znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 65/2012-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. marca 2012 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti I. J., B., zastúpeného advokátkou JUDr. L. D., B., pre namietané porušenie jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/15/2007 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo I. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/15/2007 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava II   p r i k a z u j e   v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/15/2007 konať bez zbytočných prieťahov.

3. I. J.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia I. J. v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jeho advokátky JUDr. L. D., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   65/2012-9 zo 7. februára 2012 prijal na ďalšie konanie sťažnosť I. J., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/15/2007.

Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že 27. februára 2007 sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa od N. P. a mal. M. Ž. domáhal zaplatenia sumy 600 000 Sk (19 916,35 €) s prísl., z titulu zmluvy o pôžičke uzavretej s ich právnym predchodcom – poručiteľom Ľ. H. Tomuto návrhu predchádzal návrh sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia z 25. januára 2007, ktorý okresný súd uznesením č. k. 9 C/15/2007-51 z 18. mája 2007 zamietol, čo následne odvolací súd potvrdil.   Taktiež   ďalší   návrh   sťažovateľa   na nariadenie   predbežného   opatrenia zo 14. januára 2008 okresný súd uznesením č. k. 9 C/15/2007-101 zo 14. februára 2008 zamietol,   čo   odvolací   súd   potvrdil.   Napriek   tomu,   že okresný   súd   vykonal   viacero pojednávaní – 22. apríla 2009, 10. júna 2009, 22. júla 2009 a 24. mája 2010, vo veci dosiaľ (takmer po piatich rokoch od začatia konania) meritórne nerozhodol, čím je ohrozená aj návratnosť pohľadávky z poskytnutej pôžičky.

Sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   v   náleze   vyslovil,   že   okresný   súd   v   konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/15/2007 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru,   aby okresnému   súdu   prikázal   vo   veci   konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k veci   listom   sp.   zn.   Spr.   2022/2012 z 27. februára 2012 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom uviedla:

„Vec napadla na tunajší súd dňa 25. 1. 2007. V období od nápadu veci do septembra 2009 možno konštatovať, že sudca konal vo veci plynulo a bez prieťahov.   Od zrušenia termínu   pojednávania   v septembri   2009   až   dosiaľ,   t.   j.   február   2012   však   musím s poľutovaním konštatovať, že vo veci dochádza k neodôvodneným prieťahom subjektívnym zavinením   zákonného   sudcu.   Z uvedeného   dôvodu   považujem   sťažnosť   sťažovateľa   za dôvodnú.“

Zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   9   C/15/2007,   ktorý   si   ústavný   súd   vyžiadal na previerku,   vyplýva,   že   procesné   úkony   vo   veci   boli   vykonané   tak,   ako   ich   uviedol sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti.   Uznesením   z 15.   marca   2007   okresný   súd   priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Pojednávania nariadené okresným súdom boli   odročované   pre   účely   doplnenia   dokazovania   (listinné   dôkazy,   výsluch   svedkov, pripojenie súvisiacich spisov). Pojednávanie nariadené okresným súdom na 21. september 2009 bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu. Listami zo 17. septembra 2010   adresovanými   S.   p.,   Úradu   geodézie,   kartografie   a katastra   Slovenskej   republiky a Krajskému   dopravnému   inšpektorátu   v B.   okresný   súd   zisťoval   majetkové   pomery sťažovateľa.   Uznesením   z 13.   januára   2012   okresný   súd   nariadil   znalecké   dokazovanie týkajúce sa určenia pravosti podpisu Ľ. H. v zmluve o pôžičke a čestnom vyhlásení.

Predsedníčka   okresného   súdu   v uvedenom   vyjadrení   a   právna   zástupkyňa sťažovateľa v podaní z 8. marca 2012 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/15/2007.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.V obsahu označených práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 20/02, III. ÚS 344/2011).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   vychádza   z   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku,   ktorý   súdom prikazuje   postupovať   v konaní   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania   tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie začalo,   postupuje   v ňom   súd   i   bez   ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,   III.   ÚS   75/07,   III. ÚS 118/07)   ústavný   súd   zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   Ústavný   súd (obdobne   ako   Európsky   súd   pre   ľudské   práva)   pritom   prihliada   aj   na   predmet   sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1.   Predmetom   konania   vedeného   okresným   súdom   je   rozhodovanie   o návrhu sťažovateľa na zaplatenie sumy 600 000 Sk (19 916,35 €) s prísl. z titulu zmluvy o pôžičke uzavretej s právnym predchodcom odporkyne v 1. rade a odporkyne v 2. rade – poručiteľom Ľ. H. Ústavný súd konštatuje, že po právnej stránke ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Ústavný súd zároveň pripúšťa čiastočnú faktickú zložitosť veci z dôvodu potreby znaleckého dokazovania, avšak poukazuje na to, že žiadna skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku posudzovaného konania.

2. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd nezistil také   okolnosti,   na   základe   ktorých   by   bolo   možné   konštatovať,   že   významnou   mierou prispel k predĺženiu posudzovaného konania.

3. Posledným kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Preskúmaním   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   9   C   15/2007   ústavný   súd   zistil,   že napadnuté konanie začalo 25. januára 2007 podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,   resp.   27.   februára   2007   podaním   návrhu   na   vydanie   platobného   rozkazu. Z dôvodu   odvolaní   sťažovateľa   proti   rozhodnutiam   okresného   súdu   o zamietnutí   jeho návrhov na nariadenie predbežného opatrenia sa vec od 29. júna 2007 do 12. septembra 2007 a od 16. júna 2008 do 27. novembra 2008 nachádzala na odvolacom súde. V roku 2009 okresný súd vykonal viacero pojednávaní pre účely zistenia skutkového stavu veci. Po zrušení   pojednávania   pre   práceneschopnosť   zákonného   sudcu   (dĺžku   ktorej   zo   súdneho spisu   nemožno   zistiť,   pozn.)   nariadeného   na   21. september   2009   bol   ďalší   termín pojednávania   stanovený   na   24.   máj   2010,   pričom   toto   pojednávanie   bolo   z dôvodu doplnenia dokazovania odročené na neurčito. Ústavný súd konštatuje, že po tomto období bol okresný súd takmer rok a osem mesiacov nečinný, a to až do 13. januára 2012, keď uznesením   nariadil znalecké   dokazovanie   týkajúce   sa   určenia   pravosti   podpisu   Ľ.   H. v zmluve o pôžičke a čestnom vyhlásení. Zo zápisnice z pojednávania konaného 10. júna 2009   (č.   l.   153)   vyplýva,   že   právny   zástupca   odporkyne   v 1.   rade   už   vtedy   navrhol vykonanie znaleckého dokazovania z rovnakého dôvodu. Ústavný súd preto konštatuje, že nariadenie znaleckého dokazovania po tak dlhej dobe svedčí aj o nesústredenom postupe okresného súdu. Hoci predmetné konanie trvá viac ako päť rokov, okresný súd vo veci meritórne   nerozhodol.   Zbytočné   prieťahy   v napadnutom   konaní   napokon   priznala   aj predsedníčka okresného súdu.

S prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, najmä na zistenú nečinnosť a nesústredený   postup   okresného   súdu,   ako   aj   doterajšiu   dĺžku   posudzovaného   konania ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   v konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 9 C/15/2007   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil, že došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, prikázal okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/281/2006 konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €. Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto   prípade   prichádza   do   úvahy   aj   priznanie finančného   zadosťučinenia,   pri   určení   ktorého   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   zistený   stav   konania   vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 9 C/15/2007 ústavný súd priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   si   v   sťažnosti   uplatnila   trovy   konania   v sume 269,58 €.

Ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 269,58 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci   a   písomné   vyhotovenie   sťažnosti   –   vykonané   v roku   2012)   v sume   po   127,16   € a dva režijné paušály v sume po 7,63 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. marca 2012