znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 65/2016-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, pre namietané porušenie základnéhopráva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republikya práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaniachvedených pod sp. zn. IV/3 Gn 114/15/1000, sp. zn. IV/3 Gn 116/15/1000 a sp. zn.IV/3 Gn 117/15/1000 a postupom Krajskej prokuratúry Žilina a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietanéporušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalejlen „generálna prokuratúra“) v konaniach vedených pod sp. zn. IV/3 Gn 114/15/1000,sp. zn. IV/3 Gn 116/15/1000 a sp. zn. IV/3 Gn 117/15/1000 a postupom Krajskejprokuratúry Žilina (ďalej len „krajská prokuratúra“).

Sťažovateľ v dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že 25. januára 2015 adresovalgenerálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)podanie„vo veci podozrenia zo zneužívania právomoci verejných činiteľov“. Oznámenímgenerálnej prokuratúry č. k. IV/3 Gn 116/15/1000-4 a č. k. IV/3 Gn 117/15/1000-4zo 6. februára 2015 bol sťažovateľ vyrozumený o postúpení časti jeho podaniaz 25. januára 2015 na ďalšie konanie a priame vybavenie krajskej prokuratúre. Krajskáprokuratúra mu spôsob vybavenia jeho podnetu až do podania sťažnosti ústavnému súduneoznámila.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že tiež„obdržal Oznámenie GP SR zo dňa 03. 02. 2015, spis. zn. IV/3 Gn 114/15/1000-4“, v ktorom sa uvádza, že bude o spôsobe vybavenia jehopodania z 25. januára 2015„v časti, týkajúcej sa trestnej veci, vedenej na KP Žilina pod spis. zn. 1 Kn 226/09/5500, na OP Žilina pod spis. zn. 1 Pn 332/14/5511 a na OR PZ Žilina pod spis. zn. ČVS: ORP-P-473/OVK-ZA-2009 vyrozumený v zákonnej lehote“,pričom ani v tomto prípade vyrozumený o spôsobe vybavenia jeho podnetu až do podaniasťažnosti ústavnému súdu nebol.

Všetky svoje prezentované námietky proti postupu generálnej prokuratúrypri vybavovaní jeho podania uviedol sťažovateľ v podaní z 27. apríla 2015, ktoré adresovalprokurátorovi generálnej prokuratúry príslušnému konať vo veci vedenej pod sp. zn.IV/3 Gn 114/15/1000, pričom ani toto jeho podanie nebolo v čase podania sťažnostiústavnému súdu vybavené.

V závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie jehozákladného práva podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovorupostupom generálnej prokuratúry a krajskej prokuratúry vo všetkých namietanýchkonaniach a generálnej prokuratúre a krajskej prokuratúre prikázal vo veci konať a priznalmu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4 000 € od krajskej prokuratúry a 3 000 €od generálnej prokuratúry.

Sťažovateľ požiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateľa týkajúcich sa ním namietaného porušenia označenýchpráv je založená na nečinnosti generálnej prokuratúry a krajskej prokuratúry vo veci jehopodania z 25. januára 2015.

Z príloh sťažnosti podanej ústavnému súdu je možné ustáliť, že sťažovateľ sapodaním z 25. januára 2015 adresovaným generálnemu prokurátorovi nazvaným„Podozrenia zo zneužívania právomoci verejných činiteľov“domáhal vo viacerýchtrestných veciach preskúmania postupu orgánov činných v trestnom konaní a prokurátorovokresnej prokuratúry, resp. krajskej prokuratúry. Vo vzťahu k obsahu sťažnosti adresovanejústavnému súdu išlo o trestnú vec vedenú na krajskej prokuratúre pod sp. zn.1 Kn 226/09/5500, na Okresnej prokuratúre Žilina pod sp. zn. 1 Pn 332/14/5511a sp. zn. 1 Pn 753/13 a na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Žilina pod sp. zn.ČVS: ORP-P-473/OVK-ZA-2009 a ČVS: ORP-1083/OVK-ZA-2010. Následne sťažovateľpodaním z 27. apríla 2015, ktoré adresoval prokurátorovi generálnej prokuratúrykonajúcemu vo veci vedenej pod sp. zn. IV/3 Gn 114/15/1000, reagoval na spôsobvybavenia jeho podania z 25. januára 2015 v relevantnej časti zo strany generálnejprokuratúry.

K námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia jeho označených základných práv a práv postupom krajskej prokuratúry

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania musí obsahovať,akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sanavrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísaťnavrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostíuvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušilizákladné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 127 ústavyrozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb za presne vymedzenýchprocesných podmienok vrátane kvalifikovaného podania, ktorého náležitosti sú bližšieustanovené v čl. 127 ústavy a § 20 ods. 1 a 2, § 49, § 50, § 53 ods. 1 a § 56 zákonao ústavnom súde.

Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ žiadnymspôsobom neoznačil konanie vedené na krajskej prokuratúre, v rámci ktorého malo dôjsťk porušeniu jeho označených základných práv a práv, a sťažnosť preto bolo možnéodmietnuť v tejto časti aj pre nesplnenie predpísaných náležitostí. Ústavný súd sťažovateľana odstránenie tohto nedostatku podania nevyzýval, a to najmä s ohľadom na skutočnosť,že sťažnosť je v tejto časti možné odmietnuť aj pre jej neprípustnosť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor, preskúmava zákonnosť postupua rozhodnutí..., prokurátorov, vyšetrovateľov... v rozsahu vymedzenom zákonomaj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistenýchporušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné inéorgány.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvekprokuratúre.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadaťo preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybavínadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 54 ods. 2 písm. c) zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto zákonaalebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumiepríslušný krajský prokurátor, ak ide o okresného prokurátora alebo prokurátora okresnejprokuratúry.

Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúreza účinné prostriedky nápravy, vyčerpaním ktorých pred podaním sťažnosti ústavnému súdusa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05,III. ÚS 24/2012).

Ústavný súd už aj v iných konaniach (napr. III. ÚS 235/07, III. ÚS 157/08) vyslovilopakovane právny názor, že vynechanie týchto prostriedkov nápravy (podnetu,opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožnonahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by saobmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriťskutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia, ktoré by účinne napomohliodstráneniu namietaného porušenia práv (m. m. napr. I. ÚS 186/05).

Pokiaľ ide o časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta nevybavenie svojichpodnetov zo strany krajskej prokuratúry, ktorej bolo vybavenie jeho podaniakvalifikovaného ako podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre postúpenégenerálnou prokuratúrou z dôvodu príslušnosti (oznámenie generálnej prokuratúryč. k. IV/3 Gn 116/15/1000-4 zo 6. februára 2015 a č. k. IV/3 Gn 117/15/1000-4zo 6. februára 2015), ústavný súd konštatuje, že v tomto prípade mal sťažovateľ možnosťdomáhať sa preskúmania zákonnosti postupu krajskej prokuratúry prostredníctvomopakovaného podnetu v zmysle citovaných ustanovení zákona o prokuratúre,a to pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V okolnostiach prípadu možno podľa názoruústavného súdu totiž opakovaný podnet považovať za iný právny prostriedok ochranypodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý zákon o prokuratúre sťažovateľovina ochranu jeho práv poskytuje a na ktorého použitie je podľa uvedených predpisovoprávnený.

Sťažovateľ nepredložil ku svojej sťažnosti žiaden dôkaz o podaní opakovanéhopodnetu, prípadne ďalšieho opakovaného podnetu, ani uplatnenie týchto prostriedkovnetvrdil, preto ústavný súd jeho sťažnosť v tejto časti už pri jej predbežnom prerokovaníodmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

K námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia jeho označených základných práv a práv postupom generálnej prokuratúry v konaniach vedených pod sp. zn. IV/3 Gn 116/15/1000 a sp. zn. IV/3 Gn 117/15/1000

Základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa môže domáhaťzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súdea v prípadochustanovenýchzákonomnainomorgáneSlovenskejrepubliky.Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inúprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadaťo ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, aleboopakovaného podnetu [§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre], pričom tomutoprávu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanovenýmpostupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobuvyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgányprokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03a III. ÚS 133/06), t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožnopovažovať samu osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému podnetunevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. I. ÚS 38/02, II. ÚS 358/06, IV. ÚS 28/06atď.).

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný postup generálnej prokuratúry vo veciachvedených pod sp. zn. IV/3 Gn 117/15/1000 a sp. zn. IV/3 Gn 116/15/1000, ústavný súdz obsahu príloh sťažnosti zistil, že sťažovateľovo podanie bolo vybavené postúpením veciz dôvodu príslušnosti krajskej prokuratúre a v namietanej veci teda generálna prokuratúra(v rozsahu postúpenia) ďalej nekonala. Takýto postup generálnej prokuratúry, ktorý vyplývaz § 33 ods. 3 zákona o prokuratúre, je tiež potrebné považovať za vybavenie sťažovateľovhopodnetu.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoj právny názor, podľa ktoréhopostup orgánu verejnej moci v súlade s platným a účinným zákonom nemožno hodnotiťako porušovanie základných práv garantovaných ústavou a ani práv garantovanýchDohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd či inou kvalifikovanoumedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 8/96,I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).

Pokiaľ sťažovateľ nesúhlasil so spôsobom vybavenia jeho podnetu, mal možnosťdomáhať sa nápravy prostredníctvom opakovaného podnetu podľa § 33 ods. 3 zákonao prokuratúre, resp. ďalšieho opakovaného podnetu. O uplatnení týchto prostriedkovsťažovateľ nepredložil ústavnému súdu žiadne dôkazy ani ich uplatnenie vo svojej sťažnostinetvrdil. Ich nevyužitie má za následok odmietnutie sťažnosti aj v tejto časti už pri jejpredbežnom prerokovaní ako neprípustnej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

K námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia jeho označených základných práv a práv postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/3 Gn 114/15/1000

Vo vzťahu k postupu generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn.IV/3 Gn 114/15/1000, kde sťažovateľ tvrdí, že do podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo spôsobe vybavenia tejto časti jeho podania vyrozumený, ústavný súd konštatuje, že tototvrdenie sťažovateľa nemá oporu v dôkazoch, ktoré ako prílohy k sťažnosti doručilsťažovateľ ústavnému súdu. Súčasťou príloh sťažnosti je aj podanie sťažovateľaz 27. apríla 2015 adresované prokurátorovi generálnej prokuratúry práve v súvislostis konaním vedeným na generálnej prokuratúre pod sp. zn. IV/3 Gn 114/15/1000. Z obsahutohto podania je zrejmé, že sťažovateľovi bola v jeho veci doručená odpoveď na jehopodnet, a to č. k. IV/3 Gn 114/15/1000-7 z 9. februára a č. k. IV/3 Gn 114/15/1000-11z 27. februára 2015. Podaním z 27. apríla 2015 sťažovateľ reaguje práve na spôsob, akýmbol jeho podnet z 25. januára 2015 v relevantnej časti vybavený listom generálnejprokuratúry č. k. IV/3 Gn 114/15/1000-11 z 27. februára 2015.

Pokiaľ sťažovateľ namieta nevybavenie svojho podnetu z 27. apríla 2015 generálnouprokuratúrou, ústavný súd poukazuje na znenie § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre, podľaktorého je prokurátor povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania, pričomv odôvodnených prípadoch môže o predĺžení tejto lehoty rozhodnúť nadriadený prokurátor.Sťažovateľ neuvádza, kedy svoj podnet z 27. apríla 2015 podal generálnej prokuratúre,avšak z dátumu jeho vyhotovenia je zrejmé, že tak mohol urobiť najskôr v tento deň.V takomto prípade by lehota na vybavenie tohto podnetu sťažovateľa uplynula najskôr27. júna 2015. Svoju sťažnosť ústavnému súdu však sťažovateľ aj vo vzťahu k nevybaveniutohto podnetu doručil už 18. mája 2015, teda celkom zjavne ešte pred uplynutím lehotyna vybavenie jeho podnetu.

Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci generálnej prokuratúry vo vecipodania sťažovateľa z 27. apríla 2015 predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu,možno považovať podanie sťažnosti ústavnému súdu v tejto časti ešte pred vybavením jehopodnetu generálnou prokuratúrou za predčasné (m. m. IV. ÚS 228/2010, IV. ÚS 311/2010).

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní podľa zásady ratio temporis odmietolaj túto časť sťažnosti ako neprípustnú (predčasne podanú, napr. IV. ÚS 109/2012)podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ požiadal aj o ustanovenie advokáta na jeho zastupovanie v konanípred ústavným súdom. Ústavný súd pri predbežnom prejednaní tejto sťažnosti nepovažovalza potrebné ustanoviť sťažovateľovi právneho zástupcu z radov advokátov z dôvodu,že v návrhu ide o zrejmé bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavných práv(IV. ÚS 140/07).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia je viazané na vyslovenie porušenia práva aleboslobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tej časti sťažnostiuž nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016