znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 65/05-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. marca 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ireny   Šefárovej,   bytom   B.,   zastúpenej   advokátom JUDr. L. S., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   a základného   práva   na   verejné   prerokovanie   veci,   bez zbytočných prieťahov a v jej prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zastavením   konania   o priestupku   vedeného   pod   č.   OVVS-Pr.-27/04   Obvodným   úradom v Senci, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ireny Šefárovej   o d m i e t a   pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2004 doručená   sťažnosť   Ireny   Šefárovej,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom JUDr. L. S., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva na verejné prerokovanie veci, bez   zbytočných   prieťahov   a v jej   prítomnosti   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   zastavením   konania   o priestupku   proti   občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) Obvodným úradom v Senci.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že „postupom Obvodného úradu v Senci   s prieťahmi,   resp.   jeho   neodbornosťou   vo   veci   priestupku   proti   občianskemu spolunažívaniu“ podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch v konaní vedenom pod č. OVVS-Pr.-27/04 došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods.   1 a čl. 48 ods. 2 ústavy. Ďalej žiada, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III (ďalej len „okresná   prokuratúra“)   z 5.   decembra   2003   č.   k.   3   Pv   972/03-5,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 11. februára 2004, bola postúpená trestná vec vedená „na OOPZ Senec pod sp. zn. ČVS: ORP-457/03 pre trestný čin ublíženia na zdraví... na prejednanie priestupku ako   príslušnému   Obvodnému   úradu   Senec“.   Proti   vyššie   uvedenému   uzneseniu   podala sťažovateľka sťažnosť, v ktorej namietala rozhodnutie prokurátora poukázaním na dĺžku práceneschopnosti 39 dní a s tým súvisiacu objektivitu znaleckého dokazovania vykonaného v rámci skráteného vyšetrovania. Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave uznesením č. k. 2 KPt 80/04-7 z 11. februára 2004 zamietla sťažnosť ako nedôvodnú. Sťažovateľka bola priestupkovým orgánom predvolaná na prejednanie priestupku pôvodne na 28. apríl 2004,   neskôr   po   oznámení   zmeny   termínu   na   5. máj   2004,   keď   sťažovateľka   pred priestupkovým orgánom aj vypovedala. Podozrivý sa na prejednanie priestupku nedostavil, pretože mu nebolo doručené predvolanie.

Následne Obvodný úrad v Senci, odbor všeobecnej vnútornej správy, upovedomením z 29. júla 2004 č. OVVS-Pr.-27/04 oznámil sťažovateľke, že konanie zastavil, pretože podľa § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch zodpovednosť za priestupok zanikla. Poškodenú s jej nárokom na náhradu bolestného odkázal na príslušný súd.

Ústavný súd z dozorového spisu okresnej prokuratúry sp. zn. 3 Pv 927/03 zistil, že prokurátor okresnej prokuratúry žiadal Obvodný úrad v Senci, odbor všeobecnej vnútornej správy,   listom   zo   17.   júna   2004,   aby   mu   zaslal   meritórne   rozhodnutie   vo   veci   spolu so spisovým materiálom okresnej prokuratúry sp. zn. 3 Pv 927/03.

Obvodný   úrad   v   Senci   listom   z 22.   júna   2004   oznámil   okresnej   prokuratúre,   že vo veci   ešte   nebolo   rozhodnuté   z toho   dôvodu,   že   neboli   zistené   skutočnosti,   ktoré   by nasvedčovali tomu, že podozrivý sa priestupku dopustil.

Ďalej ústavný súd zo spisového materiálu Obvodného úradu v Senci zistil, že tento prejednal priestupok 31. mája 2004. Zo zápisnice o prejednávaní priestupku vyplýva, že obvinený M. F., bytom B., bol predvolaný na Obvodný úrad v Senci za účelom prejednania priestupku na 5. máj 2004 a 31. máj 2004. Dňa 31. mája 2004 obvinený vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že svoju susedu nenapadol a že ku skutku vôbec nedošlo, a preto jej nemá čo uhrádzať za spôsobenú ujmu na zdraví. Podľa jeho názoru je tvrdenie sťažovateľky vymyslené. Sťažovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že sa v plnej miere pridržiava svojej výpovede   na polícii   5.   septembra   2003   a zdôraznila, že   sused   M.   F.   jej vytrhol   z ruky zmeták s násadou dlhou asi 2 m, ktorú prelomil a jednou časťou zlomenej násady ju udrel po   ľavej   ruke,   čím   jej   spôsobil   zranenie   –   pomliaždeninu   s dobou   liečenia   5   –   6   dní. Zároveň žiadala od obvineného, aby jej v plnej výške uhradil spôsobenú ujmu na zdraví po doložení dokladov od lekára.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní [zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) – ďalej len „Správny poriadok“].

Podľa § 49 ods. 1 Správneho poriadku v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť   na   podklade   dokladov   predložených   účastníkom   konania,   správny   orgán rozhodne bezodkladne.

Podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje   inak,   je   správny   orgán   povinný   rozhodnúť   vo   veci   do   30   dní   od   začatia konania;   vo   zvlášť   zložitých   prípadoch   rozhodne   najneskôr   do   60   dní;   ak   nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.Podľa § 50 Správneho poriadku ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nezačal konanie, hoci je na to povinný, alebo pokiaľ nerozhodol v lehote ustanovenej v § 49 ods. 2.

Zo spisového materiálu nevyplýva ani sťažovateľka nepreukázala, že využila iný právny prostriedok, ktorý zákon na ochranu jej základných práv a slobôd účinne poskytuje. Sťažovateľka sa mohla obrátiť na odvolací orgán so sťažnosťou na Obvodný úrad v Senci, pretože tento nedodržal lehoty na rozhodovanie, ktoré mu vyplývajú z vyššie uvedených ustanovení Správneho poriadku. Obvodný úrad v Senci v lehote, v ktorej   mala byť vec vybavená, ešte ani nezačal konanie, preto sa sťažovateľka mala na tento stav sťažovať, a možno spravodlivo predpokladať, že prostredníctvom dostupného a účinného prostriedku, ktorý jej zákon na ochranu základných práv a slobôd poskytuje, sa mohla dovolať nápravy.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v danom   prípade   je   potrebné   sťažnosť   podanú   na Krajskom   úrade   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   úrad“)   považovať   za   účinný   právny prostriedok,   ktorý   zákon   sťažovateľke   na   ochranu   jej   základných   práv   alebo   slobôd poskytuje,   pretože   ako   vyplýva   z vyššie   citovanej   právnej   úpravy,   krajský   úrad   bol oprávnený rozhodnúť vo veci, pretože jemu podriadený Obvodný úrad v Senci nerozhodol v zákonom   ustanovenej   lehote.   Preto   podľa   názoru   ústavného   súdu   treba   sťažnosť považovať za neprípustnú.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2005