znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 65/02-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2002 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. K., bytom B., ktorou namietal porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaniach vedených pod sp. zn. E 155/92 a sp. zn. 15 E 537/98, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. K.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca 2002 doručená sťažnosť Ing. D. K., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantovaného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „odporca“).

Konkrétne namietal zbytočné prieťahy v konaní vedenom u odporcu pod sp. zn. E   155/92,   v ktorom   boli   vydané   nasledovné   rozhodnutia   (všetky   ďalej   citované rozhodnutia tvorili prílohu sťažnosti podanej sťažovateľom na ústavný súd):

- uznesenie odporcu č. k. E 155/92-26 z 2. mája 1994, ktorým bolo vyhovené sťažovateľovi o jeho návrhu vo veci výkonu rozhodnutia podaného odporcovi 5. mája 1992,

- uznesenie Mestského súdu v Bratislave č. k. 7 Co 222/96-55 z 30. augusta 1996, ktorým bolo v rámci odvolacieho konania zrušené vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie a vec vrátená na ďalšie konanie,

- uznesenie odporcu č. k. E 155/92-61 z 28. apríla 1997, ktorým bolo konanie o výkon rozhodnutia vedené pod sp. zn. E 155/92 zastavené,

- uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 30 Co 251/97-66 z 24. septembra 1997, ktorým bolo vyššie uvedené odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené.

Na   tomto   uznesení   je   vyznačená   doložka   právoplatnosti:   „Toto   rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 9. 1998, Okresný súd Bratislava IV, dňa 30. 11. 1998“.

Sťažovateľ ďalej namietal prieťahy v konaní o tej istej veci vedenej u odporcu pod sp. zn. 15 E 537/98, v ktorom boli vydané nasledovné rozhodnutia:

- uznesenie odporcu č. k. 15 E 537/98-9 z 29. septembra 1999, ktorým bolo zastavené   konanie   vo   veci   nariadenia   výkonu   rozhodnutia   o návrhu   podanom sťažovateľom odporcovi 10. júna 1998,

- uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 15 Co 463/99-14 z 22. decembra 1999, ktorým odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie,

- uznesenie odporcu č. k. 15 E 537/98-28 zo 14. marca 2001, ktorým návrh sťažovateľa zamietol,

- uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 15 Co 252/01-35 z 24. júla 2001, ktorým odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Na vyššie uvedenom uznesení odporcu zo 14. marca 2001 je vyznačená doložka právoplatnosti: „Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 9. 2001, Okresný súd Bratislava IV, dňa 23. 1. 2002“.

Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby vyniesol nasledovný „nález a rozhodnutie: Slovenská   republika,   jej   justičné   orgány   Okresný   súd   Bratislava   4   a Krajský   súd v Bratislave   v právnej   veci   návrhu   na   výkon   rozhodnutia   podľa   právoplatného rozsudku bývalého Obvodného súdu Bratislava 4 č. k. 11 C 344/82 zo dňa 27. 4. 1983 v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava 4 pod zn. spisu E 155/92 a neskoršie   opakovane vedenom   pod zn. spisu   15 E 537/98 v obidvoch   konaniach opakovane a viacnásobne porušili právo navrhovateľa garantované Ústavou SR, lebo nekonali bez prieťahov a pochybili tým, že nevyniesli spravodlivé rozhodnutie ani prvostupňové   ani   druhostupňové   v obidvoch   konaniach   na   súdoch   a preto   v mene republiky Ústavný súd SR zaväzuje Slovenskú republiku, aby vyplatila navrhovateľovi majetkovú   a nemajetkovú   ujmu   vo   výške   427   000,-   Sk   každoročne   po   dobu   od jedného roka od poškodenia pozemku občana SR teda od 28. 5. 1981 dokedy štátna firma SR skutočne mohla pozemok poškodený uviesť do pôvodného stavu, teda ujmu navrhovateľ trpel 20 rokov, teda Ústavný súd SR zaväzuje Slovenskú republiku, aby vyplatila navrhovateľovi odškodné za porušenie jeho práv celkom 427 000,- Sk x 20 rokov 8 540 000,- Sk a úrok vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby 8,8 % x 217,6 % do dňa zaplatenia od podania tohto návrhu a trovy konania vo výške...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) každý   návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,   či   dôvody   uvedené   v   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   a návrhy   zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde sťažnosť možno   podať   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Z obsahu   sťažnosti   a z k nej   pripojených   písomností   (rozhodnutí   súdov v predmetnej veci) vyplýva, že sťažnosťou napadnuté konania odporcu boli ukončené rozhodnutiami, ktoré nadobudli právoplatnosť:

- vo veci vedenej pod sp. zn. E 155/92 dňa 22. septembra 1998,

- vo veci vedenej pod sp. zn. 15 E 537/98 dňa 11. septembra 2001,teda   sťažnosť   bola   podaná   po   uplynutí   dvojmesačnej   lehoty   uvedenej   vo   vyššie citovanom ustanovení § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Z uvedeného   dôvodu   preto   ústavný   súd   sťažnosť   Ing.   D.   K.   odmietol   ako podanú oneskorene.

Keďže sťažnosť nesplnila vyššie uvedený zákonný predpoklad na jej prijatie na ďalšie konanie, ústavný súd nepovažoval za potrebné skúmať, či sťažnosť spĺňa aj ďalšie požiadavky ustanovené zákonom o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2002