znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 65/08-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 361/2005 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 504/2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B.   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára 2008   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len „ústava“)   a   práva   podľa   čl.   6   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 16   C 361/2005 a postupom   Krajského súdu   v Bratislave   v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 504/2006.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že:„Sťažovateľ   podal   žalobu   dňa   30.   05.   2005   proti   Slovenskej   republike,   podal aj žiadosť   o   predbežné   prerokovanie   veci   MS   SR.   K   žalobe   sa   vyjadrila   ministerka spravodlivosti   JUDr.   Ž.,   ktorá   odmietala   preskúmanie   postupu   JUDr.   V.   a nečinnosť Exekútorskej   komory   a   rozhodnutie   typu   idiotského   zo   strany   Exekútorskej   komory JUDr. V., ktoré malo zostať nepotrestané, hoci je nepravdivé a poprekrúcané.

Sťažovateľ vložil do spisu nevyvrátiteľné dôkazy chybnej činnosti súdneho exekútora Ing. P. M., ktorý si nechal od povinnej Anny Brezinovej podpísať prehlásenie, že nič nemá. (...) Exekútorská komora, jej tajomník jasne vyhodnotil skutkový stav chybne a chránil falošne   kolegiálne   Ing.   M.   Nepravdivým   vyjadrením   ochránil   Ing.   M.   pred trestným konaním a napomohol k stavu, že oprávnený - sťažovateľ nemá dodnes vymoženú ani jednu korunu a to od roku 2000. (...)

Prejednanie   veci   16   C/361/2005   bolo   uskutočnené   až   po   zbytočných   prieťahoch po 1-roku a 4-mesiacoch. (...)

Sťažovateľ   podal   sťažnosť   na   vyčíňanie   sudkyne   H.   predsedovi   súdu, ktorý odpovedal, avšak odpoveď mala nulitný význam, chránil ňou sudkyňu.

Zákonná sudkyňa doručila rozsudok po zbytočných prieťahoch dňa 31. 10. 2006, obratom bolo podané odvolanie dňa 02. 11. 2006.

Krajský   súd   v   konaní   9   Co/504/06   začal   protizákonným   vymáhaním   súdnych poplatkov,   hoci   konanie   bolo   zo   zákona   oslobodené   od   poplatkov,   teda   súd   vykonával šikanózny výkon súdnictva, zaoberal sa jalovými úkonmi.

Sťažovateľ   podal   sťažnosť   na   zbytočné   prieťahy   spôsobované   odvolacím   súdom predsedovi KS BA dňa 28. 12. 2007. Odpoveď na sťažnosť mala nulitný význam.“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   v náleze vyslovil:

„Okresný súd Bratislava V porušuje základné práva sťažovateľa D. B. podľa čl. 46 ods. 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; čl. 6 - medzinárodného dohovoru, ktorým je Slovenska republika viazaná.

Krajský súd Bratislava porušuje základné práva D. B. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 medzinárodného dohovoru.

Okresný   sud   Bratislava   V   je   povinný   zaplatiť   D.   B.   primerané   zadosťučinenie vo výške 50.000.- Sk v lehote 15 dní od dna doručenia Nálezu Ústavného súdu; Krajský súd Bratislava je povinný zaplatiť D. B. sumu vo výške 100.000.- Sk v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu ÚS SR.

Ústavný sud SR prikazuje Krajskému súdu Bratislava konať bez ďalších prieťahov. Okresný   súd   Bratislava   V   zaplatí   trovy   advokáta   a   súdu   a   sťažovateľa   v   lehote 15 dní.“

Sťažovateľ   súčasne   žiadal   aj   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred ústavným súdom.

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 65/08-7 zo 4. marca 2008 nevyhovel žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a vyzval ho, aby   v lehote   15   dní   od   doručenia   výzvy   predložil   splnomocnenie   na zastupovanie advokátom, inak bude jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej len   „zákon o ústavnom súde“) odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Sťažovateľ sťažnosť doplnil podaním doručeným ústavnému súdu 28. marca 2008, v ktorom okrem iného uviedol: „Nemám peniaze na advokáta, mám právo na sťažnosť.“ Nedostatky sťažnosti však neodstránil, pričom nepredložil ani splnomocnenie pre advokáta za účelom svojho zastupovania v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd je súčasne toho názoru, že predmetné podanie obsahuje aj hrubo urážlivé, neprimerané a nemiestne výroky   na   adresu   sudcu   a sudcov   ústavného   súdu   všeobecne: „(...)   tak   Vás   budem považovať za BOHA (...) Už som zažaloval 7 sudcov Ústavného súdu za klamstvá z ktorých vychádzajú   pri   posudzovaní,   keď   mi   brutálnym   surovým   spôsobom   navýšili   majetok o FIKTÍVNY MAJETOK ! (...) Pán doktor, prosím nezosmiešňujte sa (...) neurážajte ! (...) zastupujte ma VY (...)“.II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje   inak.   Skúma   pritom   tak   všeobecné,   ako   aj   osobitné   náležitosti   sťažnosti vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jej odmietnutie.

Podľa   ustanovenia   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd konštatuje, že aj napriek výzve obsiahnutej v uznesení o nevyhovení žiadosti   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred   ústavným   súdom, aby sťažovateľ   v lehote   15   dní   od   doručenia   rozhodnutia   predložil   ústavnému   súdu splnomocnenie   pre   advokáta,   sťažovateľ   tak   neučinil.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd pripomína, že ak poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach v konaní o sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť   na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie   sťažnosti   urobiť,   je   procesnou   povinnosťou   sťažovateľa   a tiež   v jeho   záujme výzvu   ústavného   súdu   a pokyny   na   opravu   alebo   doplnenie   sťažnosti   v nej   obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 120/05, III. ÚS 265/05).

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietne pre nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí   (obdobne   napr.   III.   ÚS   199/03, III. ÚS 334/06).

Ústavný   súd   súčasne   poukazuje   na   svoju   predchádzajúcu   rozhodovaciu   činnosť, v rámci   ktorej   odmietol   sťažnosť   sťažovateľa   pre nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí   z dôvodu,   že   používa   útočný   alebo   hrubo   urážlivý   jazyk.   V tejto   súvislosti ústavný   súd   konštatoval,   že   Občiansky   súdny   poriadok   ako   generálna   právna   norma upravujúca civilný proces vo svojich základných ustanoveniach obsiahnutých v § 1 až § 6 okrem iného zakotvuje, že jeho úlohou je úprava postupu súdov a účastníkov konania tak, aby   bola   zabezpečená   spravodlivá   ochrana   práv   a   oprávnených   záujmov   účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Okrem toho tieto ustanovenia dávajú garanciu, že úlohou súdov je dbať na to, aby v rámci   občianskeho   súdneho   konania,   ktoré   je   jednou   zo   záruk   zákonnosti, nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb (napr. III. ÚS 26/07, III. ÚS 93/07, III. ÚS 183/07 a III. ÚS 11/08).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v doplnení   sťažnosti   opäť prekročil   hranicu   normálneho správania   a použil   neadekvátne vyjadrenia   na   adresu   sudcu   a   sudcov   ústavného   súdu   vo   všeobecnosti,   a to   v rozpore s princípom zachovávania úcty k právam iných, ktorý má byť v rámci občianskoprávneho konania   v súlade   s   §   1   a   §   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   rešpektovaný   všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania rešpektovali ľudskú dôstojnosť, občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov konania, ale i samotného vo veci konajúceho súdu tak vo svojich písomných, ako i verbálnych prejavoch (obdobne III. ÚS 52/06, III. ÚS 26/07, III. ÚS 93/07).

Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sťažnosť smie byť v zásade odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých   faktoch   a   rovnako   ak   používa   útočný,   resp. hrubo   urážlivý   jazyk (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Uvedené   skutočnosti   boli   podkladom   pre   záver   ústavného   súdu   o tom, že túto sťažnosť je potrebné odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 52/06, III. ÚS 26/07, III. ÚS 93/07).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2008