SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 65/04-19
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Bc. J. B., bytom Ž. n. H.; L. B., bytom Ž. n. H.; R. B., bytom M.; M. B., bytom M.; J. B., bytom Ž. n. H.; E. B., bytom Ž. n. H.; E. Č., bytom Ž. n. H.; MUDr. I. D., bytom Ž. n. H.; A. D., bytom H. Ž.; MUDr. M. D., bytom Ž. n. H.; P. D., bytom H. Ž.; H. K., bytom L.; Ľ. M., bytom T.; J. M., bytom T.; J. M., bytom T.; Ing. Z. M., bytom T.; A. M., bytom T.; Ing. J. N., bytom B. Š.; L. N., bytom Ž. n. H.; S. N., bytom Ž. n. H.; R. P., bytom Ž. n. H.; J. P., bytom Ž. n. H.; M. P., bytom P.; B. P., bytom Ž. n. H.; H. R., bytom Ž.; M. S., bytom P.; J. Š., bytom L.; G. Ť., bytom Ž. n. H.; Ľ. Ť., bytom Ž. n. H.; J. Ť., bytom Ž. n. H.; J. B., bytom B. B., a H. B., bytom B. B., zastúpených advokátkou JUDr. Z. B., Advokátska kancelária, B. B., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky nekonaním Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Úradu pre finančný trh, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Bc. J. B., L. B., R. B., M. B., J. B., E. B., E. Č., MUDr. I. D., A. D., MUDr. M. D., P. D., H. K., Ľ. M., J. M., J. M., Ing. Z. M., A. M., Ing. J. N., L. N., S. N., R. P., J. P., M. P., B. P., H. R., M. S., J. Š., G. Ť., Ľ. Ť., J. Ť., J. B. a H. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára 2004 doručená sťažnosť Bc. J. B., bytom Ž. n. H.; L. B., bytom Ž. n. H.; R. B., bytom M.; M. B., bytom M.; J. B., bytom Ž. n. H.; E. B., bytom Ž. n. H.; E. Č., bytom Ž. n. H.; MUDr. I. D., bytom Ž. n. H.; A. D., bytom H. Ž.; MUDr. M. D., bytom Ž. n. H.; P. D., bytom H. Ž.; H. K., bytom L.; Ľ. M., bytom T.; J. M., bytom T.; J. M., bytom T.; Ing. Z. M., bytom T.; A. M., bytom T.; Ing. J. N., bytom B. Š.; L. N., bytom Ž. n. H.; S. N., bytom Ž. n. H.; R. P., bytom Ž. n. H.; J. P., bytom Ž. n. H.; M. P., bytom P.; B. P., bytom Ž. n. H.; H. R., bytom Ž.; M. S., bytom P.; J. Š., bytom L.; G. Ť., bytom Ž. n. H.; Ľ. Ť., bytom Ž. n. H.; J. Ť., bytom Ž. n. H.; J. B., bytom B. B., a H. B., bytom B. B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Z. B., Advokátska kancelária, B. B., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) nekonaním Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Úradu pre finančný trh (ďalej len „ústredné orgány“).
Sťažovatelia v sťažnosti ďalej uviedli, že uzavreli zmluvy o pôžičke s firmou B. M. G. Invest, s. r. o., Košice a AGW, s. r. o., Košice, ako aj zmluvy o tichom spoločenstve s firmou Horizont Slovakia, o. c. p., a. s., Košice a zmluvy o zriadení záložného práva k cenným papierom s BVD družstvom Banská Bystrica, ktorými investovali svoje finančné prostriedky. Tieto obchodné spoločnosti ponúkali výhodné zhodnotenie ich finančných vkladov. Uzatvorením uvedených zmlúv prevzali tieto nebankové subjekty na seba zmluvnú povinnosť zabezpečiť vkladateľovi podiel na zisku, výnos alebo iným spôsobom označené zúročenie vkladu – investície sťažovateľov. Uvedené spoločnosti vykonávali činnosť v oblasti finančného trhu. Pre výkon ich podnikateľských aktivít sa okrem všeobecných náležitostí vyžadovali aj špeciálne podmienky stanovené v právnych normách v oblasti finančného trhu. Ide o podmienky „upravené v zákone č. 21/1992 Zb. o bankách, zákone č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní a zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch“. Ústredné orgány nevenovali dostatočnú pozornosť pôsobeniu nebankových subjektov na trhu. Sťažovatelia sa nápravy domáhali aj prostredníctvom generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Nebankové subjekty v rokoch 1997 – 2002 vydávali vysoké finančné čiastky na reklamu. Sťažovatelia vložením finančných úspor do vyššie uvedených spoločností za účelom ich zhodnotenia utrpeli ujmu, a to aj z toho dôvodu, že ústredné orgány nekonali svoju povinnosť kontrolovať dodržiavanie zákonnosti v rámci im zverených kompetencií. Svojou nečinnosťou spôsobili, že subjekty, ktoré podnikali na trhu, nespĺňali zákonom predpísané podmienky a ústredné orgány štátnej správy nezasiahli v rámci možnosti zverených im zákonom.
Sťažovatelia využili všetky prostriedky podľa ustanovenia § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ako sa domáhať ochrany svojho ústavného práva. Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol o porušení ich základného práva podľa čl. 55 ústavy a uložil ústredným orgánom uhradiť im aj primerané finančné zadosťučinenie.
Výšku finančného zadosťučinenia odvodili od svojich vzťahov k nebankovým subjektom tak, že Bc. J. B. žiada 56 000 Sk, L. B. 20 000 Sk, R. B. 3 112 000 Sk, M. B. 2 722 400 Sk, J. B. 115 000 Sk, E. B. 75 000 Sk, E. Č. 20 000 Sk, MUDr. I. D. 3 812 235 Sk, A. D. 374 900 Sk, MUDr. M. D. 1 950 900 Sk, P. D. 286 000 Sk, H. K. 307 400 Sk, Ľ. M. 160 000 Sk, J. M. 250 000 Sk, J. M. 55 000 Sk, Ing. Z. M. 2 099 900 Sk, A. M. 442 353 Sk, Ing. J. N. 700 000 Sk, L. N. 500 000 Sk, S. N. 100 000 Sk, R. P. 20 000 Sk, J. P. 753 000 Sk, M. P. 327 900 Sk, B. P. 660 000 Sk, H. R. 499 900 Sk, M. S. 3 147 400 Sk, J. Š. 434 900 Sk, G. Ť. 65 000 Sk, Ľ. Ť. 330 000 Sk, J. Ť. 200 000 Sk, J. B. 115 300 Sk a H. B. 35 000 Sk.
II.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 55 ústavy hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.
Podľa ustanovenia § 25 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre uviedol, že ak sťažovateľ namieta také porušenie práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu očividne nemohlo nastať, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (II. ÚS 70/99).
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd.
Základné práva a slobody sú upravené v druhej hlave ústavy.
Článok 55 ústavy vymedzuje hospodárstvo Slovenskej republiky, formuluje princípy hospodárskej politiky, nie je však v príčinnej súvislosti s právami a povinnosťami, ktoré sťažovatelia z neho vyvodzujú.
Podľa ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom. Môže teda konať len o porušení tých práv, ktoré sťažovateľ namieta tým konaním orgánov verejnej moci, v ktorom vidí sťažovateľ porušenie svojich práv. To platí zvlášť v situácii, keď sú sťažovatelia zastúpení nimi zvoleným advokátom.
Fyzické osoby a právnické osoby môžu pred ústavným súdom namietať len porušenie svojich základných práv. Z článku 55 ústavy nevyplývajú také základné práva, ktoré by mohli byť porušené skutkovým stavom, ktorý popísali sťažovatelia, preto ústavný súd musel ich sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. februára 2004