znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 65/04-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Bc. J. B., bytom Ž. n. H.; L. B., bytom Ž. n. H.; R. B., bytom M.; M. B., bytom M.; J. B., bytom Ž. n. H.; E. B., bytom Ž. n. H.; E. Č., bytom Ž. n. H.; MUDr. I. D., bytom Ž. n. H.; A. D., bytom H. Ž.; MUDr. M. D., bytom Ž. n. H.; P. D., bytom H. Ž.; H. K., bytom L.; Ľ. M., bytom T.; J. M., bytom T.; J. M., bytom T.; Ing. Z. M., bytom T.; A. M., bytom T.; Ing. J. N., bytom B. Š.; L. N., bytom Ž. n. H.; S. N., bytom Ž. n. H.; R. P., bytom Ž. n. H.; J. P., bytom Ž. n. H.; M. P., bytom P.; B. P., bytom Ž. n. H.; H. R., bytom Ž.; M. S., bytom P.; J. Š., bytom L.; G. Ť., bytom Ž. n. H.; Ľ. Ť., bytom Ž. n. H.; J. Ť., bytom Ž. n. H.; J. B., bytom B. B., a H. B., bytom B. B., zastúpených advokátkou JUDr. Z. B., Advokátska kancelária, B. B., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky nekonaním Ministerstva vnútra   Slovenskej   republiky,   Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky   a Úradu   pre finančný trh, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Bc. J. B., L. B., R. B., M. B., J. B., E. B., E. Č., MUDr. I. D., A. D., MUDr. M. D., P. D., H. K., Ľ. M., J. M., J. M., Ing. Z. M., A. M., Ing. J. N., L. N., S. N., R. P., J. P., M. P., B. P., H. R., M. S., J. Š., G. Ť., Ľ. Ť., J. Ť., J. B. a H. B.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára 2004 doručená sťažnosť Bc. J. B., bytom Ž. n. H.; L. B., bytom Ž. n. H.; R. B., bytom M.; M. B., bytom M.; J. B., bytom Ž. n. H.; E. B., bytom Ž. n. H.; E. Č., bytom Ž. n. H.; MUDr. I. D., bytom Ž. n. H.; A. D., bytom H. Ž.; MUDr. M. D., bytom Ž. n. H.;   P. D., bytom H. Ž.; H. K., bytom L.; Ľ. M., bytom T.; J. M., bytom T.; J. M., bytom T.; Ing. Z. M., bytom T.; A. M., bytom T.; Ing. J. N., bytom B. Š.; L. N., bytom Ž. n. H.; S. N., bytom Ž. n. H.; R. P., bytom Ž. n. H.; J. P., bytom Ž. n. H.; M. P., bytom P.; B. P., bytom Ž. n. H.; H. R., bytom Ž.; M. S., bytom P.; J. Š., bytom L.; G. Ť., bytom Ž. n. H.; Ľ. Ť., bytom Ž. n. H.; J. Ť., bytom Ž. n. H.; J. B., bytom B. B., a H. B., bytom B. B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených   advokátkou   JUDr.   Z.   B.,   Advokátska   kancelária,   B.   B.,   ktorou   namietajú porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) nekonaním Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Úradu pre finančný trh (ďalej len „ústredné orgány“).

Sťažovatelia   v sťažnosti   ďalej   uviedli,   že   uzavreli   zmluvy   o pôžičke   s firmou B.   M.   G.   Invest,   s.   r.   o.,   Košice   a   AGW,   s.   r.   o.,   Košice,   ako   aj   zmluvy   o tichom spoločenstve   s firmou   Horizont   Slovakia,   o.   c.   p.,   a.   s.,   Košice   a zmluvy   o zriadení záložného   práva   k cenným   papierom   s   BVD   družstvom   Banská   Bystrica,   ktorými investovali   svoje   finančné   prostriedky.   Tieto   obchodné   spoločnosti   ponúkali   výhodné zhodnotenie   ich   finančných   vkladov.   Uzatvorením   uvedených   zmlúv   prevzali   tieto nebankové subjekty na seba zmluvnú povinnosť zabezpečiť vkladateľovi podiel na zisku, výnos alebo iným spôsobom označené zúročenie vkladu – investície sťažovateľov. Uvedené spoločnosti vykonávali činnosť v oblasti finančného trhu. Pre výkon ich podnikateľských aktivít   sa   okrem   všeobecných   náležitostí   vyžadovali   aj   špeciálne   podmienky   stanovené v právnych   normách   v oblasti   finančného   trhu.   Ide   o podmienky   „upravené   v zákone č. 21/1992 Zb. o bankách, zákone č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní a zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch“. Ústredné orgány nevenovali dostatočnú pozornosť pôsobeniu   nebankových   subjektov   na   trhu.   Sťažovatelia   sa   nápravy   domáhali   aj prostredníctvom   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky.   Nebankové   subjekty v rokoch 1997 – 2002 vydávali vysoké finančné čiastky na reklamu. Sťažovatelia vložením finančných úspor do vyššie uvedených spoločností za účelom ich zhodnotenia utrpeli ujmu, a to   aj   z toho   dôvodu,   že   ústredné   orgány   nekonali   svoju   povinnosť   kontrolovať dodržiavanie zákonnosti v rámci im zverených kompetencií. Svojou nečinnosťou spôsobili, že subjekty, ktoré podnikali na trhu, nespĺňali zákonom predpísané podmienky a ústredné orgány štátnej správy nezasiahli v rámci možnosti zverených im zákonom.

Sťažovatelia využili všetky prostriedky   podľa ustanovenia § 53 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“),   ako   sa   domáhať   ochrany   svojho   ústavného   práva. Sťažovatelia   žiadajú,   aby   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   ich   základného   práva   podľa čl. 55 ústavy a uložil ústredným orgánom uhradiť im aj primerané finančné zadosťučinenie.

Výšku   finančného   zadosťučinenia   odvodili   od   svojich   vzťahov   k nebankovým subjektom tak, že Bc. J. B. žiada 56 000 Sk, L. B. 20 000 Sk, R. B. 3 112 000 Sk, M. B. 2   722   400   Sk,   J.   B.   115   000   Sk,   E.   B.   75   000   Sk,   E.   Č.   20   000   Sk,   MUDr.   I.   D. 3 812 235 Sk, A. D. 374 900 Sk, MUDr. M. D. 1 950 900 Sk, P. D. 286 000 Sk, H. K. 307 400 Sk, Ľ. M. 160 000 Sk, J. M. 250 000 Sk, J. M. 55 000 Sk, Ing. Z. M. 2 099 900 Sk, A. M. 442 353 Sk, Ing. J. N. 700 000 Sk, L. N. 500 000 Sk, S. N. 100 000 Sk, R. P. 20 000 Sk, J. P. 753 000 Sk, M. P. 327 900 Sk, B. P. 660 000 Sk, H. R. 499 900 Sk, M. S. 3 147 400 Sk, J. Š. 434 900 Sk, G. Ť. 65 000 Sk, Ľ. Ť. 330 000 Sk, J. Ť. 200 000 Sk, J. B. 115 300 Sk a H. B. 35 000 Sk.

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl. 55 ústavy hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne   a ekologicky   orientovanej   trhovej   ekonomiky.   Slovenská   republika   chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia § 25 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje   inak.   Návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre uviedol, že ak sťažovateľ namieta také porušenie práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu očividne nemohlo nastať, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (II. ÚS 70/99).

Podľa   čl.   127   ústavy   ústavný   súd   rozhoduje   o sťažnostiach   fyzických   osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd.

Základné práva a slobody sú upravené v druhej hlave ústavy.

Článok 55 ústavy vymedzuje hospodárstvo Slovenskej republiky, formuluje princípy hospodárskej politiky, nie je však v príčinnej súvislosti s právami a povinnosťami, ktoré sťažovatelia z neho vyvodzujú.

Podľa   ustanovenia   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný návrhom. Môže teda konať len o porušení tých práv, ktoré sťažovateľ namieta tým konaním orgánov verejnej moci, v ktorom vidí sťažovateľ porušenie svojich práv. To platí zvlášť v situácii, keď sú sťažovatelia zastúpení nimi zvoleným advokátom.

Fyzické   osoby   a právnické   osoby   môžu   pred   ústavným   súdom   namietať   len porušenie svojich základných práv. Z článku 55 ústavy nevyplývajú také základné práva, ktoré by mohli byť porušené skutkovým stavom, ktorý popísali sťažovatelia, preto ústavný súd musel ich sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2004