navrhol,   aby   ústavný   súd   v   zmysle   §   52   ods.   2   zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť napadnutého právoplatného uznesenia okresného súdu sp. zn. 13 S 8/2014 z 1. októbra 2014, ako aj pozastavil konanie volieb starostu   obce do právoplatného rozhodnutia vo veci namietaného porušenia jeho základných práv.

V prípade, že by ústavný súd o sťažnosti sťažovateľa do termínu konania volieb 15. novembra   2014   nerozhodol   a „nepozastavil“ konanie   volieb   starostu   obce   a   ani neodložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu a voľby „prebehnú“, sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd podľa „§ 63 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. nálezom vyhlásil voľby starostu obce Buzitka za neplatné“.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde.   Keďže   v   časti   sťažnosti   namietajúcej   porušenie základných práv zaručených v čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 13 S 8/2014 z 1. októbra 2014 nezistil nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach a ani dôvody na jej odmietnutie, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých treba posúdiť v konaní vo veci samej, prijal sťažnosť v tejto časti na ďalšie konanie (bod 1 výroku).

2. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy rozhodnutím volebnej komisie č. 5/2014 z 25. septembra 2014 ústavný súd nemá právomoc   na   jej   prerokovanie,   a   to   vzhľadom   na   princíp   subsidiarity,   ktorý   vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“).

Ústavný súd môže poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred všeobecnými súdnymi.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo slobody oprávnený   konať   alebo   rozhodovať   iný   všeobecný   súd,   ústavný   súd   jeho   sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých práv,   porušenie   ktorých   sťažovateľ   namieta   v   súvislosti   s   napadnutým   rozhodnutím volebnej   komisie,   neposkytuje iný   všeobecný   súd   na základe sťažovateľovi   dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.

Z   pohľadu   podanej   sťažnosti   relevantným   zákonným   ustanovením   upravujúcim postup registrácie kandidátov na funkciu starostu je § 22 zákona o voľbách, podľa ktorého (ods. 1) miestna volebná komisia predložené kandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta,

a) ktorý nespĺňa podmienky uvedené v § 4,

b) ku ktorého návrhu nie je pripojené vyhlásenie podľa § 16 ods. 8,

c) ak chýba alebo ak je neúplná petícia podľa § 21 ods. 2,

d) ktorý nemá trvalý pobyt v obci, v ktorej kandiduje (§ 21 ods. 4),

e)   ktorý   je   uvedený   na   kandidátnej   listine,   ktorá   nespĺňa   náležitosti   podľa   tohto zákona...

Podľa § 22 ods. 2 zákona o voľbách ustanovenia § 17 ods. 2 až 5 platia rovnako.

Podľa § 17 ods. 4 zákona o voľbách proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie o zaregistrovaní   kandidáta   alebo   o   nezaregistrovaní   kandidáta   môžu   podať   kandidujúce politické strany a nezávislí kandidáti návrh na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie kandidáta alebo návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta na súd. Návrh treba podať do troch dní odo dňa rozhodnutia miestnej volebnej komisie. Proti rozhodnutiu súdu sa nemožno odvolať.

Ako   zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   rozhodnutie   volebnej   komisie   bolo na základe využitia právneho prostriedku – návrhu na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta poskytnutého sťažovateľovi zákonom o voľbách preskúmané okresným súdom. Okresný súd v rozsahu svojej preskúmavacej právomoci bol oprávnený a v podstate aj povinný   v   prípade   zistenia   zásahu   volebnej   komisie   do   základných   práv   a   slobôd sťažovateľa týmto právam a slobodám poskytnúť ochranu. Právomoc okresného súdu teda v tomto prípade predchádzala právomoci ústavného súdu.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou vo   veciach   patriacich   do   právomoci   všeobecných   súdov   (II.   ÚS   1/95,   II.   ÚS   21/96), ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (vo vzťahu k rozhodnutiu volebnej komisie č. 5/2014 z 25. septembra 2014) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (bod 2 výroku).

III.

Ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť   o   dočasnom   opatrení   a   odložiť   vykonateľnosť   napadnutého   právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom   a   ak   by   výkon   napadnutého   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva alebo slobody, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

Sťažovateľ navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu sp. zn. 13 S 8/2014 z 1. októbra 2014, ako aj pozastaviť konanie volieb starostu obce do právoplatného   rozhodnutia   ústavného   súdu   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv.

Podľa   §   17   ods.   5   zákona   o   voľbách   týkajúceho   sa   registrácie   kandidátov do obecných   (mestských)   zastupiteľstiev   ak   súd   rozhodne   o   zaregistrovaní   kandidáta alebo o zrušení registrácie kandidáta, miestna volebná komisia vykoná rozhodnutie súdu do 24 hodín od jeho doručenia. Podľa § 22 ods. 2 zákona o voľbách sa takýto postup uplatní aj pri procese registrácie kandidátov na starostu obce.

Znenie   citovaného   ustanovenia   na   prvý   pohľad   bráni   rozhodnúť o odložení vykonateľnosti   napadnutého   uznesenia   okresného   súdu   sp.   zn.   13   S   8/2014 z 1. októbra 2014, pretože k jeho vykonaniu de facto už došlo do 24 hodín po jeho doručení, a teda proces registrácie kandidáta by v takom prípade mal byť skončený.

Navyše, zákon o voľbách podaniu návrhu na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta   na   súd   nepriznáva   expresis   verbis   (pozri   ustanovenie   §   17   ods.   4)   odkladný účinok,   preto   by   sa   mohlo   zdať,   že   v   prípade   nenastúpenia   účinkov   rozhodnutia   súdu (z akýchkoľvek dôvodov) ostávajú v platnosti vo vzťahu k ne/registrácii kandidáta účinky rozhodnutia volebnej komisie.

Môže sa teda javiť, že prípadné rozhodnutie ústavného súdu o dočasnom opatrení, ktorým by odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu, je zbytočné, bez akýchkoľvek pre sťažovateľa relevantných (najmä pozitívnych) dopadov.

Ústavný   súd   pri   riešení   tejto   otázky   pre   potreby   rozhodnutia   o   navrhovanom dočasnom opatrení však zohľadnil znenie čl. 32 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých   politických   práv   a   slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Podstata   sťažnosti   smeruje   proti   nezaregistrovaniu   sťažovateľa   ako   kandidáta pre voľbu starostu obce a s tým spojeným porušením jeho základných práv. Rozhodujúcim pre   účely   dočasného   opatrenia   je   teda   posúdenie,   či   proces   registrácie   sťažovateľa, vzhľadom na jej účel, ktorým je v podstate umožnenie kandidátovi využiť jeho pasívne volebné   právo,   odložením   vykonateľnosti   uznesenia   okresného   súdu   je   alebo   nie   je skončený.   Pri   výklade   dotknutej   právnej   úpravy   cez   ustanovenie   čl.   32   ústavy   dospel ústavný súd k záveru, že súladným s účelom zákona o voľbách a základnými právami zaručenými v čl. 30 ústavy je, že hoci v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už bolo dotknuté   rozhodnutie   okresného   súdu   vykonané,   prípadným   následným   rozhodnutím ústavného súdu o odložení jeho vykonateľnosti sa naň bude potrebné pozerať ako na také, ktorého účinky spojené s jeho výkonom ešte nenastali, a teda proces registrácie kandidáta pre voľbu starostu obce bude potrebné považovať za neskončený.

Z uvedených záverov vyplýva, že do úvahy prichádzajúce rozhodnutie ústavného súdu v súlade s požiadavkou sťažovateľa (odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia) má význam, preto ústavný súd pristúpil k jej posúdeniu.

Ústavný   súd   po   preskúmaní   obsahu   napadnutého   uznesenia   okresného   súdu a dôvodov   sťažnosti   dospel   k   záveru,   že   sťažovateľ   osvedčil   existenciu   predpokladov na zabezpečenie   toho,   aby   sa   prípadný   výsledok   konania   pred   ústavným   súdom nezmaril v dôsledku   ďalšieho   postupu   v   zmysle   záverov   uznesenia   okresného   súdu sp. zn. 13 S 8/2014   z   1.   októbra   2014   smerujúceho   k   následnému   vykonaniu   volieb a zvoleniu starostu obce. Bez tohto zabezpečovacieho prostriedku by totiž podľa názoru ústavného   súdu   mohlo   dôjsť   v   prípade   vyslovenia   neústavnosti   napadnutého   uznesenia okresného súdu k vážnej ujme na strane sťažovateľa, ktorá by bola väčšia než ujma, ktorá by prípadne mohla vzniknúť následkom odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Návrh   sťažovateľa   na   rozhodnutie   o   dočasnom   opatrení   v   tejto   časti   nie   je   v   rozpore s dôležitým verejným záujmom.

Ústavný súd preto v súlade s citovaným § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu (bod 3 výroku tohto uznesenia).Uložené   dočasné   opatrenie   podľa   §   52   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   zanikne najneskoršie   ex   lege   nadobudnutím   právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného   súdu   vo   veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení.

Ďalšej   časti   sťažovateľom   navrhovaného   rozhodnutia   o   dočasnom   opatrení,   t.   j. pozastaviť   konanie   volieb   starostu   obce,   ústavný   súd   nevyhovel   (bod   4   výroku), a to z dôvodu,   že   pri   dôslednom   postupe   príslušných   orgánov   verejnej   moci   v   súlade so závermi   tohto   rozhodnutia   budú   touto   časťou   návrhu   sledované   účinky v podstate dosiahnuté už rozhodnutím o odložení vykonateľnosti uznesenia okresného súdu sp. zn. 13 S 8/2014 z 1. októbra 2014. Napokon, neukončenie procesu registrácie kandidáta má za následok nemožnosť ďalšieho zákonom upraveného postupu (napríklad ani podľa § 24 zákona o voľbách) smerujúceho k vykonaniu volieb do orgánov samosprávy obce.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2014